Amaunet
Amaunet v hieroglyfoch | ||||
|
Amaunet (alebo tiež Amunet, Amonet; starogr. Amauni (Αμαυνι)) je bohyňa starovekého Egypta; je to ženský náprotivok boha Amona a pravdepodobne nikdy nevystupovala ako samotné božstvo. Podľa Hermopoliskej kozmogónie patrila počas obdobia Strednej ríše do skupiny ôsmych prvotných božstiev (Ogdoady, Osmora) uctievaných v Chmúneve (Hermopolis), kde spolu s bohom Amonom predstavovali ako pár buď živel vzduch (energiu vzduchu) [1] , alebo predstavovali princíp skrytosti [2] (skrytého dynamizmu). [3] Jej meno v preklade znamená Skrytá [4] a prvýkrát sa objavila v Textoch pyramíd. [2] Je zobrazovaná ako žena, ktorá má na hlave Deshret, červenú korunu Dolného Egypta.
Počas 12. dynastie (Stredná ríša) bola postupne nahradená bohyňou Mut, ktorá sa stala Amonovou božskou manželkou. Naďalej si však zachovala lokálny význam v Tébach a okolí, kde uctievali Amona.
Jej postava je vyobrazená na emblematických pilieroch, ktoré v centrálne časti Amonovho chrámu dal postaviť na sklonku svojej vlády faraón Thutmose III.. Na týchto dvoch pilieroch sa na východnej a západnej stene nachádzajú reliéfy faraóna v božskom objatí bohov Amona, Mut, Hathor a Amaunet. [5]
Bohyňa Amaunet je tiež znázornená na reliéfoch východnej steny v luxorskom chráme, na ktorých sprevádza boha Amona počas posledného obradu sviatku opet. Pri tomto poslednom obrade faraón vstupuje po druhýkrát do chrámu, kde bohovi Amonovi odovzdáva kyticu kvetov a za to ho Amon posiluje. [6]
Postava bohyne Amaunet sa zúčastňovala aj ďalšieho egyptského sviatku, kultového rituálu, Krásny sviatok údolia. Približne v poamarnskom období sa procesia, ktorú pôvodne absolvovala iba procesná socha boha Amona putujúca z Karnaku cez Níl na posvätné miesta na západnom brehu, rozrástla aj o bárky ďalších bohov - Mut, Chonsa a Amaunet, a ďalšie sochy zosnulých panovníkov, prípadne iných, vysokopostavených úradníkov. [7]
Zdroj a referencie
- ↑ DAVIDOVÁ, Rosalie. Náboženství a magie starověkého Egypta. Preklad Hana Vymazalová. Prvé vydanie v českom jazyku. vyd. Praha : Nakladateľstvo BB/art s.r.o., 2006. ISBN 80-7341-698-0. Kapitola 3 - Vzestup slunečního kultu, s. 98. (čeština)
- ↑ a b KOLEKTÍV AUTOROV; LUFT, Ulrich. EGYPT, Svět faraonů. Redakcia Regine Schultzová, Matthias Seidel; preklad Ladislav Bereš, Mirosla Bárta, Jaromír Krejčí. Prvé vydanie. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Slovart, s.r.o., 2005. ISBN 80-7209-349-5. Kapitola Svět náboženských představ, s. 420. (český)
- ↑ HART, George. Egyptské mýty. Preklad Ivo Šmoldas. Praha : Lidové noviny, 2001. 126 s. ISBN 80-7106-223-5. S. 25n.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV; SCHULTZOVÁ, Regine. EGYPT, Svět faraonů. Redakcia Regine Schultzová, Matthias Seidel; preklad Ladislav Bereš, Mirosla Bárta, Jaromír Krejčí. Prvé vydanie. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Slovart, s.r.o., 2005. ISBN 80-7209-349-5. Kapitola Bohové starého Egypta, s. 522. (český)
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV; SCHULTZOVÁ, Regine; SOUROUZIANOVÁ, Hourig. EGYPT, Svět faraonů. Redakcia Regine Schultzová, Matthias Seidel; preklad Ladislav Bereš, Mirosla Bárta, Jaromír Krejčí. Prvé vydanie. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Slovart, s.r.o., 2005. ISBN 80-7209-349-5. Kapitola Nová říše, Chrám - královští bozi a božští králové, s. 161. (český)
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV; SCHULTZOVÁ, Regine; SOUROUZIANOVÁ, Hourig. EGYPT, Svět faraonů. Redakcia Regine Schultzová, Matthias Seidel; preklad Ladislav Bereš, Mirosla Bárta, Jaromír Krejčí. Prvé vydanie. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Slovart, s.r.o., 2005. ISBN 80-7209-349-5. Kapitola Nová říše, Chrám - královští bozi a božští králové, s. 179. (český)
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV; SCHULTZOVÁ, Regine; SOUROUZIANOVÁ, Hourig. EGYPT, Svět faraonů. Redakcia Regine Schultzová, Matthias Seidel; preklad Ladislav Bereš, Mirosla Bárta, Jaromír Krejčí. Prvé vydanie. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Slovart, s.r.o., 2005. ISBN 80-7209-349-5. Kapitola Nová říše, Chrám - královští bozi a božští králové, s. 183. (český)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amaunet na nemeckej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amunet na anglickej Wikipédii.