AK-74

AK-74
AK-74
Typ:	útočná puška
Miesto pôvodu:	Sovietsky zväz
História služby
V službe:	1974 – súčasnosť
História výroby
Konštruktér:	Michail Kalašnikov
Navrhnuté:	1974
Výrobca:	Ižmaš
Varianty:	AK-74M, AKS-74, AKS-74U, RPK-74
Základné údaje
Hmotnosť:	3,8 kg
Dĺžka:	943 mm
Dĺžka hlavne:	415 mm
Typ náboja:	5,45 × 39 mm
Kaliber:	5,45 mm
Úsťová rýchlosť strely:	900 m/s
Kadencia:	650 rán/min
Účinný dostrel:	1 500 m
Maximálny dostrel:	2 400 m
Zásobovanie muníciou:	schránkový na 30 nábojov

AK-74 je útočná puška sovietskej resp. ruskej výroby. Modernizovaná verzia AK-47, od ktorej sa líši tým, že je ľahšia, dlhšia a používa iný typ streliva.^[1] AK-47 používa kaliber 7,62 × 39 mm, kým AK-74 (iné variácie AK-47 používajú i kaliber 5,56 × 45 mm) používajú kaliber 5,45 × 39 mm. Zásobník je vyrobený z plastu a je menej zakrivený ako u AK-47. Má odlišnú úsťovú brzdu, ktorá znižuje spätný ráz. Pažba je vyrobená z laminátového dreva. Zbraň je možné rôzne modifikovať, napríklad môže mať podvesený granátomet GP-25, môže používať bajonet, rôzne optiky a puškohľady atď.

Navrhnutá bola v roku 1974, masovo sa začala vyrábať v roku 1976. Je niekoľko variácii tejto pušky. Základný model je služobná puška v ruskej armáde. Jej variácie AKS-74U a AKS-74 sú kompaktnejšie a prispôsobené pre výsadkárov, vodičov atď. Od roku 1985 sa vyrába model, ktorý nemal určité časti z dreva, ale z plastu. Potom existuje ešte guľomet odvodený od AK-74, nazývaný RPK-74.

Okrem Ruska ho používa mnoho iných krajín, najmä krajiny tretieho sveta a východného bloku, a aj rôzne teroristické skupiny, napr. Al-Kaida, Taliban, Hizballah a iné. Mimo Ruska bol licenčne vyrábaný v NDR, Bulharsku, Rumunsku a Poľsku.

AK–74M je modernizovaná verzia AK-74. Pažba, rukoväť a predpažbie je vyrobené z plastu vystuženého skleným vláknom. Pažba je sklopná, na ľavej strane je montáž optiky. Zbraň pracuje na princípe odberu prachových plynov z hlavne. Je ľahko ovládateľná a veľmi odolná. Má chrómovanú hlaveň, čo zvyšuje jej životnosť. Na jej konci je úsťová brzda, ktorá znižuje spätný ráz. 50% dielov je zhodných s AKM.

Zbraň sa rôzne modifikovať, môže mať napríklad podvesné granátomety GP-25, GP-30 a GP-34. Taktiež sa na ňu dá pripevniť optika, kolimátory, laserové zameriavače a bajonet, ktorý môže byť v kombinácii s puzdrom použitý na strihanie ostnatého drôtu. Je to momentálne najpoužívanejšia zbraň v ruskej armáde.

Od AK–74M je odvodený ľahký podporný guľomet RPK–74M. Ten má na rozdiel od staršej verzie plastové pažbenie. Rovnako ako AK–74M má sklopnú pažbu a montáž optiky.

AKS-74U je kompaktná (skrátená) verzia AK-74, ktorá má veľkosť samopalu. Na rozdiel od AK-74 má kratšiu hlaveň a nemôže mať nasadený bajonet. Môže byť rôzne modifikovaný, napr. môže mať pripevnenú optiku, tlmič alebo granátomet model BS-1. Tento model je určený pre výsadkárov, tankistov, špeciálne komandá, ako napr. Specnaz a pod.

Navrhnutý bol v roku 1974, o rok neskôr bol zaradený do služby. Okrem Ruska ho používa mnoho iných armád. Bol používaný v krajinách Varšavského paktu. Vyrábaný bol aj v Bulharsku, Číne a Juhoslávii.

Základné údaje

• Kaliber: 5,45 x 39
• Dĺžka: 73 cm
• Hmotnosť: 2,7 kg
• Kadencia: 650 rán za minútu
• Kapacita zásobníku: štandardne 30 nábojov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému AK-74

Tento článok týkajúci sa zbraní je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.