SK37994A3 - Method of preparing of carboxylic acids or their esters - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby karboxylových kyslia alebo

Ich esterov karbonyláclou alkoholu v kvapalnej fáze v prltosnoatl katalyzátora na báze irídia.

Doteraláí stav techniky

Výroba karboxylových kyslln. najaä kyseliny octovej, reakciou oxidu uhoľnatého e alkohole·, ako je netanol, v prítomnosti hosogenného katalyzátora je znáay proces, ktorý bol predeeton radu patentov a Článkov. Katalyzátory, ktoré sa aôžu použiť pri toato type reakcie, okres Iných, sú kobalt, ródlua a Irídiu·.

Iba karbonylaôné procesy využívajúce katalyzátory na báze rádia sa bežne používajú v prisnyslovo· aeritku a sú predaetoa ďalSleho vývoja. Posledné generácie týchto procesov používajú rádiu·, značné anožstvá rozpustných jodldových soLí, ktoré stabilizujú vyllls uvedený kov, s nízke obsahy vody. Sú vysoko výkonné, pretože uaožfiujú dosiahnuť rýchlosť karbonylácle aetanolu na kyselinu octovú vyžžlu ako 10 Bol/l.h.

Výroba karboxylových kyselín katalyzovaná kobaltoa už nie je bežne predaetoa nových výskuaných prác vzhľadoa na veľal náročné reakčné podnlenky na tlak a teplotu. Výsledky, pokiaľ Ide o selektlvltu vytvorenej kyseliny, aú poaerne silo uspokojivé v porovnaní s prekážkaal, ktoré treba prekonať.

Pokiaľ Ide o procesy využívajúce katalyzátory na báze 1rldla, dosiahnuté výsledky ukazujú veľal nízku výkonnosť. Uvádzajú sa rýchlosti karbonylácle od 2 do 4 aol/h.l výtvore2 nej kyseliny, ký· počet solov pouiltý v reakcii je značný. Zodpovedá to aktivite kataly&átora vzhXadoa na pofiet solov vyrobenej kyseliny octovej na aol Irídia za hodinu, ktorá je nliila ako 1000.

PQflltá.ta.,YYP*lBSM

Účelom vynálezu je teda navrhnúť spôsob výroby karboxylových kyselín karbonylačnou reakciou vhodného reaktantu, pri ktoroa by aa nepouSlval katalyzátor na báze ródla, ale súčasne sa šachovala výkonnosť procesov pouSívajúclch vyššie uvedený katalyzátor.

Predsetos spôsobu podXa vynálezu je teda výroba karboxylových kyselín alebo Ich esterov, obsahujúcich n + 1 atóaov uhlíka, reakciou oxidu uhoľnatého v kvapalnej £á=e najmenej a jednýa alkoholoa, obsahujúcia n atóaov uhlíka, v prítomnosti katalytického systésu na báse zlúčeniny Irídia a prosdtora obsahujúceho halogén. Spôsob podXa vynálezu aa vyznačuje týa, ie ea počas reakcie udršuje v prostredí voda v anočstve 0 ač 10 h, proaótor obsahujúci halogén v anočstve 0 sč 10 v ester zodpovedajúci vylile uvedenej kyseline karboxylovej a alkohol v sno&stve 2 ač 40 ·, prlčoa uvedená karboxylová kyselina tvorí rozpúšťadlo pre reakciu.

V celo· nasledujúco· texte, poklaX nie je uvedené Inak, znamenajú uvedené percentá haotnoatné percentá, vztiahnuté na celkovú haotnoať reakčnej zaeal.

Prekvapujúci· spôsobo· bolo zlatená, &e spôsob podľa vynálezu uskutočnený v prltoanostl katalyzátora na báze Irídia pri vyille uvedených stabilných podmienkach je ovela výkonnejší ako popísaná spôsoby, pri ktorých aa poušíva tento katalysátor. Okres toho, a to je dôlešlté, spôsob podľa vynálezu uaošfluje dosiahnuť rýchlosti karbonylácie alkoholu na karboxy3 lovú kyselinu, vyjadrené v soloch, porovnateľné s rýchlosťami. doslahnutýal spôsobe1 katalyzovanýal rôdloa, pri poučltí obdobných anošstlev katalyzátora.

Okree toho bolo pozorované na rozdiel od toho, Co sa očakávalo, Xe katalyzátor sostal stabilný v reakčnoa prostredí s

nízkyb obsahoe vody 1 v neprítomnosti akéhokoľvek druhu zlúčeniny, ktoré stabilizuje katalyzátor, čl organickej alebo anorganickej. V dôsledku toho né spôsob podľa vynálezu tú výhodu, Xe nie je potrebné tieto zlúčeniny v priebehu reakcie použiť.

Treba poznamenať, Xe apôaob podľa vynálezu sa uskutočfiuje v pritoanostl pomerne aalých anošstlev pronótora obsahujúceho halogén. Há to výhodu v zníXenl enoXstva promótora, ktorý aa á oddeliť od vytvorenej kyseliny a v zničení spotreby energie potrebnej na regeneráciu tejto zlúčeniny obsahujúcej halogén, ako aj vlastnej spotreby tejto zlúčeniny, t.j. jej spotreby počas kontinuálneho uskutočňovania karbonylačného procesu. Okree toho, toto opetrenle ueoS&uje zničiť pre dený obsah vody a esteru obsah kyseliny, zodpovedajúci halogénu proeótora v reakčnoe prostredí. V dôsledku toho je zničená korozivnosť tohoto prostredia, čo ueoXBuje jednoduchilu a senej nákladnú voľbu seterlálov, ktoré eajú byť v styku s týmto prostredie.

Napokon ea zistilo, Se lrldiue poučlté pri týchto podnlenkach bolo značne selektívne v toe zeysle, če anočstvo vedľa jXích produktov, napríklad kyseliny proplonovej a kyseliny aravčej, je veľal nízke.

HnoXstvo kaXdej z vyiXle uvedených kyselín, vytvorených počas reakcie, je zvyčajne nlXXle ako 30 ng/k? vyrobenej kyseliny alebo esteru.

Ďalšie výhody spôsobu podľa vynálezu vyplynú z nasledujúceho popisu.

Ako uč bolo vyiále uvedené, uskutočňuje sa karbonylačnä reakcia podlá vynálezu v prítomnosti katalytického aystéau na báze najsenej jednej zlúčeniny Irídia a jedného pronôtora obsahujúceho halogén.

PretoSe sa reakcia uskutočňuje v kvapalnej fáze, je katalytický syatéa vo forae zlúčenín, ktoré sú rozpustné v reakčnej znesi.

Je nožné použiť vBetky zlúčeniny lrldla, ktoré aú rozpustné alebo ktoré nóžu byť rozpustené v reakčnoa prostredí pri výrobných podnlenkach podlá vynálezu. Ako príklady, ktoré vSak neobmedzujú rozsah vynálezu, nožno uviesť Irídiu· v stave kovu, jednoduché aoll tohoto kovu, oxidy alebo koordinačné koaplexy ako zvláBť vhodné pre realizáciu spôsobu podlá vynálezu.

Ako jednoduché aoll irídia sa obvykle používajú halogenldy Irídia. Halogén je najaä zvolený z chlóru, bránu alebo jódu. S výhodou sa poučíva jód. Pri uskutočfiovani spôsobu podlá vynálezu teda aožno používať zlúčeniny ako Irl.«, IrBr.-, IrCl .

- IrIi.4HjO a ZrBr>.4HaO.

* Podobne sa hodia na použitie pri spôsobe podlá vynálezu oxidy zvolené 1 IrOa IraOu.xHaO.

Pokial ide o rozpustné konplsxy lrldla, najčastejšie aa používajú tie zlúčeniny, ktoré najú Ugandy zvolené z oxidu uholnatého alebo konblnácle oxid uholnatý/halogén, prlčon halogén je zvolený z chlóru, brônu alebo hlavne jódu. Hle je vBak vylúčené použitie rozpustných zlúčenín Irídia, pri ktorých Ugandy aú zvolené z organofosforečných alebo organoduslkatých zlúčenín.

Ako pre odborníkov znáae koordinačné koaplexy, ktoré aú zvlášť vhodné pre realizáciu vynálezu, aoBno nenovať bez toho.

aby sa týa obaedzoval rozsah vynálezu, nasledujúce =1údeniny: Ir..(CO)u, Ir(CO)aI_a-C*. Ir(CO)aBra~G* a Ír(CO)aCl..C*, prlčon v týchto vzorcoch Q nôže predstavovať najaä vodík, skupinu HR- alebo PR-, kde R znamená vodík alebo uhíovodlkový zvylok.

Tieto katalyzátory aa aôäu získať íubovoínýa spôsobom znéaya pre odborníkov.

Podía zvlášť výhodného spôsobu aa vSak katalytický roztok aôťe pripraviť s karbonylovej zlúčeniny Irídia, napríklad s Ir-(CO)±a, uvedenia tejto zlúčeniny do styku a jodovodikovou kyselinou alebo/a a prakurzoroa tejto kyseliny v prltoanostl rozpúšťadla. Ako prekurzor schopný uvoífiovať kyselinu jodovodlkovú aožno uviesť napríklad jód, alkyljodldy a 1 až 10 atéaaal uhlíka alebo alkanoyljodldy a 1 aS 10 atôaaal uhlíka. Čo aa týka rozpúšťadiel, aožno použiť íubovoíné zlúSenlny, poklaí rozpúšťajú kyselinu jodovodikovú alebo jej prekurzor a zlakanú zlúčeninu na báze Irídia. Používajú aa najali samotné rozpúšťadlá alebo v zaesl, ktoré aú zvolené z vody, karboxylových kyselín alebo Ich esterov, získaných spôsobo· podía vynálezu. Reakčné zložky aa šalelajú pri celkovo· tlaku 0,1 až 1 HPa a pri teplote rovnej najmenej teplote varu vyižle uvedeného rozpúšťadla pri podmienkach, pri ktorých aa reakčné zložky saiešajú. Môže sa to uskutočniť pod ataoaférou vzduchu. Inertného plynu alebo oxidu uhoínatého.

Iný· prlkladoa výhodného spôsobu prípravy katalytického roztoku, vhodnýa pre realizáciu vynálezu je postup, pri ktorom aa saiešajú v kvapalnej fáza jeden alebo nlekoíko oxidov irídia, ktoré aú hydratované, s kyselinou jodovodikovou alebo so zlúčeninou, ktoré je schopné uvoífiovať kyselinu jodovodikovú. Kyselina jodovodikovú aa aôže použiť vo forae plynu alebo roztoku, najaä vodného roztoku. Hôže na tiaž použiť vo forae prekursora, najaä takého, ktorý ja uvedený v predchádzajúcopn variante. Hnožatvo použitej kyseliny ja také, aby aa poaar aedzl počtoa aolov kyseliny jodovodlkovaj a počtoa aolov irídia po6 hyboval v rozpätí od 1 do 100. Spôsob podía vynálezu aa aOS* uskutočniť pod ataosférou vzduchu, Inertného plynu alebo oxidu ubofnatébo, priSob tieto plyny aa aôťu pouSlť aaaotné alebo v koablnácll.

Celkové koncentrácia Irídia v reakčnej zaesi člni obvykle 0,1 aS 100 bboI/1, a výhodou 1 aS 29 bbo1/1.

Druhou slo&kou katalytického syatéau je proaótor obsahujúci halogén. Ten nôie byť vo forae halogénu eanotného alebo v kombinácii a lnýal zloSkaal, napríklad vodlkoa, alkylovou skupinou e 1 aS 10 atóaaal uhlíka, acylovou skupinou s 1 ai 10 atônanl uhlíka alebo arylovou skupinou so 6 aS 10 atóaaal uhlíka.

Halogén je obvykle zvolený z chlóru, brónu alebo jódu. S výhodou aa používa jód.

Ako zlúčeniny obsahujúce halogén, vhodné pre realizáciu vynálezu, aoSno okrem Iných aenovať jód, kyselinu jodovodikcvú kyselinu bronovodíkovú, aetyljodld, aetylbronld, etyljodld. etylhronld, 1,1-dljódetán, benzylhroeld a acetyljodld.

Podlá konkrétneho uskutočnenia vynálezu obsahuje pouSltý proaótor vodík alebo alkylový svyäok s 1 aS 10 atóaaal uhlika. Obsahuje najal proaótor, pouSltý pri realizácii vynálezu, halogén a alkylový zvylok a 1 aS 10 atóaaal uhlíka.

Toto uskutočnenie aa a výhodou realizuje v prítoanoatl proaótora obsahujúceho halogén, ktorého uhlovodikový zvyšok zodpovedá zvyiku alkoholu, pouiltého ako reaktant pri reakcii podlá vynálezu.

Obsah proaótora obsahujúceho halogén v reakčnou prostredí je v rozpätí od 0 (výlučne) do 10 *. Podlá konkrétneho uskutočnenia vynálezu je obsah zlúčeniny obsahujúci halogén v reakčno· prostredí v rozpil t í od 1 do 6 t.

Ďalej budú uvedené reaktanty poullté pri spôsobe podlá vynálezu.

Ako uS bolo vySSle uvedené, reakcia podía vynálezu sa uskutočúuje v prítomnosti alkoholu obsahujúceho o jeden atón uhlíka aenej ako prlslulná vyrobená kyselina karboxylová alebo jej ester.

Hedzl reaktanty, ktoré sú vhodné pre realizáciu reakcie, aoSno eenovsť nasýtené alkoholy e 1 al 10 atóaasl uhlíka. Tieto alkoholy aôlu byť aonohydroxylované alebo dlhydroxylovené. Ako príklady týchto zlúčenín aolno menovať najnä netanol, etanol, propanol, butanol a 1,4-hutándlol.

Podía výhodného uskutočnenia aú poullté alkoholy zvolené z aonohydroxylovaaých zlúčenín.

Treba poznanenať, Se alkohol použitý ako reaktant sôie byť v reakSnos prostredí prítoaný ako taký alebo v easkovanej forse. Tento alkohol nôle byť buď vo forae derivátu obsahujúceho halogén alebo/a éteru aleho/a aateru, získaného reakciou aedzl týato alkoholoa a prítomnou kyselinou karboxylovou.

Obsah reaktantu v reakčnom prostredí aa teda nôSe pohybovať v Širokých aedzlach vzhíadoa na rozdielnosti zlúfienín. ktoré aôlu predstavovať reaktant.

V dôsledku toho nôle byť obsah alkoholu ako takého v reakčnom prostredí v rosaedzí od 0 do 10 I. S výhodou ôlní obsah alkoholu v reakčnon prostredí 0,1 až 8 X.

Druhý reaktant potrebný na získanie karboxylovej kyseliny je oxid uhoínntý. Tan aa Bôle použiť v Siatej forse alebo zriedený v plynoch, ako je vodík, aetán alebo oxid uhličitý alebo v akonkoívek lnoa type plynu, ako je napríklad dusík.

Podľa konkrétneho uskutočnenia vynálezu aa používa oxid uhoľnatý, ktorý ad CIstotu najaenej 99 *.

Parciálny tlak oxidu uhoľnatého je obvykle 1 aS 9 MPa, do úvahy vlak prichádzajú 1 parciálne tlaky alao tohto rozmedzia.

Karbonylačná reakcie podľa vynálezu sa okre· toho uskutočňujú v pritoanoatl vody, pričoa obsah vody v reakčnoa prostredí je 0 a! 10 í. Podľa konkrétneho uskutočnenia vynálezu je obnah vody v reakčnoa prostredí 2 až 8 *.

Okrea vyáále uvedených zlúčenín n reaktantov aa pri uskutočnení spôsobu podľa vynálezu pouSivajú eatery zodpovedajúce a výhodou reakcii alkoholu, pouSltáho pri reakcii, a kyselinou

I karboxylovou prítomnou v reakčnoa prostredí. Obsah eateru v toato prostredí je 2 al 40 i. Podľa konkrétneho uskutočnenia vynálezu je obsah estaru S až 30 «.

Hapokon aa spôsob podľa vynálezu uskutočňuje v rozpúšťadle, ktorá e výhodou zodpovedá kyseline karboxylovej alebo esteru vytvorených reakciou.

Ako bolo vyžžle uvedená, vynález spočíva v toa, že v reakčnom prostredí sa udržuje voda, promótor obsahujúci halogén, vyžžle uvedený ester a kyselina karboxylová v poaeroch, ktoré boli práve špecifikovaná. V dôsledku toho je vynález určený najaM pre realizáciu kontinuálnym spôsobom a stabilný pracovný proces zodpovedá uvedenáau zloženiu a uvedeným poaeroa.

a začiatku reakcia aa jednotlivá zložky privedú do vhodného reaktora, opatreného aležacia zariadenia postačujúcim pre transfár plyn-kvapalina. Treba poznaaenaf, že, ak je reaktor a výhodou vybavený zariadenia na alažanle reakčnej zmesi, nie je vylúčená práca bez tohoto zariadenia, pričoa aa homogenizácia dosiahne privedenia oxidu uhoľnatého do reaktora.

Zložky reakčného prostredia aa do reaktora privedú v lubovo Ϊδοβ poradí vo vlastnej forae alebo/a vo forae jedného alebo viac prekurzorov.

Prvý variant vynálezu spočíva v privedení vyšila popísaného proaótora obsahujúceho halogén úo reakčnej zaeal.

Druhý variant spočíva v privedení tohoto proaótora vo forae nejasnej jedného prekurzora.

V toato prípade aé tento prekurzor obvykle forau zlúčeniny, ktoré je schopné uvolňovať vyňňle uvedený zvyšok s vyššie uvedeného proeótora, obsahujúceho halogén, úo reakčného prostredia reakciou tohoto prekurzora s halogénoa alebo zodpovedajúcou kyselinou, ktoré je prítoané v reakčnoa prostredí alebo aa do neho privedie za týato účeloa.

Ako príklad vhodných prekurzorov, ktoré neobmedzujú rozsah vynálezu, eoSno Banovať zlúčeniny zvolené z alkoholov všeobecného vzorca (l) ROH, éterov všeobecného vzorca (2, ROR' alebo eaterov všeobecného vzorca (3) R'COOR, poučIvane aanotné alebo v zaeal. Vo vyššie uvedených vzorcoch predstavujú aubatltuenty R a R*, ktoré aóše byt rovnaké alebo rozdielne, každý alkylový zvyšok a 1 aň 10 atóaaal uhlíka, acylový zvyšok a 1 a! 10 atóaaal uhlíka alebo arylový zvyšok ao 6 až 10 atčaanl uhlíka, pričo· zvyšok R zodpovedá zvyšku proaótora obsahujúceho halogén.

Výhodnýal prekurzora1 uvedeného proaótora obsahujúceho halogén aú teda aetanol, etanol, propanol, butanol, diaetyléter, dlatyléter, atylénoxld a aetylacetét.

Karhonylačné reakcia aa obvykle uskutočňuje pri teplote 190 aš 290 °C. Reakčné teplota aa s výhodou pohybuje v rozeedzí od 180 úo 210 C.

Celkový tlak je obvykle v rozmedzí od 0,3 do 20 HFa a najal od 0,9 do 10 HPa.

Treba poznaaenať, Se apôaob podlá vynálezu eôSe byť účelne realizovaný v zariadeniach, pouSlvaných pri klasických procesoch. Tieto procesy eôSu teda byť rozdelené hlavne na tri daeky. V prvoa úseku, kde prebieha reakcia, je Inštalovaný reaktor pod tlakoa. V druhoe úseku ea oddeluje vytvorená kyselina alebo jej ester Clastofinýa odparenia reakčnej zaeal. Odparená čaať sa potoa vedie do úseku určeného na čistenie kyseliny karboxylovej alebo jej eateru. Čaať reakčnej zeeal zostávajúcej v kvapalenj forné, obsahujúcej hlavne katalyzátor, aa recykluje do reaktora.

Podlá konkrétneho uskutočnenia spôsobu podlá vynálezu aa reakčná zaee pravidelne čisti od korozívnych kovov, ktoré obsahuje, a to najač Seleso, aolybdán, chrda a nikel. Táto operácia aa uskutočňuje spôaobrní snáayel pre odborníkov v danoe odbore, napríklad spracovania reakčnej zaeal lontoeenlSoe alebo vyzráSanle katalyzátora a jeho oddelenie od korozívnych kovov filtráciou.

Spôsob podlá vynálezu je vhodný pre výrobu lubovolného typu kyseliny karboxylovej alebo jej eateru, ktorý obsahuje najmenej dva atôey uhlíka. H63e sa teda pouSiť na výrobu kyseliny proplonovej z etanolu, kyseliny jaantárovej z etylánoxldu a kyseliny adipovej z 1,4-butándlolu, ako aj Ich eaterov.

Tento epôaob aa vlak hodí najal na získanie kyseliny octovej alebo/a eetylacatátu s eetanolu.

Podlá výhodného uskutočnenia vynálezu aa pri realizácii spôsobu podlá vynálezu vychádza, okre· netanolu, s aetyljodldu, aetylacetátu a kyseliny octovej ako rozpúšťadla.

Ďalej budú uvedená konkrétne príklady vynálezu, ktoré rozsah vynálezu nijako neobmedzujú.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Nasledujúce testy boli uskutofinené kontinuálny· spôsobon v autokláve s objesos 300 al₍ opatreným aechanlckýe aleSacio zariadenia a zariadenia na privádzanie reaktantov.

Reakfiná zaea obsahuje chlorid lrldltý a koncentráciou 3 eeol/1 v kyseline octovej.

Privádzanie setanolu, eetyljodldu a vody je riadené tak. aby aa obsah jednotlivých zložiek v reakčnej zaeal udržoval r.i hodnotách uvedench v tabuľke 1.

Doba zdržania v autokláve je približne 10 elnut.

Celkov tlak v autokláve je 3 HPa a teplota sa udržuje na 190 C.

Reakfiná zeea vystupujúca z autoklávu za odplyní a ochladí.

Zaea a plyny aa analyzujú chroaatografIou v plynnej fáze.

Tabulka 1

Testy	H.iO	CBiI	CBaCOaB	CBsCOaCBa	BwAKIt	Aktivita
A	6,6	9,7	96	26	11,=	4 600
B	6,7	7,7	60	26	11	4 700
C	6,9	9,2	61	27	10,6	4 800
D	6,8	3,6	61	27	9,3	4 600

B·.· λ» n snaaené rýchlost karbonylície, vyjadrenú v aol/l.h.

Získa sa saeranla rýchlosti spotreby oxidu uholnatého. prifioa sa berle do úvahy tleS anoSstvo tohoto plynu podiele j·!ceho aa na tvorbe oxidu uhličitého.

Aktivity sodpovedajú pofitu aolov vytvorenej kyseliny ortovej na aol Irídia sa hodinu a aa liter.

Obsahy jednotlivých sloSlek reakčnej znesi sú vyjadrené v haotnostnýcb t vzhíadoa na celkovú baotnoat reakčnej saeal.

Tieto testy preukazujú, Se rýchloat karbonylície je oproti rýchlostlan, uvedený· v snéaoa stave techniky, podstatne zlepSeni.

Príklad 2

Postupuje aa podlá experlaentAlneho postupu, popísaného v príklade 1, ale sloSeníe reakčnej saeal je nasledujúce:

Tabulka 2

Teaty	HjO	CB.-.I	CBaCOaB	CBaCOaCBa	Bkahb	Aktivita
á	3,0	8,9	87	12	6,9	2 300
B	3,1	6,1	80	12	9,9	2 400
C	3,2	4,0	80	12	9,6	2 300

Jednotky pre jednotlivé hodnoty sú rovnaké ako tie, ktoré ad uvedené v tabulka 1.

Tieto teaty preukazujú, Se rýchloat karbonylácle zostáva vysoké v porovnaní s poplaanýal postupní používajúclal lrldlua, a to aj pri nízkych obsahoch vody a bes akébokofvek zrážania katalyzátora.

Príklad 3

Postupuje sa rovnako ako vo vyiile uvedených príkladoch.

Privádzanie vody, aetyljodldu, aetanolu a kyseliny octo vej je riadené tak, aby aa udržali nasledujúce zloženia:

Tabufka 3

Testy	HaO	CHaOH	CBoCOdCffa	CHaCOaH	CHaX	Ir Bka··	Aktivita
A	7,3	1,3	27	56	9,8	2,9 13	4 400
B	5,1	0,56	20	71	3,8	2,2 8,6	3 900
C	5,9	0,77	23	65	5,6	2,3 10,1	4 500
D	6,3	1,1	24,9	57,6	7,7	2,3 11,4	4 900

Obsahy Irídia sú vyjadrenú v aaol/1.

Ostatnú hodnoty aú vyjadrenú v rovnakých jednotkách, ako sú uvedenú v tabulke 1.

Obsah Hl v reakfinoa prostredí je v rozaedzí od 4 do 7 BBOl/1.

Príklad 4

Postupuje sa ako v príklade 1 s týa rosdleloa, íe pouúltý katalyzátor sa získa z Ir«(C0)ia a pripraví za nazledovne:

g Ir«(C0)&a, 50 g kyseliny jodovodíkovej v roztoku v 57 * koncentrácii vo vode a 290 g kyseliny octovej sa vnesie do sklenenej banky s guXatýa dnos.

Znes sa zahrieva 4 hodiny pod spátnýa chladldoa do varu pri súfiasnoa alaianí a pod ataoafárou vzduchu.

Karbonylafiná reakcia sa uskutofifiuje kontinuálny· spôsobom, v prltosnostl 1,9 aaol/1 Irídia pochádsajúceho z vyiile zlskanúho roztoku, pri súfiaanoa udr&ovanl zloSenla reakfinúho roztoku zoúpovedajúcaho:

1S % vody,

3.3 B aetyljodldu, * aetylacetátu, prlčos zvyiok je kyselina octoví.

Pri týchto podšienkach sa dosahuje rýchlosť karbonylácle

4.3 aol/h-lr sodpovedajAca aktivite 2 300 aolov vytvorenej ky. seliny na eol Irídia sa hodinu a na liter.

• HnoSatvo vyrobenej kyseliny proptonovej je nlSSie ako 23 ag/kg vyrobenej kyseliny octovej.

Množstvo vyrobenej kyseliny mravčej je nlSSie ako 25 ag/kg vyrobenej kyseliny octovej.

Príklad 5

Karbonylácle sa uskutočňuje v prítomnosti katalyzátora, získaného s Ir^CCOJu rovnakýa experlaentálnya postupom ako vo vyiSle uvedenoa príklade, prlčoa sa udržuje nasledujúce uloženie reakčnej zaeal (B vyjadrené haotnoatne):

1.8 eaol/1 irídia,

9.9 * vody,

3,6 B aetyljodldu,

B aetylacetátu, svySok kyselina octové.

Dosahuje sa rýchlosť karbonylácle 3,4 aol/h.l, zodpovedajúca aktivite 3000 aolov vytvorenej kyseliny na aol Irídia a na liter.

Množstvo vytvorenej kyseliny proplonovej, ako aj vytvorenej kyseliny mravčej je nlžžle ako 25 ag/kg vyrobenej kyseliny octovej.

Claims (8)

1. PATIITOVÍ 1 i 1 O I I

   1. Spôsob, výroby karboxylových kyselín alebo Ich esterov, obsahujúcich n + 1 atóaov uhlíka, reakciou oxidu uhoínatého . v kvapalnej fise najaenej e jedným alkoholoa, obsahujdele n atóaov uhlíka, v prítomnosti katalytického syatéau na bése slú• fienlny Irídia a proaôtora obsahujúceho halogén, v y z n a č en ý t ý a , še aa v priebehu reakcia udršuje v reakčnoa prostredí voda v anošatve 0 aS 10 «, proaótor obsahujúci halogén v anošatve 0 a£ 10 V ester zodpovedájúci vyššie uvedenej kyseline karboxylovej a alkohol v anofistve 2 afi 40 X, priSob uvedené kyselina karboxylové tvorí rozpúšťadlo pre reakciu.
2. 2. Spôsob podlá vyššie uvedeného nároku, vyznačený t ý a , še sa v reakčnej zassl udršuje obsah vody v rozmedzí od 2 do 8 S.

   O
3. 3. Spôsob podlá niektorého z predchádzajúcich nárokov,

   A vyznačený t ý , šeaav reakčnej ssesi udršuje obsah proaôtora obsahujúceho halogén v rozaedzí od 1 do 6 H.
4. 4. Spôsob podlá niektorého z predchádzajúcich nárokov, vysnaSený týa, šeaav reakčnej znesl udršuje obsah vyššie uvedeného eateru v rozaedzí od 5 do 30 S.
5. 5. Spôsob podlá niektorého s predchádzajúcich nárokov, vyznačený týn, šeaa poušíva alkohol odvodený od nasýteného uhlovodíka a 1 aš 10 atónanl uhlíka.
6. 6. Spôsob podlá niektorého s predchádzajúcich nárokov, vyznačený týl, tesn poučíva halogén obsahujúci pronótor, ktorý obsahuje halogén zvolený z chlóru, bróau alebo jódu, v kombinácii a vodíkom, alkylový· zvyikon s 1 il 10 atóaaal uhlíka, acylovýa zvyákoa ι 1 al 10 atóaaal uhlíka alebo arylovýa zvyákoa ao 6 al 10 atóaaal uhlíka.
7. 7. Spôsob podlá predchádzajúceho nároku, vyznačený b ý a , áe aa používa promótor obsahujúci halogén, ktorého zvyáok zodpovedá zvyáku vylále uvedeného alkoholu.
8. 8. Spôsob podlá niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačený t ý , áesa kyselina octová vyrába reakciou netanolu s oxidom uholnatýa v prítoanostl vody, netyljodldu n aetylacetátu, prlčon kyselina octová tvorí rozpúátadlo pre reakciu.