Železné hory
| Železné hory | |
| pohorie | |
 Zrúcanina hradu Lichnice v CHKO Železné hory
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Časť | Českomoravská vrchovina |
| Najvyšší bod | Vestec |
| - výška | 668 m n. m. |
| Rozloha | 580 km² (58 000 ha) |
| Geologické zloženie | žula, rula, bridlica, syenit, vápenec a ďalšie |
 Železné hory na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Železné hory sú geomorfologický celok vo východných Čechách, ktorý je súčasťou Českomoravskej vrchoviny. Má rozlohu 580 km²[1], strednú nadmorskú výšku cca 450 m n. m.[2] a jeho najvyšším vrcholom je Vestec dosahujúci nadmorskú výšku 668 m n. m.[3]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Železné hory sa dajú charakterizovať ako plochá vrchovina s trojuholníkovým pôdorysom pretiahnutá od juhovýchodu k severozápadu zhruba medzi Ždírcom nad Doubravou, Skutečom a Týncom nad Labem, vystupujúca na juhu príkro a na severe pozvoľna z okolitej krajiny.
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Železné hory patria medzi geologicky najpestrejšie a najzložitejšie územia v Česku. Na relatívne malej ploche sú zastúpené prakticky všetky geologické formácie (od prahorných až po štvrtohorné), ktoré poznáme z ostatných oblastí Českého masívu.
Pri prieskumoch bolo v lokalite Železných hôr zistených viac ako 100 druhov hornín.
Krajina
[upraviť | upraviť zdroj]Z prevažnej časti mierne zvlnená krajina pokrytá pestrou mozaikou lesov, lúk, pasienkov, polí a drobných sídiel návštevníka miestami prekvapí dramatickými scenériami roklín, skalísk a dravých potokov, krasovými útvarmi vo vápencoch, neobvyklým množstvom zrúcanín hradov a pevností či radom nádrží na jedinej rieke. Dôležitú úlohu lesov podčiarkuje niekoľko významných pamätných stromov a tiež pralesný komplex Polom.
Zvlášť vo východnej polovici Železných hôr sa dochovalo množstvo pôvodných zrubových stavení, ktoré dotvárajú atmosféru tejto jedinečnej časti Českomoravskej vrchoviny.
Názov Železné hory súvisí s výskytom a dolovaním železnej rudy a v 13. až 18. storočí bol používaný iba pre ich, z dnešného pohľadu, severozápadnú časť zhruba od rieky Labe po Lichnice.
Sporná hranica Železných hôr
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešná hranica Železných hôr jasne vystupuje z geologických máp. Väčšina kartografických máp chybne a proti logike posúva hranice Železných hôr ďalej k východu až takmer ku Svratke, ale podľa mnohých geológov v čele s RNDr. Jindřichom Vodičkom CSc., ktorý sa intenzívne Železnými horami zaoberal celý život, vedie východná hranica Železných hôr približne údolím potoka Jánuše a potom údolím Chrudimky k Hlinsku, odtiaľ pokračuje k severovýchode smerom k Skuteči a odtiaľ k Vrbatovmu Kostelcu. Za najvyšší vrchol teda nemožno považovať Pešavu, ako je často uvádzané, ale Vestec.[3] Súčasťou Železných hôr je aj Chránená krajinná oblasť Železné hory vyhlásená na ploche 284 km² roku 1991.
Podľa platného geomorfologického členenia zasahujú Železné hory východne od Hlinska do oblasti Kameniček a ich najvyšším bodom je vrch U oběšeného 737 m n. m.
Najvyššie vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vestec - 668 m n. m. (nie Pešava zo susedných Žďárskych vrchov)
- Spálava - 663 m n. m.
- U Chloumku - 661 m n. m.
- Srní - 653 m n. m.
- Zuberský vrch - 650 m n. m.
- Polom - 649 m n. m.
Ďalšie významné vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Krásné - 614 m n. m. (na vrchole stojí TV vysielač)
- Bučina - 606 m n. m.
- Krkaňka - 567 m n. m.
- Kaňkovy hory - 557 m n. m.
Významné rieky
[upraviť | upraviť zdroj]- Doubrava
- Chrudimka
- Labe (v úseku niekoľkých desiatok metrov pretína Českomoravskú vrchovinu respektíve Železné hory)
Významné obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Heřmanův Městec
- Hlinsko
- Horní Bradlo
- Chotěboř
- Nasavrky
- Prachovice
- Seč
- Skuteč
- Trhová Kamenice
- Třemošnice
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]
- Rozhľadne
- Zubří
- České Lhotice
- Horní Raškovice
- Hrady, zámky, tvrdze
- Lichnice
- Svojšice (tvrdza pri Heřmanovom Městci)
- Lipka (tvrdza pri Hornom Bradle)
- Oheb (zrúcanina hradu)
- Vildštejn (zrúcanina hradu)
- Strádov (zrúcanina hradu)
- Rozpakov (tvrdza pri Prachoviciach)
- Rabštejnek (hrad)
- Žumberk (hrad)
- Slatiňany (zámok)
- Semtěš (tvrdza)
- Nasavrky (zámoček - slúži ako sídlo CHKO Železné hory)
- Studenec (zámoček - nie je prístupný verejnosti)
- Hoješín (zámoček - nie je prístupný verejnosti)
- Klokočov (zámeček - slúži ako penzión)
- Heřmanův Městec (zámok - slúží ako domov pre seniorov)
- Třemošnice (zámok - nie je prístupný verejnosti)
- Priehrady a vodné plochy
- Vodná nádrž Seč
- Vodná nádrž Seč II.
- Vodná nádrž Křižanovice
- Vodná nádrž Práčov
- Konopáč
- Kraskov - Pekelské rybníky
- Zjazdovky
- Hlinsko
- Hluboká
- Chotěboř
- Trhová Kamenice
- Horní Bradlo
- Vápenný Podol
- Ostatné zaujímavé miesta
- Vysielač Krásné
- Vápenka v Závratci
- Ležáky - pietne upravené miesto osady vypálenej za 2. sv. vojny
- Súbor ľudových stavieb Vysočina (skanzen Veselý Kopec)
Knihy online
[upraviť | upraviť zdroj]- KAFKA, Josef, 1858-1929 : Kafkův ilustrovaný průvodce po království českém. sv. 13, Železné a Žďárské hory. Praha : Grégr a syn, 1908 -- 143 s., příl. Zdigitalizované v rámci služby Elektronické knihy na objednávku (EOD) Moravskou zemskou knihovnou v Brne. Dostupné online.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hruška Jiří: Geomorfologie a geoekologie Železných hor. Vlastním nákladem, 2000.
- ↑ Hlavatý Petr: Železné hory, online. zelezne-hory.aspone.cz
- ↑ a b Vodička Jindřich: Železné hory očima geologa. Invence Litomyšl, 1997.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železné hory na českej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Správa CHKO Železné hory Archivované 2014-03-13 na Wayback Machine, zeleznehory.ochranaprirody.cz