1. kniha Henochova

1. kniha Henochova alebo 1. kniha Enochova alebo Etiópsky Henoch alebo Henoch etiópsky (lat. Henoch aethiopicus; skratka Hen.aeth alebo 1 Hen) je jeden z najznámejších starozákonných apokryfov. Je to celkovo päť pôvodne samostatných kníh, ktoré sú spojené postavou Henochovou. Henoch je ako prastará biblická postava príjemcom nadprirodzených zjavení o behu a podstate sveta. Kniha spadá do apokalyptického žánru a niektoré jej časti sú typickými a rýdzimi apokalypsami.

Prvú knihu Henochovu tvorí celkovo päť samostatných celkov:^[1]

• Kniha strážcov (1 – 36)
• Kniha podobenstva (37 – 71)
• Astronomická kniha (72 – 82)
• Kniha snov (83 – 91)
• Dopis (92 – 108)

Okrem Knihy podobenstva, ktorá pochádza približne z polovice 1. storočia po Kr., sú ostatné časti veľmi staré, až z 3. storočia pred Kr., zvlášť Astronomická kniha a Kniha strážcov. Najstarší rukopis Astronomickej knihy pochádza z doby okolo roku 200 pred Kr., najstaršie zlomky Knihy strážcov z doby 200 – 150 pred Kr. Kniha strážcov je citovaná aj v inej apokryfnej knihe Jubileí. Medzi kumránskymi nálezmi bola Kniha podobenstva, v tom čase ešte neexistujúca, nahradená Knihou obrov.

Spisy boli pôvodne písané asi v aramejčine (pozri nálezy v Kumráne). Z tohto jazyka a z gréčtiny máme dochované zlomky, celý text sa dochoval v etiópčine.^[2] Preto sa označujú aj ako „Etiópsky Henoch“, na rozdiel od 2. knihy Henochovej, tzv. „Henoch slovanský“.

Táto kniha zahrnuje kapitoly 1 – 36. Má tri časti:

• 1 – 5 úvod, riešiac otázku údelu spravodlivých.
• 6 – 16 text rozpracováva biblický oddiel Gen 6, kde sa hovorí o božích deťoch, ktoré sa ženili s ľudskými dcérami a tie im plodili obrov. Kniha strážcov tu spojuje dve tradície; podľa jednej je pôvodcom všetkého toho zla Šemichaza a hriech spočíva v zmiešaných sobášoch anjelov s ľudskými dcérami. Podľa druhej tradície je hlavným zvodcom a vinníkom Asáél a hriech spočíva v zjavení tajomstva, ktoré ľuďom nenáležali, ľudským dcéram. Významným prvkom je tu presunutie pôvodu zla z hriechu prvých ľudí (Adama a Evy) na padlých anjelov a na text Gen 6. Text neodráža žiadnu konkrétnu spoločenskú alebo politickú krízu, skôr len vzdialene pripomína snáď kultúrny šok po vojne Diadochov.
• 17 – 36 Henochova cesta, na ktorej poznáva štruktúru s princípmi chodu vesmíru. Text sa zaoberá kozmológiou, je prítomný aj záujem o eschatológiu.

Na tejto knihe sa zdá, že závisí Matúšovo evanjelium, a nachádzajú sa v nej pravdepodobne narážky na Heroda Antipu, preto sa datuje medzi roky 50 a 70 po Kr.

Ide o tri podobenstvá a 2 dialógy. Ich predmetom je to, čo nastane po súde, ale súčasne aj otázky kozmologické. Typickým apokalyptickým prvkom je skutočnosť, že múdrosť nesídli na zemi, že teda nie je možné ju dôjsť premýšľaním, ale len zjavením. Ďalším výrazným motívom je skupina spravodlivých a prenasledovanie, to všetko v rámci židovstva. Autor pravdepodobne pochádza z presne vymedzenej židovskej skupiny.

V tomto spise sa objavuje aj významná postava Syna človeka, známeho predovšetkým z knihy Daniel, z evanjelií a zo Zjavenia sv. Jána. Tu ide pravdepodobne o „zástupnú bytosť“, ktorá v nebeskej sfére zastupuje tu zmienenú skupinu spravodlivých. Stotožnenie Syna človeka so samotným Henochom na konci knihy Podobenstva je pravdepodobne až neskoršie dáta a je v rozpore so zvyškom knihy.

Anjel Uriel prevádza Henocha zjavením, pri ktorom sú Henochovi odkryté tajomstvá pohybu nebeských telies (hlavne Slnka a Mesiaca) a kalendár o 364 dňoch. Zmysel celého tohto zjavenia je vyjadrený na záver (82) a je ním správne zachovávanie kalendára.

Henoch rozpráva dva sny, ktorých sa mu dostalo ešte v čase pred svadbou. Prvý (83 – 84) je veľmi krátky a pojednáva o potope, ktorá má na zem prísť. Ústi do modlitby, v ktorej Henoch prosí za zachovanie rodu spravodlivých pred záhubou. Druhý sen (85 – 91) je omnoho dlhší a obsahuje tzv. „Apokalypsu zvierat“ či „Zvieraciu apokalypsu“. Táto apokalypsa prevypráva obrazným spôsobom dejiny od stvorenia Adama až po dobu pisateľa (2. stor. pr. Kr.?) a ústi do eschatologických udalostí, súdu, obnovy zeme a zničenia hriešnikov. Autorom tohto pôvodne samostatného textu je člen nejakej židovskej náboženskej sekty z približne 2. storočia pred Kr., pravdepodobne z dôb Makabejských vojen. Svoje meno dostala táto apokalypsa preto, že všetci aktéri sú stvárnení ako rôzne zvieratá: býci a kravy sú prví ľudia až po Jákoba, ovce znázorňujú Izraelitov, psi Filištíncov, vlci Egypťanov a pod.

• Henoch etiópsky. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 449.