SK16542000A3 - Holografické zabezpečovacie zariadenie - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Cenné dokumenty ako sú bankovky majú často v súčasnej dobe ako zabezpečovací prvok proti kopírovaniu a falšovaniu opticky premenné zariadenia (optically variable devices - OVD) ako sú ohybové mriežky alebo holografické optické mikroštruktúry. Dôvodom bol pokrok, ktorý bol dosiahnutý v oblasti počítačovej stolnej topografie a skenovania, čím sa uľahčilo falšovanie bežných zabezpečovacích tlačiarenských technológií ako je tlač z hĺbky a ofsetová tlač.

Doterajší stav techniky

Zvlášť dobrým spôsobom ako zlepšiť zabezpečenie cenných dokumentov proti falšovaniu je kombinovať zabezpečovaciu tlač s opticky sa meniacimi ohybovými zariadeniami, ktorých štruktúry nie sú kopírovateľné skenermi, a ktoré vykazujú opticky premenné efekty ako sú zmeny farby difrakcií, efekty zdanlivého posunu a pohybu a rôznych prepínačov medzi obrazmi. Zvlášť výhodný efekt sa dosahuje tam, kde opticky meniace sa zariadenie vytvára zreteľné jasné prepínanie medzi dvomi alebo väčším počtom prekrývajúcich sa obrazov, čím sa získava zreteľný efekt, ktorý nie je možné tlačou simulovať.

Existuje niekoľko takých druhov zabezpečovacích zariadení založených na difrakcii. Dva bežné typy, zakladajúce sa obidva na rade povrchových ohybových mriežok, sú „Exelgram“ vyvinutý CSIRO (Organizácia Britského spoločenstva na vedecký a priemyselný výskum) v Austrálii, a „Kinegram“, vyvinutý firmou Landis a Gyr, Švajčiarsko. Sú opísané vo WO-A-93/18419, WO-A-95/04948 a WO-A-95/02200 pre Exelgram a US-A-4761253 a EP-A-.0105099 pre Kinegram. Obe tieto techniky používajú priamo zapisované lokalizované povrchové ohybové mriežky, zapisované v prípade Exeigramu procesom priameho zapisovania elektrónovým paprskom a v prípade Kinegramu opätovným spájaním procesu kroku a opakovania, ktorý je opísaný v US-A-4761253.

Obe uvedené techniky tak umožňujú, aby bola na určitú plochu zapisovaná jedna presná ohybová mriežka. V prípade WO-A-95/02200 je uvedené zariadenie, ukazujúce dva uhlovo oddelené, avšak prekrývajúce sa difrakčné obrazy vytvorené z dvoch celkom sa prekrývajúcich plôch ohybovej mriežky, zatiaľ čo WO-A-95/04948 podrobne opisuje ohybové mriežkové zariadenie vytvorené z radu stôp štruktúr ohybovej mriežky, ktoré dávajú jasne sa prepínajúci obraz, kde môžu jednotlivé obrazy zaujímať prekrývajúce sa plochy. Obe tieto zariadenia boli použité na aplikáciu na cenných papieroch ako sú bankovky. Ďalším typom zariadenia, ktoré môže vykazovať opticky sa meniace efekty, je holografická štruktúra zhotovená za použitia starších holografických * techník. Typickým príkladom takéhoto zariadenia použitého ako zabezpečovacie zariadenie na bankovkách je viacnásobný redundantný hologram opísaný v EP-A0558574, kde hologram využíva priestorovo oddelený meniaci sa obraz, aby sa tak udržala holografická účinnosť.

Mikroskopicky hrubý povrch papiera môže mať v súčasnej dobe pri aplikácii na cenné papiere ako sú bankovky veľmi škodlivý účinok na ohybový obraz za predpokladu, že je typicky nanášaný ako tenká vrstva reliéfneho laku nanášaná pomocou známeho tlačiarenského procesu razenia za tepla. Je to z toho dôvodu, že drsnosť povrchu a prenikanie vlákien papiera vážne narušuje celistvosť tenkej vrstvy laku, ktorý nesie ohybovú štruktúru, čím sa znehodnocuje jej optická účinnosť. Je teda veľmi dôležité, aby bola optická účinnosť ohybovej štruktúry maximalizovaná, čo viedlo k použitiu ohybových zariadení, akým je Exelgram. Kde existuje zariadenie, pomocou ktorého sa má dosiahnuť opticky premenný efekt, ktorý je definovaný ako prepínanie medzi dvomi alebo väčším počtom prekrývajúcich sa obrazov. Je to tak preto, že tvoriaca technika riadeného štýlu „priameho zápisu“ Exelgram alebo Kinegram umožňuje dokonalú kontrolu plôch ohybovej mriežky umožňujúcej prepínanie prekrývajúcich sa obrazov, ktoré majú byť vytvorené z dvoch sád preložených stôp (WO 95/04948), takže každá z mikroskopických plôch tohto zariadenia sa skladá iba z jednej

I * ohybovej mriežky, ktorá, ak je zabezpečená na hrubom povrchu papierového dokumentu, udržuje dobre svoju ohybovú účinnosť, keďže je možné maximalizovať iba jedinú mriežkovú moduláciu, zatiaľ čo prepínacie zariadenie skladajúce sa z prekrývajúcich sa ohybových mriežkových plôch by malo celkovú ohybovú účinnosť nižšiu vzhľadom na zložitý charakter prekrývajúcich sa mikroštruktúr.

Podstata vynálezu

V súlade s jedným aspektom tohto vynálezu obsahuje holografické zabezpečovacie zariadenie prvú a druhú holografickú generujúcu štruktúru, ktoré sú zaznamenané v zodpovedajúcich sadách v podstate sa neprekrývajúcich plôch záznamového média, pričom plochy jednej sady sú preložené plochami druhej sady, čím sa obe preložené čiarové štruktúry stávajú iba okom v podstate neviditeľnými, čím holografické zabezpečovacie zariadenie generuje dva alebo väčší počet holografických obrazov, ktoré sú nazerateľné z jednotlivých smerov pohľadu okolo tohto zariadenia a normálne je možné ich uvidieť naklonením tohto zariadenia a tým je v smere pohľadu každý holografický obraz generovaný sčasti alebo celý holografickou štruktúrou spojenou s jednou sadou preložených čiar.

Holografickými štruktúrami sú v tomto opise mienené štruktúry vytvárajúce grafické obrazy pomocou mechanizmu difrakcie svetla, kde bol pôvodný obrazec generovaný holografickým spôsobom optickej interferencie, čím môže vo výrobnej etape tohto procesu tvorby obsahovať najmenej jedna zložka tohto obrazu dúhový hologram a kde sa podľa voľby používa najmenej jeden holografický intermediárny hologram alebo H1, čo umožňuje, aby najmenej jedna zložka výsledného obrazu obsahovala podľa voľby, ak to bude požadované, skutočné holografické hĺbkové efekty (ako sú spájané s dvoj-/trojrozmernými alebo dvojrozmernými dúhovými hologramami, ako je to v tejto technike známe). Tento opis tiež platí na povrchové dvojrozmerné štruktúry vytvorené vyššie uvedeným holografickým procesom, ktoré sa však obmedzujú na to, že v podstate ležia v obrazovej rovine konečného zariadenia a preferovaná voľba sa obmedzuje na rozsah priestorových frekvencií, ktoré sú tu obsiahnuté (napr. uhol pohľadu rekonštrukcie). To predstavuje v medznom prípade extrémneho obmedzenia holografickú štruktúru, ktorá je v podstate vo vizuálnom výkone podobná čistej štruktúre ohybovej mriežky, avšak ľahko odlišná vtom, že na mikroskopickej úrovni bude táto štruktúra vytvorená holografickým projekčným procesom a môže obsahovať dôkaz zaznamenaných štruktúr s bodkovaným obrazcom vytvorených laserom.

Tento vývoj má vzťah k metóde, ktorou sa zvyšuje viditeľnosť a účinnosť zabezpečovacieho hologramu zvlášť na použitie na papierové cenné dokumenty ako sú bankovky, kde drsnosť papiera a nežiadúce prenikanie vlákien papiera vážne znižuje účinnosť tradičného hologramu. Uvedený vývoj tiež umožňuje tvorbu optickej mikroštruktúry, ktorá pri osvetlení generuje dva alebo viac prekrývajúcich sa obrazov, čo môže byť pozorované zrakom najmenej z dvoch samostatných smerov pozorovania okolo zariadenia. I keď je to možné za pomoci tradičných holografických techník zaznamenávaním prekrývajúcich sa holografických obrazov s optickou mikroštruktúrou patriacou ku každému obrazu jednoducho superponovanému v mieste prekrytia, výsledná zložená mikroštruktúra bude vždy v porovnaní s jedinou ohybovou štruktúrou rekonštruovať každú zložku obrazu so zníženou účinnosťou a jasom. V skutočnosti je vždy výsledkom prítomnosti prekrývajúcich sa ohybových mikroštruktúr štruktúra majúca zníženú optickú ohybovú účinnosť v porovnaní s jedinou ohybovou štruktúrou v dôsledku prekrývajúcej mikroštruktúry a vždy má tendenciu vykazovať prítomnosť druhého „násobného“ obrazu („ducha“) v oblasti prekrytia v dôsledku nasýtenia média a zníženia optickej účinnosti. To je spôsobené prítomnosťou prekrývajúcich sa plôch dvoch veľmi odlišných holografických štruktúr s odlišnou orientáciou voči nosným mriežkovým kmitočtom. To obmedzuje celkovú optickú účinnosť a pozorovaný jas holografického obrazu, čo je zvlášť nevýhodné na hologramoch bankoviek, kde dochádza k silnému zníženiu pozorovaného jasu po priložení horúcej raziacej fólie na bankovku. Z toho dôvodu sa tento typ hologramu na bankovky používa zriedkavo a namiesto toho sa často dáva prednosť obrazu založenému na ohybovej mriežke vzhľadom na to, že sa po aplikácii udrží vyššia ohybová účinnosť.

Tento aspekt vynálezu tak umožňuje vytvorenie holografického zabezpečovacieho zariadenia (na rozdiel od obrazu zakladajúceho sa na ohybovej mriežke) s dvomi alebo väčším počtom veľmi čistých a jasných grafických prekrývajúcich sa holografických obrazov umiestnených na tej istej ploche tohto zariadenia, ktoré sú však viditeľné z rôznych smerov a, čo je dôležité, udržuje sa tým vysoká ohybová účinnosť pri priložení horúcej raziacej fólie na bankovku, napriek tomu že dochádza k narušeniu tejto mikroštruktúry, ktoré je spôsobené drsnosťou papiera a nežiadúcim preniknutím vlákien. To umožňuje, aby bol jas každého z pozorovaných prekrývajúcich sa obrazov porovnateľný s jasom jediného holografického obrazového zariadenia. Tieto obrazy sa javia oku tiež ako „kompaktné“.

To sa dosiahne tým, že sa zabezpečí, aby každá malá plôška tohto zariadenia obsahovala len tú holografickú štruktúru, ktorá prináleží jednému grafického obrazu a umožnila, aby sa dosiahla omnoho väčšia modulácia mikroštruktúmej holografickej mriežky, bez toho aby sa pritom viditeľne zhoršil druhý grafický obraz tým, že sa objaví „násobný obraz (duch)“ prvého grafického obrazu, ktorý by sa inak objavil v dôsledku nasýtenia média na plochách superponovaných mikroštruktúr. Dôležité je tu to, že to umožňuje, aby matričné raziace podložky a holografická fólia na razenie za tepla boli premodulované, aby sa tak kompenzovalo uvoľnenie a zhoršenie štruktúry spôsobené drsnosťou papiera pri aplikácii, aby tak mala na papieri konečná optická mikroštruktúra špičkovú ohybovú účinnosť.

To sa najlepšie dosiahne tým, že sa ďalej rozdelia dva alebo viac grafických obrazov do previazanej mriežky z jemných čiar, ktorej štruktúra by mohla byť pravidelná, je však lepšie, keď je zložitejšia a v meradle 25 - 100 pm (i keď sú pre väčšie grafické obrazy možné väčšie šírky čiar, i keď pri hodnote 250 pm sa šírky čiar stávajú priamo rozlíšiteľné iba okom). Použitie veľmi jemných šírok čiar o veľkosti 25 50 p alebo 25 - 75 p zabezpečuje, že čiarové obrazce v obrazoch nie sú iba okom rozlíšiteľné (medzná rozlišovacia schopnosť oka je pre obrazy s väčším kontrastom približne 20 p a typicky sa znižuje faktorom 3 alebo 4 pre obrazec s nižším kontrastom na 80- 100 p). Ďalším dôležitým aspektom tohto vynálezu je to, že keďže každý obraz je skutočne premietnutý holografický obraz obsahujúci náhodne zaznamenaný bodkovaný obrazec, zdanlivý kontrast jemnej čiarovej štruktúry sa sighnifikantne redukuje tým, že je s ním superponovaný v každom difrakčnom obraze zrnitý bodkovaný obrazec zabezpečujúci signifikantné kontrastné rozlíšenie v obrazcoch z jemných čiar atak sa znížením medznej rozlišovacej schopnosti pozorovania iba okom pred zrakom efektívne skryjú čiarové obrazce.

Každý bod na povrchu obrazu obsahuje mikroštruktúru náležajúcu len jednému grafickému obrazu. Táto štruktúra je holografickou ohybovou mikroštruktúrou, je vytvorená interferenciou čela rozptýlenej vlny, ktoré znovu vytvárajú grafický obraz a druhým koherentným zväzkom paprskov. Veľmi dôležitou vlastnosťou tejto štruktúry je to, že je táto plocha skutočnou holografickou štruktúrou obsahujúcou určitý rozsah i keď malý - priestorových frekvencií mikroštruktúry a tiež obsahujúcou zaznamenanú charakteristiku bodkovaného obrazca určitej holografickej mikroštruktúry a kde tiež každá malá plocha tohto zariadenia rekonštruuje riadené vopred určené pevné jadro paprskových uhlov, i keď s obmedzeným zorným uhlom na rozdiel od čistej ohybovej mriežky, kde každý bod obrazu by rekonštruoval čistú rekonštrukciu bodu. Obzvlášť dôležitým aspektom tohto vynálezu je to, že každý obraz alebo súčasť obrazu môže rekonštruovať vopred určený a riadený kužel paprskov a, čo je dôležité, umožňuje presné riadenie zorného uhla a paralaxy a uhla pohľadu.

Zvlášť dôležitým aspektom tohto vynálezu vzhľadom na ostatné techniky s čisto ohybovou mriežkou a viacnásobnou grafickou rekonštrukciou ako je CSIRO a Landys & Gyr je to, že táto technika prekladania umožňuje, aby čisto holografický obraz rekonštruoval dva alebo viac prekrývajúcich sa a meniacich sa grafických obrazov s účinnosťou porovnateľnou s tradičnými zariadeniami s čistou ohybovou mriežkou. Tieto tradičné zariadenia s čistou ohybovou mriežkou spravidla vyžadujú na vytvorenie hlavnej štruktúry ohybovej mriežky nanajvýš nepohodlný a komplikovaný prístup priameho zápisu na vytvorenie hlavnej štruktúry ohybovej mriežky aby sa zabezpečilo, že hlavná štruktúra obsahuje v každej jednotlivej ploche iba jednu čistú ohybovú mriežku. Táto nová technika umožňuje, aby sa získal porovnateľný optický jas, účinnosť a umožnilo sa prepínanie z čistého hologramu a holografickú techniku s ekvivalentným jasom pri aplikácii na hrubý povrch papiera bankovky alebo iného podobného cenného papiera.

Toto neprekrývanie obrazov je možné dosiahnuť ďalším rozdelením obrazového poľa do radu vzájomne spojených otvorov jemnej čiary - pričom každý z preložených otvorov čiary definuje jedinú smerovú zložku ohybových/holografických obrazcov, aby sa tak zabezpečilo, že každá malá plôška tohto zariadenia obsahuje iba jeden dominantný nosný kmitočet ohybovej mriežky, aby sa tak zabezpečilo, že sa získa vysoká difrakčná účinnosť na obraz po nanesení na hrubý papier. Jediná dominantná ohybová mriežka na každej ploche bude menej ovplyvnená zhoršením vyvolaným pásikovou kompetíciou a bude tiež mať veľký pracovný rozsah pri expozicii/vyvolávaní a razení kópií umožňujúci, aby bola štruktúra premodulovaná v hĺbke drážky na matričnej podložke a na razenej fólii, aby sa tak kompenzovalo uvoľnenie a zhoršenie spôsobené drsnosťou povrchu. Výsledkom toho je, že každý oddelene pozorovaný holografický obraz sa javí ako v podstate nezávislý na akomkoľvek zhoršení alebo na vstupe sýtosti do jasu a obrátene alebo na účinkoch nasýtenia média z iného obrazu (obrazov). Ďalším dôležitým aspektom je to, že otvory jemnej čiary majú typicky šírku čiary pod medznou rozlišovacou schopnosťou normálneho oka a sú tak v podstate pre pozorovateľov neviditeľné.

Výhodné príkladné uskutočnenie tohto zariadenia je tam, kde je holografická štruktúra tvorená ako povrchový reliéf na výrobu pomocou procesu razenia a odlievania a na aplikáciu na cenné dokumenty ako povrchové reliéfne štruktúry. Mohlo by to byť napríklad v podobe nálepky alebo by mohla byť aplikovaná ako fólia razená za tepla alebo môže byť potenciálne priamo razená do určitej vrstvy na povrchu určitého dokumentu, kde táto technika zabezpečí pre tieto zariadenia veľké zlepšenie výkonu, ak sú vytvárané holograficky. Je však tiež možné použiť iné spôsoby holografického záznamu, ktoré sú v tomto odbore známe, ako sú napríklad reflexné hologramy.

U typického zariadenia majú štruktúry preložených jemných čiar veľkosť, ktorá sa nachádza pod rozlišovacou schopnosťou oka. U typického zariadenia sú preložené zložky grafického obrazu umiestnené na povrchovej rovine hologramu ako povrchové reliéfne dvojrozmerné dúhové hologramy.

Typický zabezpečovací hologram, akým je typický dvojrozmerný/trojrozmerný hologram ako je v tomto odbore známy (napr. G. Saxby, Practical Holography, Publisher Prentice Halí), môže byť vytvorený z niekoľkých holografických zložiek - tieto rôzne zložky budú mať rôzne ďalšie grafické členenia normálne zaznamenané rôznymi priestorovými kmitočtami a eventuálne aj orientáciami mriežok nosného kmitočtu dúhového hologramu, aby sa tak zabezpečili napríklad rôzne smery pohľadu a/alebo odlišné relatívne farby pomocou rozkladu svetla. Je to bežná technika používaná na vytlačené hologramy dvojrozmerných/trojrozmerných obrazov, kde za účelom vytvorenia zodpovedajúcich holografických farebných efektov bude umelecké dielo rozdelené do oddelených grafických plôch, z ktorých každá bude zaznamenaná v odlišnom nosnom mriežkovom priestorovom kmitočte dúhového hologramu, aby sa tak získali odlišné plochy rôznych uhlov rekonštrukcie a rôzneho rozptylu, pričom sa budú používať rôzne rozptyly, aby sa dosiahli zodpovedajúce farebné efekty a každé samostatné ďalšie členenie umeleckého diela zaznamenané odlišným nosným mriežkovým priestorovým kmitočtom a/alebo v inom smere môže byť opísané ako “holografícká zložka” akéhokoľvek jednotlivého holografického obrazu, pričom súčet rekonštrukcií týchto holografických zložiek bude vytvárať celkový pozorovaný holografický obraz.

V niektorých realizáciách tohto zariadenia môže najmenej jedna zložka preloženého holografického obrazu obsahovať skutočnú holografickú hĺbku. V niektorých realizáciách tohto zariadenia môže najmenej jedna zložka preloženého holografického obrazu obsahovať trojrozmerný efekt z modelu. V niektorých realizáciách tohto zariadenia môžu byť použité obidve zložky preloženého holografického obrazu, aby vyjadrili skutočné holografícké hĺbkové efekty alebo v niektorých realizáciách tohto zariadenia môžu obidve zložky preloženého holografického obrazu obsahovať skutočné trojrozmerné obrazy a trojrozmerné efekty z modelov.

Užitočným aspektom tohto vývoja je možnosť zmeniť šírky čiar pripisovaných ku každému ohybovému kanálu, aby sa tak dosiahol požadovaný zodpovedajúci jas medzi pohľadmi a zachovala sa pritom schopnosť plne nasýtiť obidve mriežky, aby sa dosiahla optimálna účinnosť a hĺbka drážok na rozdiel od normálneho hologramu, kde by nebolo možné úplne nasýtiť obidve mriežky v dôsledku nasýtenia média (“burn out” vypálenie) a použiť zodpovedajúci jas, aby sa dosiahla požadovaná rovnováha jasu medzi pozorovacími kanálmi. Tento prístup umožňuje, aby bol dvojkanálový hologram premodulovaný čo sa týka hĺbky drážky, čím sa umožní, aby dvoj- alebo viackanálový hologram bankovky získal rovnaký stupeň premodulovania aký môže byť vytvorený iba priamo zapisovaným ohybovým mriežkovým zariadením. Táto technika poskytuje teda spôsob, ako vytvoriť celú konečnú ohybovú štruktúru pri súčasnom použití holografických technik prepisu používajúcich samostatné hologramy zaznamenané na neprekrývajúcich sa plochách za použitia mriežkového vzorca s veľmi jemnými čiarami dosť pod prahom rozlišovacej schopnosti ľudského oka. To je v rozpore s inými “technikami priameho zápisu, ktoré často môžu len zapísať jedinú mriežkovú štruktúru na jednej ploche alebo získať falošné mriežky v mieste prekrytia stôp (napríklad techniky elektrónového paprsku CSIRO) a musia teda zanechávať medzery. Tieto holografické štruktúry sú úmyselne zrážané k sebe a môžu sa ľahko prekrývať, keďže zhoršenie v štruktúre hologramu na prekrytie je omnoho menšie než pre dve prekrývajúce sa priamo zapisované ohybové mriežky, keďže na plochách prekrytia je menšia účinnosť difrakcie v dôsledku zmeny uhla medzi dvomi stopami, ktoré vytvárajú šumové mriežky. To umožňuje, aby tam existovalo malé prekrytie medzi preloženými čiarovými štruktúrami, aby sa tak umožnilo najúčinnejšie použitie záznamového média.

Na mikroskopickej úrovni (x50) obsahujú tieto štruktúry podľa tohto vynálezu charakteristický bodkovaný obrazec. Jediným spôsobom, ako vytvoriť tento typ obrazu by boli vysoko sofistikované holografické projekčné techniky zahŕňajúce dokonalé riadenie foriem rekonštrukcie, Braggove a holografické parametre ďaleko presahujúce to, čo je normálne k dispozícii v štandardnom holografickom laboratóriu. Tieto zariadenia by teda boli na mikroskopickej úrovni podľa bodkovanej štruktúry zrejme odlišné od ohybového mriežkového zariadenia, čím by pri rekonštrukcii veľkosti pod mikroskopom mala charakteristický zrnitý vzorec. Ďalšou výhodou použitia holografickej techniky a záznamu zrnitého bodkovaného vzorca v obraze je to, že tento zrnitý vzorec je hlavným faktorom znižovania viditeľnosti preloženej čiarovej mriežkovej štruktúry, ktorú je možné urobiť úplne neviditeľnú pre samotné alebo mierne podporované oko (x10).

Existujú ďalšie užitočné aspekty tohto vynálezu pri aplikácii na trojrozmerné holografické obrazy vytvorené buď zo skutočných trojrozmerných modelov alebo rovín plochého diela (dvojrozmerné/trojrozmerné techniky) a tiež pri aplikácii na také techniky ako sú holografické stereogramy, u ktorých by zväčšenie difrakčnej účinnosti flasu) a pomeru signál/šum (jasnosť) mohlo byť pri použití týchto techník výhodné.

Ak vezmeme do úvahy prípad normálnych dúhových hologramov s hĺbkou, normálne u holografického obrazu vytvoreného z dvoch alebo viacerých pozorovacích kanálov, z ktorých sa každý skladá z prekrývajúceho trojrozmerného modelu skonštruovaného tak, aby zabezpečoval prepínací efekt, plochy prekrytia medzi modelmi vykazujú signifikančný šum a nasýtenie média. Tieto prekrývajúce sa plochy a nasýtenie média obmedzujú celkový jas, ktorý je možné dosiahnuť. Takže obzvlášť výhodnou technikou by bolo zaznamenať dva alebo viacej trojrozmerných modelov za použitia tradičnej techniky H1 (viď napr. G. Saxby, “Practical Holography, vydavateľstvo Prentice Halí), zaznamenaných však cez prekladané masky s jemnými Čiarami. Pri projekcii každého H1 pri zázname konečného hologramu (čo je uskutočňované buď sekvenčne alebo súbežne) by boli masky s jemnými čiarami zaostrené na obrazovú rovinu konečného hologramu H2, čím by sa zabezpečilo, aby boli ohybové optické mikroštruktúry zodpovedajúce hologramu každého trojrozmerného modelu umiestnené na odlišných plochách média, čím by sa redukoval vstup signálu sýtosti do kanála jasu a obrátene a vzájomná degradácia spôsobená nasýtenosťou prostredia. Dôležitým aspektom toho je skutočnosť, že každý trojrozmerný hologram by rekonštruoval svoj obraz v určitom lokalizovanom smere, aby sa zabezpečil optický prepínací efekt medzi dvomi prekrývajúcimi sa obrazmi, a aby použité masky s jemnými vzájomne prepojenými čiarami obsahovali šírky čiar, ktoré sú pod normálnou rozlišovacou schopnosťou ľudského oka, a ktoré by teda neboli pre normálneho pozorovateľa viditeľné (vyžadovalo by to oddelenie masiek so šírkami čiar zhruba takými, ako bolo uvedené vyššie).

Alternatívnym spôsobom ako tento výsledok dosiahnuť by bolo zaznamenať v štádiu záznamu relevantný H1 pre každý trojrozmerný model bez akejkoľvek masky s jemnými čiarami v štádiu záznamu H1, zaviesť však masky s jemnými čiarami v štádiu prenosu H2. Je to dosť bežná technika maskovania podobná technike používanej v určitých dvojrozmerných/trojrozmerných technikách. Predchádzajúce techniky maskovania však vytvárali povrchový dúhový hologram, keďže používali určitú formu pravého alebo šošovkovitého difúzera, aby sa vytvorila dúhová štrbina a maska na fotoreziste H2, ktorá bola umiestnená tak, aby definovala zaznamenané grafické vzorce. Tu navrhovaná technika sa líši tým, že sa používa pravý H1 trojrozmerného modelu (alebo podobného) na projekciu obrazu na časť H2, čím sa vytvára skutočný obraz v blízkosti roviny fotorezistu (alebo iného povrchového reliéfneho záznamového materiálu) používaného na záznam H2. Potom sa umiestni štrbinová maska s jemnými čiarami zodpovedajúca jednému záznamu pred záznamový materiál H2, a to v jeho bezprostrednej blízkosti. Funkcia štrbinovej masky spočíva v priestorovej lokalizácii záznamu na určitých plochách materiálu H2, čím sa lokalizujú do jednej sady jemných čiar plochy optickej mikroštruktúry zodpovedajúce jednému kanálu konštrukcie prepínania obrazu. Ďalšia, alebo nasledujúca štrbinová maska, prepojená s prvou, by sa potom používala podobným spôsobom, aby sa tak izolovali záznamy H2 následných premietaných H1 zodpovedajúce odlišným pozorovacím kanálom na iných priestorovo odlišných plochách záznamového materiálu. Jej funkciou by bolo izolovať optickú mikroštruktúru zodpovedajúcu trojrozmernému obrazu v druhom a následnom pozorovacom kanáli do priestorovo oddelených oblastí konečného materiálu za použitia štrbinovej masky so šírkami čiar, ktoré by boli samotným okom nerozlíšiteľné. Obzvláštnou výhodou tejto projekčnej techniky spojenej s technikou štrbinovej masky v blízkosti roviny H2 je to, že by to umožnilo, aby trojrozmerný obraz obkročil rovinu H2 a obsahoval časti tak pred, ako aj za rovinou povrchu konečného H2. Na základe vyššie uvedeného opisu je možné si uvedomiť, že to je obzvlášť užitočná technika na zabezpečenie vysokej vernosti reprodukcie dvojkanálových alebo viackanálových hologramov trojrozmerných modelov skladajúcich sa z rovín plochej grafiky (dvojrozmerné/trojrozmerné techniky), alebo hologramov konečného obrazu obsahujúcich kombinácie pravých trojrozmerných obrazov a ohybových štruktúr z plochých grafík, alebo dokonca napríklad neholograficky vytvorené štruktúry vytvorené za pomoci techník typu priameho zápisu - napr. rekombináciou alebo elektrónovým zväzkom, pričom typickými komerčnými technikami s obchodným názvom by tu boli Kinegram a Exelgram, a že by to poskytlo efektívny spôsob ako vytvoriť novú triedu difrakčného zabezpečovacieho zariadenia obsahujúceho dva alebo viac prekrývajúcich sa difrakčných obrazov - jeden z pravého holografického trojrozmerného obrazu z modelu alebo kombinácie plochých grafík a jedno neholograficky vytvorené povrchové ohýbajúce zariadenie.

To vedie k druhému aspektu tohto vynálezu, v ktorom je zabezpečovacie zariadenie obsahujúce holografickú generujúcu štruktúru a ohybovú mriežkovú štruktúru zaznamenané v zodpovedajúcich sadách v podstate neprekrývajúcich sa častí záznamového média, pričom časti jednej sady sú preložené časťami druhej sady, čím sa stávajú obidve preložené štruktúry v podstate iba okom neviditeľnými, čím holografické zabezpečovacie zariadenie vytvára holografický obraz a difrakčný efekt nazeraný zo samostatných smerov pozorovania okolo tohto zariadenia a normálne viditeľný naklonením tohto zariadenia, a tým je každý jednotlivý obraz alebo efekt v určitom smere pozorovania vytvorený celý alebo sčasti štruktúrou spojenou s jednou sadou preložených čiar.

Ďalšie použitie nachádza táto technika pri tvorbe holografických stereogramov čo je bežná technika používaná na vytvorenie zdanlivo trojrozmerného hologramu z mnohých (cca 20-200) pohľadov na predmet (viď napr. “Practical Holography, autor G. Saxby). U tradičného holografického stereogramu je zaznamenaných veľa rôznych pohľadov (20-200) na predmet spoločne, aby sa tak získal kompozitný trojrozmerný pohľad skutočného predmetu. Výsledkom tejto techniky však normálne býva silná nasýtenosť prostredia a vypálenie (burn out), ktoré je viditeľné v dôsledku mnohých odlišných prekrývajúcich sa obrazov. Jednou z užitočných aplikácií maskovacej techniky by bolo rozdelenie jedného pozorovacieho kanála do niekoľkých samostatných štrbín masky (povedzme 3 alebo 4), aby sa redukoval rozsah priestorových kmitočtov na každej jednotlivej ploche zariadenia a zvýšil sa tak jas. Tak napríklad jedna plocha tohto zariadenia by obsahovala len pohľady zľava na predmet v určitom uhle, povedzme 10 alebo 20 pohľadov, z ktorých všetky by mali podobné nosné mriežkové intervaly a orientácie, čím by sa znížilo nasýtenie prostredia (vypálenie) a tak sa zvýšil jas. Táto technika by teda mohla byť aplikovaná na holografické stereogramy, aby sa zmenšil počet prekrývajúcich sa obrazov na každej ploche prostredia a zvýšil sa tak jas obrazu - základom je opäť použitie masiek a krivočiarových vzorcov pod normálnou rozlišovacou schopnosťou ľudského oka.

Vynález tak poskytuje spôsob ako zvýšiť jasnosť a čistosť viacej kanálových holografických obrazov a zvlášť ako znížiť účinky drsnosti povrchu tým, že holografickými prostriedkami sa vytvárajú dva alebo viaceré prekrývajúce sa prepínacie holografické obrazy s vysokou jasnosťou obsahujúce trojrozmerné moduly alebo dvojrozmerné/trojrozmerné obrazy alebo dvojrozmerné grafiky umiestnené na rovnakej ploche tohto zariadenia a viditeľné v rôznych smeroch rozdelením obrazového poľa do určitého počtu diskrétnych prepájajúcich sa plôch a používajúce štrbinové čiarové masky, z ktorých každá má veľkosť pod rozlišovacou schopnosťou normálneho oka, aby sa tak umožnil záznam v ideálnom prípade len jedného alebo obmedzeného počtu priestorových kmitočtov ohybovej mriežky, aby sa tak maximalizovala účinnosť a zdanlivý jas každého z pozorovaných obrazov, a aby sa zabránilo prechodom “ducha z jedného obrazu na druhý normálne viditeľný u viackanálových obrazov.

Ďalšou výhodou tejto preloženej štruktúry hologramu je zabezpečiť maximálne zvýšenie účinnosti rekonštrukcie a teda aj jasu obrazu nad to, čo by bolo možné z čisto sínusoidovej štruktúry ohybovej mriežky. Tento preložený prístup umožňuje, aby bola každá mikroštruktúra aplikovateľná na každý kanál prekrývajúceho sa viackanálového obrazu uložená na v podstate samostatnej priestorovej ploche podložky. To znižuje na týchto plochách pásikovú kompetíciu tak ako bolo uvedené vyššie a tak pre obraz vytvára optické zložky s podstatne vyššou účinnosťou. To však tiež umožňuje, aby boli na týchto plochách zaznamenávané nesínusoidové mriežkové štruktúry (napríklad štruktúry majúce podstatne odlišnú ohybovú účinnosť medzi ohybovými radmi +1 a -1 na rozdiel od sínusoidových mriežkových štruktúr, ktoré majú medzi ohybovými radmi rovnakú účinnosť). Zvláštnym typom užitočnej štruktúry je typ, kde je požadovaný difrakčný rad nadradený nad nežiadúcim radom, čím sa optický jas pozorovaného obrazu zvyšuje.

Takáto štruktúra je typicky známa ako ohybový rad so zvýšenou odraznosťou (“blazed”) - to je známe v oblasti výroby čistých ohybových mriežok na spektroskopiu (napr. M. Hutley, “Diffraction Gratings”, Academic Press 1982), nie však v obrazových holografických štruktúrach rekonštruujúcich grafické obrazy, zvlášť tam, kde sa holografický obraz prepína medzi dvomi prekrývajúcimi sa grafikami, obrazmi kde normálne k takýmto štruktúram so zvýšenou účinnosťou nie je prístup vzhľadom na povahu obrazových holografických procesov a pásikové kompetície. Aby sa dosiahlo preferované zvýšenie účinnosti, je v jednej typickej geometrii zaznamenávaná holografické štruktúra obrazu so zvýšenou odraznosťou záznamom vzorca interferencie medzi referenčným svetelným zväzkom a predmetovým svetelným zväzkom, pričom obidva svetelné zväzky dopadajú na záznamový materiál z rovnakej strany geometrickej normály. Všimnite si, že preložený spôsob kombinovaný s preferovaným spôsobom tvorby H1-H2 umožňuje, aby každá zložka preloženého hologramu bola zaznamenaná s individuálne odlišným uhlom zvýšenej odraznosti, aby sa tak prednostne zvýšila difrakčná účinnosť v požadovanom pozorovacom rade pre túto zložku. Je to podstatné zlepšenie v porovnaní so skôr známymi systémami navrhnutými Landisom a Gyrom a systémom CSIRO, ktorý bol spomenutý vyššie. Systém Landisa a Gyra tým, že razí iba malé plochy lineárnej mriežky v rôznych uhloch, môže používať v podstate rovnakú sínusoidovú štruktúru na akýkoľvek špeciálny priestorový kmitočet systém CSIRO nemôže vytvárať profilovanú mriežkovú štruktúru so zvýšenou odraznosťou do určitého smeru a teda nemôže zvýšiť požadované rady - výhoda prekladanej štruktúry kombinovanej s H1-H2 alebo maskovacím spôsobom tvorby spočíva v tom, že jednotlivé prvky prekladaného hologramu sú automaticky odrazené so zvýšenou odraznosťou do správnych smerov v geometrii zápisu.

Jedna alebo obidve štruktúry môžu teda obsahovať holografické štruktúry so zvýšenou odraznosťou, aby sa tak zvýšila účinnosť difrakcie štruktúry alebo každej zo štruktúr.

Holografické zabezpečovacie zariadenia podľa tohto vynálezu môžu byť použité na veľmi rozmanité účely, aby sa zaistila bezpečnosť dokumentov a druhov tovaru. Ako už bolo uvedené, sú zvlášť vhodné na použitie u dokumentov alebo druhov tovaru, ktoré majú pomerne drsný povrch a sú zhotovené z papiera a podobne, je ich však možné použiť aj s inými materiálmi ako sú plasty. Príklady druhov tovaru, ktoré môžu byť týmito zariadeniami zabezpečené sú pasy, vkladné knižky, legitimácie, povolenia, licencie, karty s finančnými transakciami, vrátane šekových preukazov, úverových kariet, kreditných kariet, kariet na výber hotovosti, kariet na elektronický prevod fondov, kariet na nárokovanie služieb, osobných preukazov a preukazov tovaru, predplatných kariet, telefónnych kariet, kariet s premenlivou napr. znižujúcou sa hodnotou, dlhopisov, bankoviek, šekov vrátane cestovných šekov, etikiet identifikujúcich obchodné značky, etikiet zabraňujúcich falšovaniu alebo indikačných etikiet.

Uvedené zariadenie je vhodne konštruované v podobe zostavy na prenos napr. fólie na razenie za studená, umožňujúcej jej prenos na dokument alebo tovar, ktoré majú byť zabezpečené. V takom prípade je typické, že toto zariadenie má na svojom vonkajšom povrchu lepidlo citlivé na teplo (alebo lepidlo citlivé na tlak).

Príklady uskutočnenia vynálezu

Ďalšie zabezpečenie určitého tovaru, ako je cenný dokument, na ktorom je toto zariadenie použité, je možné dosiahnuť tým, že je toto zariadenie zahrnuté do všeobecného vzorca s veľkým počtom zariadení.

Niektoré príklady holografických zabezpečovacích zariadení podľa tohto vynálezu spolu so spôsobmi ich výroby budú v ďalšom texte opísané s odkazom na sprievodné schematické výkresy, v ktorých: obr. 1A ilustruje prvý príklad zariadenia podľa tohto vynálezu; obr. 1B ilustruje vzhľad zariadenia z dvoch rôznych pohľadov; obr. 1C a 1D podrobnejšie ilustrujú dve holografické generujúce štruktúry; obr. 1E ilustruje čiarové vzorce používané dvomi holografickými štruktúrami v zväčšenej podobe; obr. 1F a 1G ilustrujú rôzne farebné rozhrania používané na tvorbu štruktúry uvedenej na obr. 1C a 1D; obr. 1H podrobnejšie ilustruje posun medzi čiarovými vzorcami; obr. 2A a 2B ilustrujú hologramy vytvorené dvomi holografickými generujúcimi štuktúrami druhého príkladu; obr. 2C ilustruje druhý príklad tohto zariadenia; obr. 2D a 2E ilustrujú čiarovú štruktúru superponovanú na dve holografické štruktúry; obr. 2F ilustruje zväčšené čiarové štruktúry; obr. 3A a 3B ilustrujú prvý príklad spôsobu konštrukcie holografického zabezpečovacieho zariadenia; obr. 4A a 4B ilustrujú prvý krok v druhom príklade spôsobu výroby zabezpečovacieho zariadenia; obr. 5A a 5B ilustrujú druhý krok tohto postupu; obr. 6A ilustruje holografické zariadenie vytvorené pomocou postupu uvedeného na obr. 4 a 5; obr. 6B ilustruje časť zväčšenej prvej holografickej štruktúry; a obr. 6C a 6D ilustrujú vzhľad tohto zariadenia v dvoch odlišných uhloch pohľadu.

Obr. 1 znázorňuje dvojkanálové holografické zariadenie 1 s dvomi obrazovými kanálmi ukazujúcimi prekrývajúce sa prepínacie grafické hologramy A a B (obr. 1A), pričom každý kanál je zaznamenávaný ako sada veľmi jemných čiar 2, 3 (ilustratívne uvedené na obr. 1C a 1D), keďže tieto čiarové štruktúry by boli normálne pod normálnou rozlišovacou schopnosťou zraku (a tak by boli normálne neviditeľné), takže každá plocha obrazu obsahuje iba jednu difrakčnú štruktúru napríklad s obrazmi prepínajúcimi sa pri nakláňaní doľava a doprava (obr. 1B). Zväčšenie týchto neprekrývajúcich sa obrazových kanálov je uvedené na obr. 1 E, ktorý ukazuje rovnakú plochu oboch týchto kanálov obrazov A a B zväčšených v meradle, v ktorom jedna čiara zodpovedá typicky hodnote medzi 20 a 120 mikrónmi podľa tohto individuálneho prípadu, ktorý schematicky ukazuje, ako sú obidve tieto plochy obsahujúce každá obrazový kanál preložené, zatiaľ čo obrázok 1H, opäť znázorňujúci značne zväčšený pohľad na každý z týchto vzorcov, ďalej ilustruje dve priestorovo oddelené plochy zrazené dohromady, aby sa ukázalo, ako sú čiary 6 jednej štruktúry odsadené od čiar 5 druhej štruktúry, takže tieto optické mikroštruktúry, zodpovedajúce jednotlivým ohybovým prvkom, zaujímajú v podstate nezávislé plochy a v podstate sa neprekrývajú. Na obr. 1F a 1G je znázornený spôsob, kde sa grafika môže na každý kanál ďalej podrozdeliť na rôzne ohybové štruktúry, aby sa tak dosiahli rôzne optické efekty ako sú optické prepínače. Je tiež potrebné si uvedomiť, že ako holografický obraz nemusia byť grafiky A a B nevyhnutne umiestnené na povrchu, ale že môžu mať skutočnú hĺbku, aj keď by maskovacie vzorce z jemných čiar definujúce každú samostatnú ohýbajúcu plochu boli umiestnené na povrchu.

Obr. 2 ukazuje podobné dvojkanálové zariadenie 9 (obr. 2C), tentokrát sa však skladá z dvoch trojrozmerných modelov 7, 8 (obr. 2A, 2B), kde sa holografický obraz prepína medzi kockou 7 a vtákom 8 (napríklad) pri preklápaní zľava do prava. V tomto prípade je každý obraz obrazom skutočnéhjo trojrozmerného modelu zaznamenaný ako holografické generujúca štruktúra na samostatné definované plochy povrchovej reliéfnej štruktúry a používa vzorce jemných preložených čiar, ako je uvedené na zväčšeninách (sú uvedené na ilustráciu na obr. 2D, 2E, keďže by tieto štruktúry z jemných prepojených čiar boli normálne pod obvyklou rozlišovacou schopnosťou zraku a teda neviditeľné). Na obr. 2F je uvedený veľmi zväčšený pohľad na malú plochu tohto vzorca a ukazuje, ako sú v mikroskopickom meradle čiary každej zo štruktúr pomerne odsadené a podstatne sa neprekrývajú, takže v podstate iba jedna ohýbajúca štruktúra zaberá len nejakú jednu malú plochu tohto zariadenia. To by bolo veľmi výhodné na redukciu účinkov nasýtenosti média a vstupu signálu sýtosti do kanála jasu a obrátene, čím sa dosahujú obrazy veľmi vysokej kvality a vysokej jasnosti, pričom čiarové vzorce, do ktorých sú tieto obrazy rozdelené, sú vybrané tak jemné, že sa nachádzajú pod normálnou rozlišovacou schopnosťou ľudského oka.

Je treba rozumieť, že tieto čiary nebudú normálne iba okom viditeľné, takže sa tieto obrazy budú javiť ako celistvé, pričom obr. 2D, 2E ukazujú čiary len na ilustráciu a obr. 2F ukazuje zväčšenie v mikroskopickom meradle.

Na obr. 3 je uvedený prvý spôsob, ako vytvoriť prepínajúci sa dvoj- alebo viackanálový obraz za použitia grafických matríc skladajúcich sa z polí jemných čiar. Najskôr sa pripraví grafika 17, ktorá vyzerá z diaľky ako písmeno A, ale pri bližšom skúmaní vidíme, že sa skladá z radu krivočiar 18. Táto grafika je exponovaná cez difúzer 16 na záznamové médium 14 spolu s referenčným svetefným zväzkom 15, aby sa vytvorila expozícia H1. Podobný H1 je vytvorený expozíciou druhého grafického obrazu ako B (tu neuvedené). Uvedené usporiadanie je na záznam prvého čiastkového obrazu A. Na obraz B je vytvorený podobný H1 podobným postupom, pri ktorom sa exponuje grafický obraz grafiky na obraz B. Potom sa použije spracovaný H1 19 s referenčným svetelným zväzkom 20, aby sa premietol skutočný obraz komplexného viacfarebného dvoj-/trojrozmerného hologramu, aby sa tak zaznamenal H2 21 s pridaným druhým referenčným svetelným zväzkom (nie je uvedený), ako je to v tomto odbore dobre známe, aby sa vytvoril v podstate prenosný hologram obrazovej roviny čiže H2. Čiary prvého obrazu A sú preložené s čiarami druhého obrazu B.

Na obr. 4 a 5 je uvedená alternatívna výrobná technika, ktorá môže byť použitá za pomoci trojrozmerných modelov. V prvej etape (obr. 4) je vytvorený H1 22 premietnutím na trojrozmerný model 24 v spojení s referenčným svetelným zväzkom 23 (obr. 4A). Tento hologram je zaznamenaný v hornej časti 12 H1, pričom dolná časť 13 je maskovaná. Dolná časť 13 je potom odmaskovaná a horná časť 12 maskovaná (obr. 4B) a je zaznamenaný druhý predmet 27 pomocou referenčného svetelného zväzku 26.

Horná časť 12 spracovaného H2 28 je potom vystavená na konjugovaný referenčný svetelný zväzok 29 vytvárajúci premietnutý obraz 30, ktorý je vytvorený na obrazovej rovine 31 obsahujúcej masku majúcu veľa oddelených krivočiar uvedených podrobnejšie na 37 a umiestnenú v bezprostrednej blízkosti záznamového média 32. Pôvodný predmet 24 je tak holograficky zaznamenaný v rade liniek 37 s malými medzerami na záznamové médium 32. Tým sa vytvára rad lokalizovaných ohýbajúcich štruktúr.

Dolná časť H1 13 je potom exponovaná za použitia konjugovaného svetelného zväzku 34, pričom výsledný obraz je utvorený na obrazovej rovine 35 obsahujúcej druhú masku s jemnými čiarami uvedenú podrobnejšie na pozícii 38, pričom čiary masky 38 sú preložené čiarami masky 37 a výsledný obraz je zaznamenaný na záznamové médium 32. Masky 37, 38 predstavujú amplitúdové masky. Obidva obrazy budú zaznamenané tak, aby určovali ľavý a pravý kanál, zatiaľ čo čiary masiek 37, 38 budú pod normálnou rozlišovacou schopnosťou ľudského oka a normálny pozorovateľ ich teda nerozozná.

Obr. 6A ilustruje dokončené zariadenie 39 osvetlené bielym svetlom 40. Obr. 6B znázorňuje zväčšenie malej plochy holografickej štruktúry z modelu 24 a je možné pozorovať jemnú čiarovú štruktúru.

Pohľad zľava na zariadenie 39 je uvedený na pozícii 41 na obr. 6C a pohľad sprava na pozícii 43 na obr. 6D.

Claims (18)

1. Patentové nároky

   1. Holografické zabezpečovacie zariadenie obsahujúce prvú a druhú holografickú generujúcu štruktúru, ktoré sú zaznamenané v zodpovedajúcich sadách v podstate sa neprekrývajúcich plôch záznamového média, pričom plochy jednej sady sú preložené plochami druhej sady, čím sa obidve preložené čiarové štruktúry stávajú iba okom v podstate neviditeľnými, čím holografické zabezpečovacie zariadenie generuje dva alebo väčší počet holografických obrazov, ktoré sú nazerané z jednotlivých smerov pohľadu okolo tohto zariadenia a normálne je možné ich vidieť naklonením tohto zariadenia, a tým je v smere pohľadu každý holografický obraz generovaný sčasti alebo celý holografickou štruktúrou spojenou s jednou sadou preložených čiar.
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že tieto plochy sú lineárne.
3. 3. Zariadenie podľa nároku 2, vyznačujúce sa tým, že tieto lineárne plochy sú zakrivené.
4. 4. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že holografické štruktúry sú tvorené ako povrchový reliéf.
5. 5. Zariadenie podľa nároku 4, vzťahujúce sa k nároku 2 alebo nároku 3, vyznačujúce sa tým, že každá časť má šírku v rozsahu 25 - 75 mikrónov.
6. 6. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa ' tým, že každá holografické generujúca štruktúra generuje iba jeden holografický obraz.
7. 7. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že holografické obrazy vytvorené prvou a druhou holografickou generujúcou štruktúrou sú viditeľné pod rôznymi uhlami pozorovania.
8. 8. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa tým, že prvá a druhá holografická generujúca štruktúra vytvára hologramy definujúce rôzne pohľady na ten istý predmet.
9. 9. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúccih nárokov, vyznačujúce sa tým, že najmenej jedna z generujúcich holografických štruktúr vytvára holografický obraz skladajúci sa z určitého počtu súčastí grafického obrazu.
10. 10. Zariadenie podľa nároku 9, vyznačujúce sa tým, že súčasti grafického obrazu sú umiestnené na povrchu tohto zariadenia ako povrchové reliéfne dvojrozmerné dúhové hologramy.
11. 11. Zariadenie podľa nároku 9 alebo 10, vyznačujúce sa tým, že najmenej jedna súčasť holografického obrazu obsahuje skutočnú holografickú hĺbku.
12. 12. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 9 až 11, vyznačujúce sa tým, že najmenej jedna súčasť holografického obrazu obsahuje trojrozmerný efekt z modelu.
13. 13. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z vyššie uvedených nárokov, vyznačujúce sa tým, že obidve holografické generujúce štruktúry vytvárajú holografické obrazy vykazujúce skutočné holografické hĺbkové efekty.
14. 14. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z vyššie uvedených nárokov, vyznačujúce sa tým, že najmenej jedna z holografických generujúcich štruktúr je v tvare holografickej štruktúry so zvýšenou odraznosťou.
15. 15. Prenosová zostava zahŕňajúca nosný prvok a holografické zabezpečovacie zariadenie podľa ktoréhokoľvek z vyššie uvedených nárokov, vyznačujúce sa tým, že je odoberateľne upevnená na nosný prvok.
16. 16. Zostava podľa nároku 11, vyznačujúca sa tým, že nosný prvok môže byť oddelený od holografického zabezpečovacieho zariadenia za použitia tepla.
17. 17. Dokument alebo iný druh tovaru nesúci holografické zabezpečovacie zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14.
18. 18. Bezpečnostné zariadenie zahŕňajúce holografickú generujúcu štruktúru a ohybovú mriežkovú štruktúru zaznamenané na zodpovedajúcich sadách podstatne sa neprekrývajúcich častí záznamového média, pričom časti jednej sady sú preložené časťami druhej sady, čím sú obidve preložené čiarové štruktúry v podstate neviditeľné iba okom, čím holografické zabezpečovacie zariadenie vytvára holografický obraz a difrakčný efekt nazeraný z jednotlivých smerov pozorovania okolo zariadenia a normálne je viditeľný nakláňaním zariadenia, a tým je určitý obraz alebo efekt v smere pozorovania generovaný ako celok alebo čiastočne štruktúrou spájanou s jednou sadou preložených čiar.