SK147995A3

SK147995A3 - Use of natural products and related synthetic compounds for the treatment of cardiovascular disease

Info

Publication number: SK147995A3
Application number: SK1479-95A
Authority: SK
Inventors: Basil D Roufogalis; Colin C Duke; Qian Li
Original assignee: Univ Sydney
Priority date: 1993-06-03
Filing date: 1994-06-03
Publication date: 1997-04-09
Also published as: FI955786A0; CA2164317A1; WO1994028886A1; SI9420037A; PL311810A1; EP0703780A4; BR9406747A; US5859067A; HU9503441D0; JPH09502163A; CN1124922A; EP0703780A1; HUT74174A; BG100166A; NO954479D0; US5741821A; CZ318795A3; KR960702749A; FI955786A; NO954479L

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka použitia v prírode sa vyskytujúcich fenolových zlúčenín a príbuzných syntetických zlúčenín vo výrobe liečiva na liečbu alebo prevenciu kardiovaskulárnych ochorení a nových fenolových zlúčenín a ich použitia vo výrobe liečiva na liečbu alebo prevenciu kardiovaskulárnych ochorení.

Doterajší stav techniky

Kardiovaskulárne ochorenia sú vážnym zdravotným problémom a hlavnou príčinou smrti v Austrálii a väčšine rozvinutých krajín. Uvádza sa, že vápnik má ústredné postavenie pre kardiovaskulárnu funkciu tým, že vápnikový ión riadi kontrakciu srdcového svalu a tonus krvných ciev. Určité liečivá sa používajú na zvýšenie intracelulárneho vápnika s cielom stimulácie zlyhávajúceho srdca (kardiotoniká). Väčšina liečiv používaných pri kongestívnom zlyhaní srdca v minulosti je odvodená od digitalisu, ktorý sa v prírode nachádza v rastlinách, ako napríklad náprstník. Akokolvek, ich účinok na zvýšenie intracelulárneho vápnika je nepriamy, inhibíciou Na⁺K⁺-ATPázy, ktorá má za následok zvýšenie intracelulárneho Na⁺, ktorý potom obratom stimuluje vtok extracelulárneho vápnika a tým stimuluje zlyhávajúce srdce.Tieto liečivá nie sú ideálne, keďže sú toxické v dávkach len nepatrne vyšších ako terapeutické kardiotonické koncentrácie. V posledných rokoch prebieha aktívny výskum alternatívnych kardiotoník, a naďalej vyvstáva potreba efektívnych liečiv na liečenie a prevenciu rôznych aspektov kardiovaskulárnych ochorení.

á'.

Ca²⁺ má množstvo funkcií vo väčšine živočíšnych buniek. Koncentrácia voľného iónu vápnika (Ca²⁺) v cytoplazmatickom priestore pôsobí ako intracelulárny posol v elektricky ako aj neelektrický vzrušivých bunkách. Dôležitá úloha Ca²⁺ je vo vzťahu k bunkovej kontrakcii a proliferácii, obzvlášť kontrakcii a relaxácii srdca.

Pohyb Ca²⁺ cez bunky je regulovaný množstvom mechanizmov. Ak existujú prostriedky, ktorými možno farmakologicky ovplyvňovať tieto procesy, potom hladina voľného intracelulárneho Ca²⁺ môže byt menená, majúc za následok zmenu v bunkovej odpovedi .

Jestvuje množstvo vápnikových zásob, ktoré prispievajú ku koncentrácii Ca²⁺ v cytoplazmatickom priestore. Dve najdôležitejšie zásoby sú extracelulárna zásoba a vnútorná zásobáreň, tzv. zásobáreň sarkoplazmatického retikula (SR).

Vstup extracelulárneho Ca²⁺ podľa jeho elektrochemického gradientu nielenže zvyšuje hladinu intracelárneho Ca²⁺, ale taktiež iniciuje uvoľnenie Ca²⁺ zo zásobárne SR. Tento fenomén vysvetľuje rýchlu kontrakciu buniek. Vzostup intracelulárneho Ca^ je kompenzovaný množstvom mechanizmov na odstránenie ca²⁺ z cytoplazmatického priestoru, či už vypudením Ca²⁺ z bunky cez Ca²⁺ pumpu, ktorá je biochemický spojená s Ca²⁺-ATPázou a Ca²⁺/Na⁺ výmennou pumpou ako aj sekvestráciou Ca²⁺ späť do zásobárne SR pomocou SR Ca²⁺- ATPázy. Tieto mechanizmy odstraňovania sú energeticky závislé procesy, ktoré využívajú ATP ako zdroj energie.

Pôvodcovia vynálezu zistili, že množstvo v prírode sa vyskytujúcich fenolov a príbuzných syntetických zlúčenín ovplyvňuje zmienené procesy plazmatickej membránovej Ca²⁺-ATPázy po ovplyvnení Ca²⁺- ATPázy. Predpokladá sa, že môžu tiež zmeniť Ca²⁺-ATPázu SR, pri podobnosti tohto enzýmu s Ca²⁺-ATPázou plazmatickej membrány. Objavené zlúčeniny môžu inhibovať Ca²⁺-ATPázu plazmatickej membrány spôsobujúc zvýšeCa²⁺ vo nú hladinu voíného zlúčeniny môžu byt vybrané a tým zvyšovať vychytávanie vnútri bunky, súčasne niektoré na stimuláciu Ca²⁺ -ATPázy SR Ca²⁺ do vnútornej zásobárne SR a zvyšovať množstvo Ca²⁺ dostupného na uvoínenie sa zo SR.

Celkový efekt týchto zlúčenín je zvýšenie frekvencie kontrakcií ako aj sily kontrakcie srdcových buniek, osobitne zlyhávajúceho srdca.

Je uvádzané, že množstvo reagentov inhibuje Ca²⁺-ATPázu plazmatickej membrány nešpecifický. Uvádza sa tiež, že množstvo alkoholov s dlhým reťazcom, hemové a nehemové železo a mastné kyseliny parciálne inhibujú Ca²⁺-ATPázu erytrocytovej membrány. Zistilo sa, že retinoidy preukazujú antikalmodulínové účinky a tým nepriame účinky na enzým Ca²⁺-ATPázu (Ca²⁺ pumpu plazmatickej membrány). Seskviterpén laktón tapsigargin sa ukázal ako špecifický inhibítor Ca²⁺-ATPázy endoplazmatického (sarkoplazmatického) retikula kostrových svalov.

Podstata vynálezu

Z jedného aspektu predložený vynález poskytuje použitie zlúčeniny vzorca (I)

v ktorom Ar je kruhový systém zahŕňajúci jeden alebo viac prípadne substituovaných fenylových kruhov prípadne viazaných a/alebo kondenzovaných s jedným alebo viacerými prípadne sub4 stituovanými fenylovými kruhmi alebo jedným alebo viacerými 5 alebo 6-člennými, prípadne substituovanými heterocyklickými kruhmi, kde heteroatómom je kyslík;

v ktorom kruhový systém zahŕňa 1-4 fenylové kruhy a kde Ar je nezávisle vybrané;

v ktorom Ar môže byť naviazaný k inému Ar cez skupinu X alebo priamo naviazaný k inému Ar; ked Ar je naviazaný k inému Ar cez skupinu X , dve Ar skupiny môžu tiež byť priamo naviazané jedna k druhej;

kde X je prípadne substituovaný C₁_₂o alkylén, C₂_₂₀ ^alkenylén, alebo C₂_₂₀alkinylén;

keď Ar je naviazaný k ďalšiemu Ar cez skupinu X, R je vodík; C₁_₂₀alkyl, C₂_₂₀alkenyl, C₂_₂₀alkinyl, C₂_₂₀alkanoyl, C₂_₂₀alkenoyl, C₂_₂₀alkinoyl, z ktorých každý môže byt prípadne substituovaný;

keď Ar nie je naviazaný k ďalšiemu Ar cez skupinu X, R je ^c5-20^alkY¹' C₅_₂₀alkenyl, C₅_₂₀alkinyl, C₅_₂₀alkanoyl, C₅_₂₀alkenoyl, c₅_₂₀alkinoyl, z ktorých každý môže byť prípadne substituovaný;

R¹ je nezávisle vybraný a je vodík; prípadne substituovaný C₁_₁₂alkyl, C₂_₁₂alkenyl, C₂_₁₂alkinyl; -COOR' -NR’R’, halogén, -OR', -COR', -CONR'R', =0, SR', -SO-jR' , -SO₂NR'R', -SOR', SO₂R*, -N0₂, -CN, glykozid, silyl;

kde R' je nezávisle vodík; aikyl, alkenyl,alebo alkinyl každý prípadne substituovaný; a kde dve skupiny R¹ môžu byť spojené:

kde prípadné substituenty sú jeden alebo viaceré, nezá5 visle vybrané zo skupiny Ci_i_O ^alkyl, C2_10alkenyl, ^c2-10^alkinY^1? -COOR, -NR R, halogén, -OR’’, -COR, -CONRR, -SR, =0, -SO3R, SO₂NRR , -SOR, -SO₂R , -N0₂, -CN;

kde R je nezávisle vodík, alkyl, alkenyl alebo alkinyl;

n=l, 2 alebo 3 m=l,2,3 alebo 4 alebo jej farmaceutický prijateľného derivátu vo výrobe liečiva na inhibíciu účinku enzýmu Ca²⁺-ATPázy plazmatickej membrány.

Z druhého aspektu, predložený vynález poskytuje použitie zlúčeniny vzorca (I), jej farmaceutický prijateľnej soli alebo esteru na liečbu alebo prevenciu kardiovaskulárnych ochorení v spojitosti s činnosťou Ca²⁺-ATPázy plazmatickej membrány.

Z tretieho aspektu predložený vynález poskytuje použitie nových zlúčenín vzorcov (II), (III), (IV), (V), (VI) alebo ich farmaceutický prijateľných derivátov:

R^Z (CH₂)r

(II) kde

R² je (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)

2-hydroxy

2-hydroxy a 4'-hydroxy

2- hydroxy-3-mety1 4-hydroxy-3-metyl

2.4- dihydroxy

3.5- dihydroxy-4-metyl

2.6- dihydroxy-4-metyl 2,4-dihydroxv-3-metyl

3- hydroxy-4-metyl keď R² je (1) vyššie uvedené, r=7 až 14, keď R² je (2) až (9) vyššie uvedené, r-=8 až 16;

s podmienkou, že (1) keď R² je 2-hydroxy, potom r nie je 7 až 10 a 13;

(2) keď R² je 3,5-dihydroxy-4-metyl, potom r nie je 14;

(3) keď R² je 2-hydroxy-3-metyl, potom r nie je 10;

(4) keď R² je 2,4-dihydroxy, potom r nie je 8 až 10 a 13 a (5) keď R² je 4-hydroxy-3-metyl, potom r nie je 10;

(III)

OH kde p + q = 12

kde p + q = 12

Zo štvrtého aspektu, predložený vynález poskytuje spôsob prípravy zlúčenín vzorca (II), ktorý zahŕňa (a) kde R² je jedna OH skupina (i) reakciu príslušnej dikyseliny s vhodným činidlom za vzniku dichloridu kyseliny podlá reakcie

HOOC-(CH₂)_r_₂-COOH -* C10C-(CH₂)_r_₂-C0Cl (ii) reakciu príslušného dichloridu kyseliny s fenolom nasledovne

C10C-(CH₂)_r_₂-C0Cl + PhOH -> PhOCO-(CH₂)_r_₂COOPh (iii) prešmyk diacylových skupín nasledovne

PhOCO-(CH₂)_r_₂-COOPh

(iv) nasledovaný redukciou acylových skupín za vzniku zlúčeniny vzorca (II);

(b) kde R² sú dve OH skupiny (i) reakciu príslušnej dikyseliny s chloridom zinočnatým a rezorcinolom; a (ii) nasledovnú redukciu acylových skupín za vzniku zlúčenín vzorca (II);

(c) kde R² je 2-hydroxy-3-metyl vykonanie krokov (i) až (iv) ako v (a) okrem toho, že v (ii), fenol je nahradený o-krezolom;

(d) kde R² je 3-hydroxy-4-metyl (i) nitráciu príslušnej diketozlúčeniny vzorca

za vzniku príslušnej bis-3-nitro zlúčeniny (ii) redukciu bis-3-nitro zlúčeniny za vzniku bis-3-amino zlúčeniny nasledovanú (iii) diazotizáciou a hydrolýzou za vzniku bis-3hydroxy zlúčeniny;

(iv) nasledovanú redukciou keto skupín za vzniku žiadanej bis-3-hydroxy zlúčeniny;

(e) kde R² je 2,6-dihydroxy-4-metyl (i) reakciu zlúčeniny vzorca

OCH2OCH3 ch₃·

COOH

OCH2OCH3 s LDA za vzniku dianionu nasledovanú (ii) reakciou so žiadaným chráneným alkán aldehydom vzorca ^Hs ,

C—(CH₂) CH₂OCH₂Ph O ^Γ·® za vzniku

OCH2OCH3

-/rL·. °^h

CH₃—(Yjy-CH₂CHCH(CH₂)_r_₆CH₂OCH₂Ph '-( COOH

OCH₂OCH₃ (iii) dehydratačnú dekarboxyláciu nasledovanú redukciou za vzniku medziproduktu vzorca

(iv) oxidáciu za vzniku

OCH₂OCH₃ (v) nasledovanú reakciou s dianfenom z kroku (i) za vzniku

(vi) dehydratačnú dekarboxyláciu nasledovanú odstránením chrániacej skupiny a redukciou za vzniku žiadaného produktu:

(f) kde R² je 3,5-dihydroxy-4-metyl (i) reakciu α-N,N-dimetylamino-a-kyáno-(3,5-dimetoxy-4-metyl)benzylidénu v tetrahydrofuráne a hexametyl fosforamide (HMPA) s lítium diizopropylamidom (LDA) za vzniku aniónu nasledovanú (ii) reakciou s a,^v-dibrómalkánmi za získania

(iii) refluxovanie s 30% vodným roztokom kyseliny štavelovej za vzniku príslušnej diacylovej zlúčeniny (iv) redukciu acylových skupín (v) nasledovnú demetyláciu s bromovodíkom v kyseline octovej na získanie zlúčenín vzorca (II);

(g) kde R² je 2,4-dihydroxy-3-metyl (i) uskutočnenie krokov (i) a (ii) v (b) okrem toho, že v (i) je rezorcinol nahradený 2-metylrezorcinolom (h) kde R² je 4-hydroxy-3-metyl (i) reakciu príslušnej dikyseliny s orto-krezolom v prítomnosti polyfosforečnej kyseliny za vzniku príslušnej diacylovej zlúčeniny (ii) nasledovanú redukciou acylových skupín za získania zlúčenín vzorca (II).

Z piateho aspektu, predkladaný vynález poskytuje spôsob prípravy zlúčenín vzorca (III), ktorý zahŕňa:

(i) reakciu príslušnej dikyseliny s vhodným činidlom za vzniku dichloridu kyseliny (ii) reakciu príslušného dichloridu kyseliny s 2-naftolom nasledovanú (iii) prešmykom diacylových skupín a (iv) nasledovnú redukciu acylových skupín za vzniku zlúčenín vzorca (III)

Zo šiesteho aspektu, predkladaný vynález poskytuje spôsob prípravy zlúčenín vzorca (IV), ktorý zahŕňa reakciu

4-alkylrezorcinolov s acetoctanom etylovým za prítomnosti kyslého katalyzátora za vzniku zlúčenín vzorca (IV).

Výhodne Ar je fenyl, naftalén, antracén, naftacén alebo fenantrén. Najvýhodnejšie Ar je fenyl.

Všetky alkylové, alkenylové alebo alkinylové uhlíkové reťazce môžu byť jednoduché alebo rozvetvené reťazce.

Halogén zahŕňa bróm, chlór, fluór alebo jód.

5- alebo 6-členný heterocyklický kruh môže byť nasýtený, čiastočne nasýtený alebo nenasýtený.

Farmaceutický prijatelné deriváty zahŕňajú farmaceutický prijateľné étery, estery a adičné soli kyselín.

V príprave zlúčenín vzorca (II), výhodne je dichlorid kyseliny pripravený reakciou príslušnej dikyseliny s tionyldichloridom.Môže byt však použité ktorékoľvek iné vhodné činidlo .

Pri príprave zlúčenín vzorca (IV) kyslým katalyzátorom je výhodne BF₃ eterát alebo podobne.

Výhodne je prešmyk acylových skupín do žiadaných polôh na fenylovom kruhu uskutočnený za použitia CS₂ a A1C1₃ ako katalyzátorov. Katalyzátorom môže byt vo všeobecnosti ktorákoľvek Lewisova kyselina ako BF₃, ZnCl₂, FeBr₃ alebo podobne.

Redukcia acylovej skupiny je výhodne uskutočnená použitím amalgámového zinku a zmesi kyseliny chlorovodíkovej a prípadne kyseliny octovej.

Nitrácia je výhodne uskutočnená obvyklou cestou použitím kombinácie kyseliny dusičnej a sírovej (HNO₃/H₂SO₄). Redukcia nitrátu na amín je výhodne riešená použitím chloridu cínatého a kyseliny chlorovodíkovej (SnCl₂/HCl).

Diazotizácia je výhodne realizovaná reakciou s vodným roztokom H₂SO₄/NaNO₂ a hydrolýza je obvykle uskutočnená použitím 10% h₂so₄.

Dehydratačná dekarboxylácia je výhodne uskutočnená použitím N-etoxykarbonyl-2-etoxy-l,2-dihydrochinolínu a odstráne13 ním chrániacej skupiny použitím p-TsOH/MeOH.

Z iného aspektu, predkladaný vynález poskytuje použitie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijatelného derivátu vo výrobe liečiva na inhibíciu enzýmu Ca²-ATPázy, výhodne Ca²⁺-ATPázy plazmatickej membrány.

A z ďalšieho aspektu, predkladaný vynález poskytuje využitie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijatelného derivátu na výrobu liečiva na liečbu alebo prevenciu kardiovaskulárnych ochorení.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obrázok 1 .je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície plazmatickej membrány erytrocytov na syntetických alkylfenoloch.

□ 2-.nonylfenol • 2-oktylfenol _v 2-decylfenol a 3-nonylfenol O 4-oktylfenol 4-nonylfenol r 4-decylfenol

Obrázok 2 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície plazmatickej membrány erytrocytov na syntetických bis(hydroxyfenyl)alkánoch.

• 1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán □ 1,12-bi s(2-hydroxyfenyl)dodekán

O i,14-bis(2-hydroxyfenyl)tetradekán * 1-(2-hydroxyfenyl)-10-(4-hydroxyfenyl)dekán ^v l-(2-hydroxyfenyl)-12-(4-hydroxyfenyl)dodekán a 1-(2-hydroxyfenyl)-14-(4-hydroxyfenyl)tetradekán | 1,10-bis(4-hydroxyfenyl)dekán ▼ 1,14-bis(4-hydroxyfenyl)tetradekán

Obrázok 3 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície plazmatickej membrány erytrocytov na rezorcinolových derivátoch □ etyl 35-dibróm-2,4-dihydroxy-6-nonylbenzoát • etyl 3,5-dibróm-2,4-dihydroxy-6-decylbenzoát δ etyl 2,4-dihydroxy-6-nonylbenzoát a etyl 2,4-dihydroxy-6-decylbenzoát

Obrázok 4 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície plazmatickej mebrány erytrocytov na terc.butyl fenoloch.

• 2.3-di-terc.butvl-4-metoxvfenol □ 2,6-di-terc.butvlfenol a 2.4.6-tri-terc.butvlfenol

Obrázok 5 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície Ca²⁺-ATPázy na 2-nonylfenolových derivátoch.

• 2-nonylfenol/ o (+CaM)

▼.3-metyl-6-nonylfenol/ ? (+CaM)

4-metyl-6-nonylfenol/ q (+CaM) • 4-nitro-2-nonylfenol/ Q (+CaM) v 4-bróm~2-nitro-6-nonylfenol (+CaM) □ 2-bróm-4-nitro-6-nonylfenol (+CaM) a 4-bróm-2-nonylfenol/ Δ (+CaM)

4-nonylrezorcino.l

Obrázok 6 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície Ca²⁺-ATPázy na a_za>-bis[2/hydroxy (3,4 a 5-metyl)fenyl]alkánoch.

• 1,8-bis(2-hydroxyfenyl)oktán/ O (+CaM) ^Y 1,9-bis(2-hydroxyfenyl)nonán/ v (+CaM)

1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán/ Q (+CaM) ^A 1,12-bis(2-hydroxyfenyl)dodekán/ δ (+CaM) • i,10-bis(2-hydroxy-3-metylfenyl)dekán/ Q (+CaM) • 1,10-bis(2-hydroxy-4-metylfenyl)dekán/ o (+CaM) l,10-bis(2-hydroxy-5-metylfenyl)dekán/ a (+CaM)

Obrázok 7 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície Ca²⁺-ATPázy na a, u?-bis[2,4-dihydroxyfenyl]alkánoch.

• l,8-bis(2,4-dihydroxyfenyl)oktán/ o (+CaM) ▼ l,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekán/ y (+CaM) l,ll-bis(2,4-dihydroxyfenyl)undekán/ q (+CaM) a l,l2-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dodekán/ <3 (+CaM)

Obrázok 8 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície Ca²⁺-ATPázy na a, W-bis[hydroxy(metyl)fenyl a naftyl] dekánoch.

• l,10-bis(3-hydroxyfenyl)dekán/ O (+CaM) • l,10-bis(3-hydroxy-4-metylfenyl)dekán/ q (+CaM) ▼ l,10-bis(4-hydroxy-3-metylfenyl)dekán/ y (+CaM)

1,10-bis(2-hydroxy-l-naftyl)dekán/ Q (+CaM) a l,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán/ 4 (+CaM)

Obrázok 9 je graf znázorňujúci koncentračnú závislosť inhibície Ca²⁺-ATPázy na prírodných fenolových látkach.

• 5,7,2' , 6 '-tetrahydroxy-8-lavandulylflavanón

5,7,2'-trihydroxy-8-lavandulylflavanón a 5,2',6'-trihydroxy-8-lavandulyl-7-metoxyflavanón

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zlúčeniny vzorca (I) zahŕňajú v prírode sa vyskytujúce zlúčeniny ako aj synteticky pripravené príbuzné zlúčeniny. V prírode sa vyskytujúce zlúčeniny vzorca (I) boli extrahované z endemický sa vyskytujúcich austrálskych rastlín čelade Proteaceae podlá štandardných literárnych postupov, napr. pozri Ritchie E., Taylor W. C. a Vautin S. T. K. (1965), Che16 mical studies of the Proteaceae I Aust.J.Chem.; 18, 2015-2020: Rasmussen M., et al. (1968) Chemical studies of the Proteaceae III. Aust.J.Chem? 21. 2989-3000 a Ridley D.

D. , et al. (1970) Chemical studies of the Proteaceae IV. Aust.J.Chem. 23, 147-183.

Alkylfenoly s dlhým reťazcom boli extrahované z Grevillea a Persoonia. Nové zlúčeniny majúce štruktúrne vzorce (V) a (VI) boli extrahované a izolované z Grevillea robusta zbieranej v Sydney, Austrália. Dokumentačná vzorka je prístupná k nahliadnutiu na Katedre farmácie Univerzity v Sydney. Zhruba vzorka 2 kilogramov bola extrahovaná perkoláciou s chloroformom/etanolom /1:1/ počas troch dní. Po koncentrácii extraktu vo vákuu bol zvyšok chromatografovaný za použitia silikagélovej vákuovej chromatografie na krátkom stĺpci.

Ostatné zlúčeniny, spadajúce do rámca vzorca (I) boli pripravené podía literárnych postupov alebo sú komerčne dostupné. Východiskové materiály pre syntézy sú komerčne dostupné alebo pripravené podía literárnych postupov.

2- a 4-substituované alkylfenoly a a,u>- bis(hydroxyfenyl)alkány boli pripravené podía publikovaných metód (pozri

E. Miller a W. H. Hartung, Organic syntheses (1943), col.vol.II, 543-545 a R R Read a J Wood, Organic Syntheses (1955), col.vol. III, 444-446). Syntéza bola uskutočnená v troch následných stupňoch: po prvé vytvorenie esteru z kyseliny a fenolu, po druhé prešmyk acylových skupín za použitia A1C1₃ ako katalyzátora, do polôh 2- a 4- vo vzťahu k hydroxylovej skupine na fenolovom kruhu a po tretie redukcia acylovej skupiny za použitia amalgámového zinku a kyseliny chlorovodíkovej. Prešmyk je časovo závislá reakcia a všeobecne krátka reakčná doba poskytuje acylovú skupinu v polohe 4vo vzťahu k hydroxylovej skupine.

Vákuová chromatografia na krátkom stĺpci bola použitá v

17každom štádiu syntetických reakcií na separáciu a prečistenie produktov z reakčnej zmesi. Metódy TLC boli tiež použité na identifikáciu produktov a určenie elučného roztoku potrebného pre stĺpcovú chromatografiu. Produkty každého štádia boli tiež charakterizované NMR a CI-MS anylýzami.

Deriváty 3-substituovaných fenolov boli pripravené podía inej metódy, ktorú popísal Itokawa, N. et al. (1989): A quantitative structure activity relationship for antitumor long-chain phenols from Gingko biloba L. Chem Pharm.Bull. 37. 1619-1621. Táto metóda bola použitá na prípravu

3-nonylfenolu s cieíom porovnať jeho inhibičnú aktivitu na Ca²⁺-ATPázu s 2- a 4-substituovanými izomérmi. Tým mohla byť určená dôležitosť substitúcie ne fenylovom kruhu pre inhibíciu Ca²⁺-ATPázy.

Bifenylové zlúčeniny boli pripravené, izolované a prečistené použitím postupov podobných ako sú vyššie opísané pre alkylfenol, až na to, že príprava esterov bola vykonaná v dvoch oddelených krokoch.

Pre zlúčeniny vzorca (II), kde R² je 2-hydroxy-3-metyl, príprava je podobná ako pri bishydroxyfenyl alkánoch ale namiesto fenolu je použitý ortokrezol, sledujúc postup autorov:

K. Kakemi et al. in Antioxidants III. Yakugaku Zasshi 86. /9/, 791-796 (1966). 3-hydroxy-4-metyl zlúčeniny vzorca (II) sú pripravené podobnou metódou aká sa používa pri príprave a,w- bis(3-hydroxyfenyl)alkánov podía postupu K. Kakemiho et al. až na to, že a, ív-bis(4-metylfenyl)-a, ίυ -alkándióny sú použité namiesto a, w-bisfenyl-α,w-alkándiónov. 2,4-dihydroxy zlúčeniny vzorca (II) sú pripravené reakciou rezorcinolu s príslušnými dikarboxylovými kyselinami za prítomnosti chloridu zinočnatého za vzniku intermediárnych alkándiónov, ktoré sú potom redukované.

Zlúčeniny vzorca (II), kde R² je 2,6-dihydroxy-4-metyl sú pripravené podobným spôsobom ako pri príprave grifolinu sledujúc postup autorov: S. Ohta et al. A total synthesis of grifolin. Chem.Pharm.Bull. 36., /6/ 2239-2243 (1988).

Východisková zlúčenina v kroku (e) (i) je získaná podlá postupu S. Ohta et al. zmieneného vyššie. Aldehyd v kroku (e) (ii) je získaný alkyláciou komerčne dostupných zlúčenín vzorca X-CH₂-(CH₂)_r_gCH₂-OR kde R=H, X=C1 alebo Br s benzylbromidom (alebo jodidom) za vzniku medziproduktu, kde R=CH₂Ph , nasledovnou hydrolýzou za vzniku HOCH₂(CH₂)_r_₆CH₂OCH₂Ph a nasledovnou oxidáciou za vzniku OHC(CH₂)_r_₆CH₂OCH₂Ph.

Zlúčeniny vzorca (II), kde R² je 3,5-dihydroxy-4-metyl sú pripravené podobným postupom, aký opísal K. Takahashi et al., J.Org.Chem. 1983, 48. 1909-1912.

Zlúčeniny vzorca (II) kde R² je 2,4-dihydroxy-3-metyl sú pripravené podobným postupom, aký opísal J. von Braun et al? Ber. 1941, 74B. 1772-1783 , až na to, že 2-metylrezorcinol je použitý namiesto rezorcinolu.

Zlúčeniny vzorca (III) sú pripravené podobnou metódou aká sa používa pri príprave a, -bis-(2-hydroxyfenyl)alkánov sledujúc postup autorov K.Kakemi et al. Yakugaku Zasshi (1966),86, 791-796.

Zlúčeniny vzorca (IV) sú pripravené podobnou metódou aká sa používa pri príprave 6-alkyl-7-hydroxy-4-metylkumarínov sledujúc postup autorov: S. P. Starkov, G. A. Goncharenko a A. I. Pasenko, Zh.Obshch.Khim. (1993) 63 (5), 1111-1115.

Ostatné zlúčeniny vzorca I boli pripravené podía literárnych postupov a to nasledovne:

Bis-fenoly

1.10- bis(2-hvdroxyfenyl)dekán a

1.10- bis(3-hvdroxvfenvl)dekan

Antioxidants III. K. Kakemi, T. Arita, R. Hori a H. Takenaka

Yakugaku Zasshi 86 (1966) 791-796

1.10- bis(4-hydroxyfenvldekán a, uj -di-p-hydroxyfenyl alkány

E. M. Richardson, E. E. Reid: J.Am.Chem.Soc. (1940) 62

413-415

Fries transformation of condensates of sebacic acid with phenols: 1,8-dibenzyloctanes

J. P. Varma, J. S. Aggarwal: J.Indián Chem. Soc. (1959) 36 41-45

Synthesis of α,ω-bis(p-hydroxyalkanes)

Y. E. Doroshenko, V. A. Sergeev: Zh.Organ.Khim. (1965) 1 (9) 1602-1604 ,12-bis(4-hvdroxyfenyl)dodekán

Synthesis of a, tu -(p-hydroxyalkanes)

Y. E. Doroshenko, V. A. Sergeev: Zh.Organ.Khim.(1965) 1 (9) 1602-1604

1,14-bis(4hydroxyfenyl)tetradekán

H. Goldmann et al.: J.Am.Chem.Soc. (1988) 110 (20)

6811-6817

I, 10-bis(4-hvdroxy-3-metvlfenvl)dekan

P. Schlack, W. Koller: Ger. 1,086,711 Aug 11, 1960.

1.l-bis(2-hvdroxvfenyl)dekán

G. Casiraghi et al.: J.chem.Soc. Perkins Trans 1 (1982), 3, 805-808

Alkvlfenoly

The synthesis of aromatic hydroxyketones. I. ortho and para-acylphenols with normál C₄_₉ chains.

G. Sandulesco, A. Girard: Bull.Soc.Chim.Fr. (1930) 47.

(4) 1300-1314

Fungicidal activity and Chemical constitution,

D. Wood: J.Chem.Soc. (1955), 4391-4393

Alkylation of phenol by 1-dodecane and 1-decanol. A literatúre correction.

B. Campbell, S. Donald et al.: Bull.Chem.Soc.Japan (1990) (12) 3665-3669 decylfenol a dodecylfenol

Cyklofenoly (orto a para)

The direct alkylation of phenol by cyclohexene in the presence of boron trifluoride

H. Lejebure, E. Levas: Compt.Rend. (1945) 220 782-784 a 826-827

H. Lejebure, E. Levas Compt. Rend. (1945) 221 301-303

Syntheses of a,w -bis(2,4-dihydroxy)compounds.

Reaction of aliphatic dicarboxylic acids with resorcinol,

J. von Braun et al. Ber. 74B 1772-1783 (1941).

Fries transformations of condensates of sebacic acid with phenols: 1,8-dibenzoyloctanes

J. P. Varma et al.: J. Indián Chem. Soc. 36 41-45 (1959).

Ca²⁺-stimulovaná, na Mg²⁺-dependentná adenozíntrifosfatáza (Ca -ATPáza) lokalizovaná na plazmatických membránach vypudzuje Ca²⁺ proti jeho elektrochemickému gradientu.

Uvádza sa, že Ca²⁺-ATPáza hrá nielen rozhodujúcu úlohu v regulácii celkovej koncentrácie Ca²⁺ v bunke, ale tiež modulu j e alebo sprostredkováva účinky Ca²⁺-mobiližujúcich hor21 mónov a neurotransmitérov. (Pozri Pripic V., Green K. C., Blackmore P. R. a Exton J. H.: Vasopressin-, angiotensin IIand αΐ-adrenergic-induced inhibition of Ca²⁺ transportation by rat liver plasma membráne vesicles, (1984) J.Biol.Chem. 259. 1382-1385 a Rega A. F., Garahan P. J.: (1986) The Ca Púmp of Plasma membranes, CRC Preš Inc; Florida.

Prírodné a syntetické zlúčeniny vzorca (I) boli skúmané na ich schopnosť ovplyvniť Ca²⁺-ATPázu plazmatickej membrány ludského erytrocytu.Enzým Ca²⁺-ATPáza plazmatickej membrány ľudskej červenej krvinky bol doposiaľ študovaný a jeho stimulácia kalmodulinom a aktivácia lipidmi a proteolýza a jeho primárna štruktúra boli publikované (pozri Carafoli E. (1991) Calcium púmp of the plasma membráne, Physiological Reviews 71, 129-153).

Aktivita zlúčenín vzorca (I) v inhibícii Ca²⁺-ATPázy je uvedená v Tabuľke la je graficky znázornená na obrázkoch 1, 2, 3 a 4.

TABUĽKA 1: štruktúry a hodnoty IC₅₀ prírodných a syntetických zlúčenín vzorca (I) v inhibícii Ca²⁺-ATPázy (% inhibície bolo určené pri koncentrácii 100 μΜ).

INHIBÍCIA Ca²⁺-ATPázv

ZLÚČENINA	ZDROJ	PERCENTO (%)	ΙΟ₅₀(μΜ)
2-oktylfenol	b	100	32
2-nonylfenol	b	95	30
2-nonanoylfenol	b	32	>100
2-decylfenol	b	85	42
nonylfenol	a	100	27.5
(komerčný)
4-oktylfenol	b	28	92
4-terc.oktylfenol	a	94	60
3-nonylfenol	b	69	64
4-nonylfenol	b	22	114
4-decylfenol	b	24	170
2-cyklohexylfenol	h	28	186

Pokračovanie TABUÚKY 1

ZLÚČENINA ZDROJ

INHIBÍCIA Ca²⁺-ATPázv

PERCENTO (%) IC_5Q(pM)

4- cyklohexylfenol h

1,10-bis (2-hydroxyfenyl)- b deká n

1,12-bis (2-hydroxyfenyl)- e dodekán

1.14- bis (2-hydroxyfenyl)- e tetradekán

1-(2-hydroxyfenyl)

-10-(4-hydroxyfenyl) e dekán

1-(2-hydroxyfenyl)

-12-(4-hydroxyfenyl) e dodekán

1-(2-hydroxyfenyl)

-14-(4-hydroxyfenyl) e tetradekán

1,10-bis (4-hydroxyfenyl)- b dekán

1-(3,5-dihydroxyfenyl)-14-(3,5dihydroxy-4- c metylfenyl)tetradekán (grebustol-A)

1.14- bis(3,5-dihydroxy

-4-metylfenyl)- f tetradekán (striatol) striatol-B f norstriatol-B c

5- nonylrezorcinol f

1.14- bis (4-hydroxyfenyl)- b tetradekán

100¹

100^

1θθ3

100,

61^k

271

7.6

8.3

18.8

108

280

Pokračovanie TABUĽKY 1

ZLÚČENINA ZDROJ

INHIBÍCIA Ca²⁺-ATPázv

PERCENTO (%) IC₅₀(pM)

1,14-bis(3,5-dihydroxy-

fenyl)tetradekán (bisnorstriatol)	f	35	>100
1,14-bis(3,5-dihydroxyfenyl)tetradec-Z-6-én (grebustol-B)	c	90	50
etyl 2,4-dihydroxy-6nonylbenzoát	f	73	62
etyl 3,5-dibróm2,4-dihydroxy-6 nonylbenzoát	f	95	44
grevillol	c	44	143
5-decylrezorcinol	f	30	135
etyl 2,4-dihydroxy-6decylbenzoát	f	60	85
etyl 3,5-dibróm-2,4- dihydroxy-6- decylbenzoát	f	73	69
21 2-E-E-farnezyl-5- metyl-rezorcinol (grifolin)	d	100	22.5
4-E-E-farnezyl-5- metylrezorcinol (neogrifolin)	d	100	23.3
4-dodecylrezorcinol	a	68	69
4-hexylrezorcinol	a	17	259
2,4,6-tri-terc. butylfenol	a	79	15
3,5-di-terc.butylkatechol	a	76	84
2,6-di-terc.butyl-	a	69	66

4-metylfenol (BHT)

Pokračovanie TABUÚKY 1

INHIBÍCIA Ca²⁺-ATPázy ZLÚČENINA ZDROJ PERCENTO (%) ΙΟ₅θ(μΜ)

2,6-di-terc. butylfenol	a	61	79
2,6-di-terc.butyl4.metoxyfenol (BHA)	a	44	>400
2,2'-metylénbis
(4-metyl-6-terc.	g	74	45

butylfenol i - pri 25μΜ j - pri 50μΜ k - pri 37μΜ

Aktivita syntetických a prírodných zlúčenín v inhibícii Ca²⁺-ATPázy za prítomnosti (+CaM) a za absencie (-CaM) kalmodulínu (CaM) je znázornená v nižšie uvedenej Tabulke 1A a je graficky znázornená na obrázkoch 5, 6, 7, 8, 9.

TABUÚKA 1A

ZDROJ	ZLÚČENINA	^IC50 (-CaM) (+CaM)
b	2-nonylfenol	36	40
b	2-metyl-6-nonylfenol	—
b	3-metyl-6-nonylfenol	52	60
b	4-metyl-6-nonylfenol	80	75
b	2-bróm-6-nonylfenol	—
b	4-bróm-6-nonylfeno1	52	55
b	2,4-dibróm-6-nonylfenol	-	-
b	2-nitro-6-nonylfenol

Pokračovanie TABUĽKY 1A

ZDROJ	ZLÚČENINA	ic„_n
(-CaM)	(+CaM)
b	4-nitro-6-nonylfenol	80	70
b	2-bróm-4-nitro-6-nonylfenoI		70
b	4-bróm-2-nitro-6-nonylfenol		65,5
b	4-nonylrezorcinol	125	ND
a	4-dodecylrezorcinol	80	100
b	2-bróm-6-nonylrezorcinol	400	400
b	4-bróm-6-nonylrezorcinol	400	400
b	2,4-dibróm-6-nonylrezorcinol	—	·
b	1,8-bis(2-hydroxyfenyl) oktán	24	24
b	1,9-bis(2-hydroxyfenyl) nonán	13,5	14
b	1,10-bis(2-hydroxyfenyl) dekán	8,4	9,0
e	1,12-bis(2-hydroxyfenyl) dodekán	12,5	13
b	1,10-bis(2-hydroxy-3metylfenyl)-dekán	50	55
b	1,10-bis(2-hydroxy-4metylfenyl)dekán	29	29
b	1,10-bis(2-hydroxy-5metylfenyl)-dekán	22	20,5
b	1,8-bis(2,4-dihydroxyfenyl)oktán	50	48
b	l,10-bis(2,4dihydroxyfenyl)dekán	10	16
e	1,11-bis(2,4dihydroxyfenyl)undekán	25	21,7

Pokračovanie TABUĽKY IA

ZDROJ	ZLÚČENINA	IC=_n
(-CaM)	(+CaM)
e	1,12-bis(2,4dihydroxyfenyl)dodekán	12	20
e	l,10-bis(2,4-dihydroxy3-metyl fenyl·.) dekán	100	100
b	1,10-bis(3-hydroxyfenyl) dekán	30	32
e	1,10-bis(3-hydroxy-4metylfenyl)dekán	51	48
b	1,10-bis(4-hydroxy-3metylfenyl)dekán	100	94
b	1,1-bis (2-hydroxyfenyl) dekán	74	68
e	1,10-bis(2-hydroxy-lnaftyl)dekán	92	90
e	6-dodecyl-7-hydroxy-4- metylkumarín	NA	NA
b	2-metyl-5-nonyl- rezorcinol	NA	NA
i	5,7,2 ', 6 ' -tetrahydroxylavandulylflavanón	20	ND
i	5,7,2’-trihydroxy-8lavandulylflavanón	26,5	ND
i	5,2,6'-trihydroxy-8lavandulyl-7-metoxyflavanón	45,3	ND

NA - žiadna inhibičná aktivita; ND - nestanovené

ZDROJ a= komerčne dostupné od Aldrich, Milwaukee, WI, USA b= syntetická príprava podľa literárnych postupov c= extrahované z Grevillea d= prírodné produkty poskytnuté Prof. Shibatom (Misasa

H., Matsu Y., Vehara H., Tanaka H., Ishihara M.,

Shibata H., (1992) Tyrosinase inhibitors from Albatrellus confluens, Biosci.Biotech.Biochem; 56, 16601661) e= prírodné zlúčeniny vzorca (II) podía predloženého vynálezu f= prírodné a syntetické látky poskytnuté Prof. W. C.

Taylorom (pozri referencie, strana 9, riadky 25-30, tiež Cleaver L., Croft J. A., Ritchie E. a Taylor w.

C. (1976) Chemical studies of the Proteaceae IX. Aust.J.Chem; 29. 1989-2001) g= komerčne dostupné od fy Merck, Darmstadt, SRN h= syntetické látky poskytnuté Prof Kanzo Sakata, Shizuoka University, Shizuoka Japan (pozri referencie pre cyklohexylfenoly (orto a para) na strane 20 i= prírodné látky poskytnuté Assoc.Prof. C. Chaichantipyuth, Chulalongkorn University of Thailand (pozri Ruangrungsi N. et al., Phytochemistry, 31,

999-1001, 1992 a Iinuma M. et al., Phytochemistry, 33, 203-208, 1993).

Schopnosť zlúčeniny inhibovat Ca²⁺-ATPázu je charakterizovaná buď jej % inhibície pri jedinej dávke, alebo informatívnej šie ako jej hodnota IC₅₀ z krivky závislosti dávka - odozva. Najúčinnejšie zlúčeniny majú teda krivky lokalizované na íavej strane grafov. Z obrázku 2 možno vidiet, že l,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán, a v menšej miere, 1,12-bis(2-hydroxyfenyl)dodekán najsilnejšie inhibujú Ca²⁺ -ATPázu spomedzi syntetizovaných fenolových zlúčenín. Inhibičná aktivita je dvojnásobne vyššia ako pri prírodnej látke 1,14-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)tetradekáne (striatol) a je vyššia ako pri 2-alkylfenolovej sérii. Z alkylfenolov, maximálna aktivita sa javí pri 2-nonylfenole (IC₅₀=30 μΜ). Výsledky nonylfenolov a oktylfenolov ukázali, že poradie účinnosti alkylfenolov bolo 2-alkylfenoly, 4-rozvetvené alkylfenoly, a 4-alkylfenoly. Podobne, 4-dodecylrezorcinol bol najúčinnejší spomedzi testovaných alkylrezorcinolov a grifolin a neogrifolin najúčinnejšie spomedzi testovaných alkyl a alkenyl rezorcinolov.

Výsledky takisto ukázali dôležitosť substitúcie v polohe

2- fenolového kruhu pre silnú Ca²⁺-ATPázovú inhibíciu. Výsledky pokazujú na signifikantný rozdiel v účinnosti medzi orto- a para- substituovanými zlúčeninami, kým aktivita meta-substituovaných zlúčenín je prostredná.

Výsledky ďalej poukazujú na štrukturálnu preferenciu pre inhibičnú účinnosť syntetických zlúčenín a to, že optimálna dĺžka metylénového reťazca pre bis zlúčeniny je desať.

1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekan a l,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekán v menšej miere sú najúčinnejšie inhibítory plazmatickej ňJ.

Ca^-ATPázy spomedzi syntetizovaných zlúčenín.

V prítomnosti alebo absencii kalmodulínu, vo všeobecnosti, nie je signifikantný rozdiel v inhibičnej aktivite syntetizovaných zlúčenín (podlá tab. 1A). Avšak bolo pozorované, že pri vyšších koncentráciách testovaných zlúčenín bola mierne vyššia inhibícia Ca²⁺-ÄTPázy plazmatickej membrány ako pri absencii CaM (podía obrázkov 5,7,8,9). Toto by mohlo naznačovať, že zlúčeniny môžu tiež inhibovať stimulačnú aktivitu CaM.

Eflux ⁴⁵Ca z kultivovaných buniek hladkých svalov ciev pozostáva z dvoch hlavných mechanizmov, jeden je závislý na extracelulárnom sodíku, sprostredkovaný Na⁺- Ca²⁺výmenníkom (Na⁺ -dependentný ca²⁺ eflux) a ďalší je nezávislý na extracelulárnom sodíku a je sprostredkovaný Ca²⁺ pumpou (Na⁺ -independentný Ca²⁺ eflux).Bol skúmaný účinok striatolu na eflux vápnika (⁴⁵Ca²⁺ ) z buniek hladkého svalu hrudnej aorty potkana v kultúre. ⁴^ca²⁺ je miera Ca²⁺-ÄTPázy plazmatickej membrány (plus Na⁺: Ca²⁺ výmena) v intaktných (celých) bunkách. Výsledky sú nasledovné:

μΜ 5 min - parciálna inhibícia μΜ 10 min - parciálna inhibícia μΜ 30 min - kompletná inhibícia

Zlúčeniny vzorca (I) majú signifikantnú inhibičnú aktivitu voči Ca²⁺-ATPáze plazmatickej membrány a typicky by boli vhodné pre použitie na liečbu kardiovaskulárnych ochorení. Tieto zlúčeniny môžu byť užitočné svojím účinkom na enzýmy Ca²⁺-ATPázy vo všeobecnosti, alebo na Na⁺ ,K⁺-ATPázu enzým. Obzvlášť, zlúčeniny vzorca (I) môžu byť vhodné na liečbu alebo prevenciu chronického zlyhania srdca, angíny pectoris, hypertenzie alebo arytmií.

V zhode s povedaným, z ďalšieho aspektu predložený vynález poskytuje použitie zlúčeniny vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijatelného derivátu vo výrobe lieku na liečbu alebo prevenciu kardiovaskulárnych ochorení.

Účinné množstvo aktívnej zlúčeniny požadované na použitie za zmienených podmienok bude rôzne podlá spôsobu aplikácie, podmienok liečby a liečeného a je v konečnom rozhodnutí lekára. V spomenutých indikáciách je žiadúce predložiť účinnú zlúčeninu ako farmaceutický prípravok. Farmaceutický prípravok podlá predloženého vynálezu obsahuje účinnú zlúčeninu s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi a prípadné iné terapeutické ingrediencie. Prípravok môže byt vhodne pripravený vo forme jednotlivých dávok a môže byť pripravený podlá konvenčných farmaceutických techník. Naviac prípravky môžu obsahovať jednu alebo viac prídavných ingrediencií, ako sú riedidlá, tlmivé roztoky, chuťové látky, pojivá, dezintegranciá, povrchovo aktívne látky, zahusťovadlá, lubrikanty, konzervačné látky a podobne.

Typické zloženie tablety zahŕňa 1-50 mg aktívneho komponentu, 50-200 mg laktózy, 7-28 mg kukuričného škrobu, a 0,25-1 mg magnézium stearátu. Výhodne, zloženie tablety zahŕňa 1-50 mg aktívnej substancie, okolo 97 mg laktózy, okolo 14 mg kukuričného škrobu a asi 0,5 mg magnézium stearátu.

Zlúčeniny vzorca (I) môžu byť tiež použité na liečbu vredov (peptických vredov) cez inhibíciu H⁺ ,K⁺-ATPázy (protónovej pumpy parietálnych buniek žalúdka), alebo môžu pôsobiť ako depigmentačné, antidiabetické, antitrombolytické, antiarteriosklerotické, antioxidačné, protirakovinové, protizápalové a protivírusové látky.

EXPERIMENTÁLNA ČASŤ - SYNTÉZY

Prístrojové vybavenie

Tenkovrstvové chromatografické platne boli detegované UVSL-58 lampou, širokopásmovo UV-254/366 nm. Boli použité vopred upravené silikagélové platne (Merck, Art 5554).

Analytická vysokovýkonná kvapalinová chromatografia bola s Beckman 110 B rozpúšťadlovým modulom s PC-3800 kontrolérom.

Detekcia bola uskutočnená so Spectra-Physics Spectra 100 detektorom variabilnej vlnovej dĺžky.

Analytická kolóna bola Activon exsil 100/10 ODS, 250 x 4,6 mm vnút. priemeru (reverzná fáza C₁₈).

Preparatívny krátky stĺpec bol 70 x 65 mm vnút. priemeru spojený s jednolitrovým skleneným recipientom.

Ί 3

H- a ^A C-NMR spektrá boli získané na Varian Gemini 300 a Joel FX90Q (pre grevillol) spektrometroch za použitia CDC1₃ ako rozpúšťadla s referenčným tetrametylsilánom.

UV spektrá boli merané na Perkin-Elmer Lambda 5 UV/VIS spektrofotometri.

Chemické ionizačné a elektrónové hmotnostné spektrá boli merané na Finnigan TSQ46 spektrometri. Všetky chemické ionizačné spektrá boli urobené s použitím metánu ako reakčného plynu.

Materiály.

Etylacetát a petroléter (70 až 75 °C) boli destilované pred použitím. Tionylchlorid bol destilovaný pri 75 až 80 ’C.

Dichlórmetán, chloroform, metanol boli chromatograficky HPLC čisté. Silikagél 60H fy Merck (Art. 7763) bol použitý na preparatívnu TLC a chromátografiu na krátkom stĺpci.

3,4,5-trimetoxybenzaldehyd, n-butyllítium, undekándiová kyselina, 1,6-dibrómhexán, 1,8-dibrómoktán, 1,10-dibrómdekán, 1,12-dibrómdodekán, 2-metylrezorcinol, 1,10-dekándikarboxylová kydelina a 1,12-dodekándikarboxylová kyselina boli dodané od Aldrich Chemical company.

I. Syntéza alkvlfenolov

1. Príprava 2- a 4-oktvlfenolu.

1.1 Príprava fenvloktanoátu

Ester bol pripravený pomalým pridávaním tionylchloridu (10 ml) k zmesi čistého fenolu (6,5 g) a oktánovej kyseliny (10 g). Reakčná zmes bola zahriata na odvedenie plynov oxidu siričitého a chlorovodíka. Surová zmes bola destilovaná pri 95 až 100 ^eC/5mmHg.

Fenyl nonanoát a fenyl dekanoát boli pripravené podobne. Estery boli destilované pri 105 až 110 ’C respektíve 120 až 125 “C/SmmHg

Výťažok esterov bol 81 až 84 %.

1.2 Príprava 2- a 4-oktanovlfenolu.

OCOC H l i ’S

AIC1

CS

OH

COC H 7 15

Bezvodý chlorid hlinitý (7 g) a sírouhlík (10 ml) boli umiestnené do trojhrdlovej banky s okrúhlym dnom vybavenej spätným chladičom , 50 ml prikvapkávacím lievikom a veíkým magnetickým miešadlom. Fenyl oktanoát (10 g) bol pomaly pridaný k miešanej suspenzii cez prikvapkávací lievik. Po pridaní celého množstva esteru bola zmes ďalej zohrievaná do jemného refluxovania na parnom kúpeli až do zastavenia vyvíjania chlorovodíka (asi 1 h). Spätný chladič bol potom otočený dolu a sírouhlík bol destilovaný. Parný kúpeí bol nahradený olejovým kúpeíom, ktorý bol zahriaty na 140 'C a udržiavaný na 140 až 150 °c počas jednej hodiny. Zmes sa zahustila a napokon stuhla na hnedú gumovitú hmotu. Tuhá látka sa nechala ochladiť a hlinitý komplex sa rozložil najprv pomalým pridaním zmesi koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej (6 ml) s vodou (6 ml) a potom vody (10 ml). Zmes bola ponechaná cez noc a velká časť tuhého podielu (najmä 4-oktanoylfenol) na povrchu bola zhromaždená. Tekutý podiel bol extrahovaný etylacetátom. Extrakt bol kombinovaný s tuhým podielom a výsledná zmes bola vysušená bezvodým síranom sodným, filtrovaná a odparená na získanie surovej zmesi. Produkty, 2- a 4-oktanoylfenoly, boli separované vákuovou chromatografiou na krátkom stĺpci na základe rozdielu svojej polarity.

Výťažok bol 29 až 34 % 2-oktanoylfenolu a 46 až 50 %

4-oktanoylfenolu. Produkty boli potom charakterizované NMR a CI-MS analýzami (pozri tabuíky 3 a 4).

Separácia produktov použitím vákuovej chromatografie na krátkom stĺpci

Surová zmes bola rozpustená najprv v dichlórmetáne (jeden podiel) a potom v petroléteri (štyri podiely). Výsledná zmes (25 ml) bola nanesená na (70 mm priem.x 30 mm) vrstvu silikagélu pod vákuom a kontinuálne premývaná petroléterom (40 ml).

Zmesi eluačných rozpúšťadiel použité na izoláciu produktov boli postupne s gradientom rozpúšťadla od benzín/etylacetát 9:1 ku 1:1 (20 frakcií).

Frakcie boli skúmané pod UV svetlom s TLC na určenie stupňa separácie medzi produktami. Analýzy NMR a CI-MS boli vykonané na frakciách č. 5 až 10 (identifikovaných ako 2-oktanoylfenol) a č. 14 až 20 (identifikovaných ako 4-oktanoylfenol).

1.3. Príprava 2- a 4-oktylfenolu

Amalgám zinku (10 g) bol umiestnený v 100 ml banke s okrúhlym dnom vybavenej miešadlom a spätným chladičom. Bola pridaná zmes kyseliny octovej (10 ml) a koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej (10 ml) bola pridaná a následne roztok

2-oktanoylfenolu (2 g)(alebo 4-oktanoylfenolu) v kyseline octovej (5 ml). Zmes bola miešaná a refluxovaná počas 2 dní. Vodný 20 % hmotn./objem roztok NaCl (20 ml) bol pridaný a zmes bola extrahovaná petroléterom (20 ml). Podiel petroléteru bol vysušený bezvodým síranom sodným, filtrovaný a prečistený vákuovou chromatografiou na krátkom stĺpci.

Získaný výťažok bol 82-84 %.

Použitá stĺpcová chromatografická metóda bola rovnaká ako vyššie opísaná.

Produkty boli charakterizované NMR a CI-MS analýzami. (Pozri tabuíky 3 a 4).

Poznámky: 1. Amalgám zinku bol získaný v reakčnej banke pokrytím zinku roztokom chloridu ortuťnatého (0,2 g) vo vode (15 ml) za občasného pretrepania počas 30 minút. Roztok bol zliaty a zinok bol jedenkrát prepláchnutý vodou.

2. 20 % hmotn./obj. vodný roztok NaCl bol pridaný na zvýšenie iónovej sily vodnej fázy, aby oktylfenol mohol byt extrahovaný do organickej fázy.

Nonyl- a decylfenoly boli pripravené tak, ako je to opísané pre oktylfenol. Produkty v každom stupni boli taktiež charakterizované analýzami NMR a CI-MS. (Pozri tabuíky 3 a 4)

2. Priorava 3-nonvlfenolu

2.1 Príprava 3-benzvloxvbenzaldehvdu

Do 100 ml banky s okrúhlym dnom bol umiestnený

3-hydroxybenzaldehyd (5g), benzylchlorid (6g), jodid sodný (8g) a uhličitan draselný (10 g). Reakčná zmes bola uzavretá a miešaná počas jendého dňa. Surový produkt bol extrahovaný etylacetátom (20 ml). Organický podiel bol dvakrát premytý destilovanou vodou (20 ml) na odstránenie všetkých vo vode rozpustných látok. Etylacetátový podiel bol vysušený bezvodým síranom sodným a odparený za získania surovej tuhej látky.

Tuhá látka bola prečistená metódou stĺpcovej chromatografie opísanej pri oktylfenole. Produkt bol identifikovaný analýzami NMR a CI-MS (Pozri tab. 3 a 4).

2.2 Príprava 3-nonylfenolu

OH

HCC H a 17

OH C-íg)

10% Pd-C

CH C H < 17

Grignardovo činidlo bolo pripravené z horčíka (248 mg) a 1-brómktánu (1,8 g) v suchom diétyléteri (5 ml). Malé množstvo tuhého jódu bolo pridané na spustenie reakcie a ďalšie množstvo éteru (10 ml) bolo pridané. Reakčná zmes sa miešala, pokým sa celé množstvo horčíka nerozpustilo, a potom bol pridaný 3-benzyloxybenzaldehyd (10 g) k reakčnej zmesi. Nasledovalo refluxovanie pri laboratórnej teplote počas 4 hodín. Potom bola pridaná ladová voda. Organická fáza bola separovaná a premytá 1,5 M kyselinou sírovou, 10 % uhličitanom draselným (2x25 ml), vodou (20 ml), IM kyselinou chlorovodíkovou (20 ml) v nasýtenom chloride sodnom, vysušená bezvodým síranom sodným a odparená za získania produktu (79 % výťažok) .

čast produktu (500 mg) bola hydrogenovaná katalytickou redukciou nad 10 % paládiom na aktívnom uhlí (130 mg) v etylacetáte (50 ml) obsahujúcom koncentrovanú kyselinu sírovú (10 kvapiek). Reakčná zmes bola potom premiešavaná pri labo36 ratórnej teplote počas jedného dňa.Zmes bola potom filtrovaná, odparená, a prečistená metódou stĺpcovej chromatografie.

Produkt bol identifikovaný NMR a CI-MS analýzami (Pozri tabuíky 3 a 4).

II.

Syntéza a,w-bis(hvdroxvfenvl)alkánov.

1.Príprava bisfenvldekándioátu.

soci₂

HOOC—(CH )—COOH *

B

OH

CIO C—(CH HCOCI 2 0

CIOC (CH₂)_e coci

(gľ““·'““'©

Metódy prípravy, izolácie a prečistenia boli podobné ako metódy opísané pre oktylfenol , okrem toho, že estery boli pripravené v dvoch oddelených krokoch, ako je znázornené vyššie, namiesto jedného opísaného pre fenyloktanoát.

Najprv bol pripravený dichlorid kyseliny refluxovaním zmesi dikarboxylovej kyseliny (5 g) a tionylchloridu (20 ml) pri 60 až 70 ’C počas dvoch hodín. Tionylchlorid bol potom odstránený odparením a zostávajúci produkt bol rozpustený v toluéne (5 ml) Toluén bol odparený na odstránenie všetkých stôp tionylchloridu.

Za druhé, fenol (2x móly dichloridu kyseliny) bol pridaný k dichloridu kyseliny. Zmes bola zahriata, aby sa odviedol plynný chlorovodík. Produkt ochladením stuhol a bol prečistený metódou stĺpcovej chromatografie.

Výťažok esterov bol 96-98%.

2. Príprava 1.10-bis(hvdroxvfenvl)dekán-1.10-diónov ©r“¹“'·““-©

OH OH ár^C0ÍCHA0Cxá

AlCl CS 3

OH __

Ä^-COtCH^OC-^H-OH

HO-^H^C0(CHl⁾.^0C ©-“Π

3. Príprava 1,10-bis í 2-hvdroxvfenvl)-dekánu

Produkt bol charakterizovaný NMR a CI-MS analýzami. (Pozri NMR a CI-MS tabulky 3 a 4).

III. Syntéza q, tv-bis-(2-hvdroxv-(3-,4- alebo 5-metyl)fenyl)alkánov

Tieto boli pripravené podlá práce K. Kakemiho et al. v Antioxidants III. K. Kakemi, Y. Arita, R. Hori a H. Takenaka, Yakugaku Zasshi 86, 791-796 (1966) nasledovne:

Chlorid alifatickej dikarboxylovej kyseliny (1 mól) (napr. sebakoyl chlorid) bol pridaný do roztoku fenolu (2,2 mólu) v tetrachlóretáne obsahujúcom bezvodý ÄlCl₃ (2,5 mólu). Zmes bola miešaná 5 až 6 h pri 70 až 80 ’C. Produkt bol rozložený ľadovou vodou a koncentrovanou HC1 (1:1). Organická vrstva bola separovaná a koncentrovaná pri nízkom tlaku. Zvyšok bol extrahovaný etylacetátom a dvakrát premytý vodou. Po odstránení rozpúšťadla bol produkt podrobený gradientovej chromatografii aby sa izolovali príslušné diketóny, ktoré pri Clemmensenovej redukcii poskytli titulné zlúčeniny.

Produkty boli rekryštalizované z petroléteru alebo petroléter-etylacetátu za vzniku bezfarebnej kryštalickej látky.

Podobný postup bol uplatnený pri príprave bis(2-hydroxy1-naftyl)dekánu.

IV. 1,10-Bis(4-hydroxv-3-metvlfenvl)dekán

Tento bol pripravený metódou, ktorú uvádzajú Schlack a Koller v Aromatic aliphatic diketones. P. Schlack a W. Koller. Ger. 1,086,711 Aug 11, 1960.

Titulná zlúčenina bola pripravená reakciou orfco-krezolu (2,2 mól) a kyseliny sebakovej (1 mól) za prítomnosti polyfosforečnej kyseliny (3 mól). Zmes bola miešaná 4 h pri 80 ’C a naliata do ladovej vody po ochladení. Zrazenina bola odfiltrovaná, rozpustená v etylacetáte a trikrát premytá vodou. Rozpúšťadlo bolo odparené s poskytnutím surového

1,10-bis(4-hydroxy-3-metylfenyl)dekán-l,10-diónu, ktorý bol potom podrobený Clemmensenovej redukcii za vzniku titulnej zlúčeniny.

Produkt bol rekryštalizovaný za vzniku bezfarebnej kryštalickej tuhej bielej látky.

V. Syntéza a,6U-bis(2.4-dihvdroxv-(3-metvl)fenvl)alkánov

Tieto boli pripravené podľa literárneho postupu v Reactions of aliphatic dicarboxylic acids with resorcinol. J. von

Braun, E. Anton a F. Meyer. Ber 74B, 1772-1783 nasledovne: Alifatická dikarboxylová kyselina (1 mól) bola zahrievaná s bezvodým ZnCl₂ (2 móly) pri 140 ’C a následne bol pridaný rezorcinol (10 mól) po dávkach. Zmes bola miešaná počas 4 až 5 h prd 140 až 160 ’C (okrem 2-metylrezorcinolu, ktorý bol miešaný pri 170 ’C). Produkty boli rozložené íadovou vodou. Tuhá látka bola zhromaždená, premytá 10 % Na₂CO₃ a potom vodou pod vákuom.

Surové produkty boli podrobené Clemmensenovej redukcii za vzniku zlúčenín, uvedených v nadpise a boli rekryštalizované z etanolu-vody za vzniku bezfarebných kryštalických tuhých látok.

VI. Syntéza 1,l0-bis(3-hvdroxy-4-metylfenyl)dekánu.

l,10-Bis(4-metylfenyl)dekán-l,10-dión bol pripravený podlá (III) ako je uvedené vyššie. Diketón rozpustený v koncentrovanej kyseline sírovej bol postupne pridaný k zmesi dýmavej kyseliny dusičnej a koncentrovanej kyseliny sírovej (2:1 objemovo) pri -5 ’C. Zmes bola miešaná pri 0 ’C počas 30 min a naliata do ladovej vody. Zrazenina bola odfiltrovaná a rekryštalizovaná z etylacetátu za vzniku l,10-bis(3-nitro-4-metylfenyl)dekán-l,10-diónov, ktoré boli potom podrobené redukcii s SnCl₂.2H₂0 v prítomnosti koncentrovanej HC1 pri zvýšenej teplote 90 ’C počas 30 min. Zrazenina, ktorá sa vytvorila pri ochladení, bola zhromaždená, premytá s HC1 a rozpustená v zriedenom NaOH. Tuhá látka, ktorá sa vyzrážala po pridaní zriedenej HC1 bola zhromaždená a rekryštalizovaná z etanolu za získania l,10-bis(3-amino-4-metylfenyl)dekán1,10-diónu.

Tento produkt bol diazotovaný s vodným roztokom NaN0₂v 3M H₂SO₄ pri 5 ’C. Zmes bola potom hydrolyzovaná s 10 % H₂SO₄ pri 160 ’C. Výsledný roztok bol extrahovaný etylacetá40 tom a rozpúšťadlo bolo odparené za droxy-4-metylfenyl)dekán-l,10-diónu, dukciou poskytol titulnú zlúčeninu, vaná z petroléteru - dichlórmetánu.

získania l,10-(bis(3-hyktorý Clemmensenovou rektorá bola rekryštalizoVII. Syntéza a, u?-bis(3.5-dihvdroxv-4-metvlfenvl)alkánov.

a. 3,5-dimetoxy-4-metylbenzaldehyd bol pripravený podlá postupu publikovaného v: Regioselective reduction alkylation of 3,4,5-trimethoxy—benzaldehydes and dimethylacetal. U. Azzena, S. Cossu, T. Denurra, G. Melloni a A. M. Piroddi. Synthesis 1990, 313 a Regioselective reduction electrophilic substitution of derivatives of 3,4,5-trimethoxybenzaldehyde. U. Azzena, G. Melloni, A. M. Piroddi, E. Azara, S. Contini a E. Fenude. J.Org.Chem. 57, 3101-3106 (1992).

Diacetálový medziprodukt bol destilovaný pri 130 ’C/O,8 mm Hg a 3,5-dimetoxy-4-metylbenzaldehyd (zlúčenina A) bol rekryštalizovaný z petroléteru.

b. Príprava α-N,N-dimetylamino-a-kyáno-(3,5-dimetoxy-4metyl)benzylidénu (zlúčenina B) (pozri Benzylation and related alkylation of α-dimethylaminophenylacetotrinitrile by mean of alkali. C. R. Hauser, H. M. Taylor a T. G. Ledford: J. Am. Chem. Soc. 82, 1786 (1960).

K miešanému roztoku bisulfitu sodného (1 mól) v 400 ml vody bola pridaná zlúčenina A (1 mól) v metanole a následne bezvodý dimetylamín (1,2 mól) vo vodnom roztoku metanolu (80 %). Reakčná zmes sa ochladila pred pridaním vodného roztoku kyanidu sodného. Zmes bola miešaná pri laboratórnej teplote počas 20 h a a potom bol pridaný dietyléter (50 ml). Éterová vrstva bola dvakrát premytá vodou a odparená za získania produktu zlúčeniny B (>90 %), ktorá bola dostatočne čistá pre nasledujúcu reakciu.

c. Príprava a, tu-bis(3,5-dimetoxy-4-metylfenyl)alkánα,ίν-diónov (pozri An efficient method for synthesis of symmetrical diketones via reaction of a-amino-a-arylacetonitriles with alkyl dibromides. K. Takahashi, M. Watsuzaki, K. Ogura a H. Iida: J. Org.Chem. 48, 1909-1912 (1983).

Pod suchým dusíkom diizopropylamín (1,5 ml, 9 mmól) rozpustený v zmesi po 5 ml suchého THF a HMPA reagoval s n-butyllítiom (4 ml 2,5 M roztoku v hexáne, 10 mmól) pri -78 C. Zlúčenina B (8 mmól) rozpustená v THF (2 ml) bola pridaná a reakčná zmes bola miešaná 15 min pri -78 ’C a 1 h pri 0 ’C. K zmesi ochladenej na -20 ’C boli pridané a, £o-dibrómalkány (4mmól) po kvapkách. Zmes bola miešaná počas 20 min pri -20 ’C a potom miešanie pokračovalo počas noci pri laboratórnej teplote.

Reakčná zmes bola naliata do ladovej vody a extrahovaná dietyléterom (3x50 ml). Spojené éterové vrstvy boli premyté solankou a koncentrované za zníženého tlaku. Zvyšok rozpustený v roztoku po 3 ml THF a vodného roztoku kyseliny šťavelovej bol refluxovaný 90 min a potom extrahovaný dietyléterom. Po odoparení rozpúšťadla bol produkt rekryštalizovaný z etanolu za vzniku diketónov (zlúčenina C)

d. Príprava a, <jo -bis-(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)alkánov.

Zlúčenina C bola podrobená Clemmensenovej redukcii a potom demetylácii so 47 % HBr za prítomnosti kyseliny octovej pri 130 ’C počas 10 h. Produkt bol podrobený gradientovej chromatografii a rekryštalizovaný z benzénu za vznikutnmutia bezfarebnej kryštalickej tuhej látky.

1,1-Bis(2-hydroxyfenyl)dekán bol pripravený podlá literárneho postupu G. Casiraghiho et al. v: Regiospecificity in reactions of metal phenoxides. Synthesis of 2,2-alkylidenebisphenols. G. Casiraghi, G. Casnati, A. Pochini a R. Ungaro.

J. Chem. Soc., Perkin Trans.l (1982), 3, 805-808.

Produkt bol destilovaný pri 210 °C/0,4 mm Hg.

6-dodecyl-7-hydroxy-4-metylkumarín bol pripravený podlá literárneho postupu S. P. Starkova et al. v: Condensation of ethyl acetoacetate and ethyl benzoylacetate with 4-alkylresorcinols in the presence of boron trifluoride etherate.

S. P. Starkov, G. A. Goncharenko a A. I. Pasenko. Zh.Obshch.Khim. (1993), 63(5), 1111-1115.

Produkt bol rekryštalizovaný z etanolu.

Bromácia 2-nonylfenolu bola uskutočnená podlá D. E. Rearsona et al. v: The ortho bromination of phenols. D. E. Rearson, R. D. Wysong a C. V. Breder. J. Org. Chem. (1967), 35(19), 3221-3231.

Nitrácia 2-nonylfenolu bola uskutočnená podlá D. S. Rossa et al. v: Catalysis of aromatic nitration by the lower oxides of nitrogen. D. S. Ross, G. P. Hum a W. G. Blucher. J.Chem.Soc., Chem. Comm. 1980, 532-533.

Bromácia 4-dodecylrezorcinolu bola uskutočnená podlá

E.Kiehlmanna a R. W. Lauenera v: Bromophloroglucinols and their methyl esters. E. Kiehlmann a R. W. Lauener. Can.J.Chem. (1989), 67, 335-344.

4-bróm-6-dodecylrezorcinol bol pripravený podlá postupu 8 už vyššie uvedenej práce v: The ortho bromination of phenols. D. E. Rearson, R. D. Wysong a C. V. Breder. J. Org. Chem. (1967), 35(19), 3221-3231.

* Clemmensenova redukcia bola uskutočnená nasledovne:

Ketónové zlúčeniny rozpustené v toluéne boli pridané k zmesi koncentrovanej HCl a kyseliny octovej (1:1) obsahujúcej amalgám zinku. Reakčná zmes bola refluxovaná 10 h za in43 tenzívneho miešania alebo miešaná pri laboratórnej teplote počas 2 dní.

TABUÚKA 2: SYNTETICKÉ FENOLOVÉ PRODUKTY

ZLÚČENINA (Číslo)	VÝŤAŽOK %
2-oktylfenol (1)	19,8-23,3
2-decylfenol (3)
4-oktylfenol (4) t.t. 40-42 ’C	31,5-34,2
4-nonylfenol (5) t.t. 27-38 ’C
4-decylfenol (6) t.t. 53-55 ’C
3-nonylfenol (7)	10,0
1,14-bis(2hydroxyfenyl)tetradekán(14)	20,8-23,3
1-(2-hydroxyfenyl)-10(4-hydroxyfenyl)dekán (9)	22,5-25
l-(2-hydroxyfenyl)-12(4-hydroxyfenyl)dodekán (12)
1-(2-hydroxyfenyl)-14(4-hydroxyfenyl)tetradekán (15)
1,10-bis(4-hydroxyfenyl)dekán (10)	6,7-8,3
1,12-bis(4-hydroxyfenyl)dodekán (13)
1,14-bis(4-hydroxyfenyl)tetradekán (16)

TABUĽKA 2: pokračovanie

ZLÚČENINY	TEPLOTA TOPENIA “C	VÝŤAŽOK %
2-nonylfenol (2)	kvapal.	58-60
2-metyl-6-nonylfenol	kvapal.	56
3-metyl-6-nonylfenol	kvapal.	52
4-metyl-6-nonylfenol	kvapal.	50
2-bróm-6-nonylfenol	kvapal.	40
4-bróm-6-nonylfenol	45-47	85
2,4-dibróm-6-nonylfenol	kvapal.	>95
2-nitro-6-nonylfenol	kvapal.	45
4-nitro-6-nonylfenol	kvapal.	38
2-bróm-4-nitro-6-nonylfenol	64-65	>90^a
4-bróm-2-n itro-6-nony1fenol	61-63
4-nonylrezorcinol	70-71	80
2-bróm-6-dodecylrezorcinol	68-69	70*
4-bróm-6-dodecylrezorcinol	61-62	82
2,4-dibróm-6-dodecylrezorcinol	58-59	>95
6-dodecyl-7-hydroxy-4-metyl- kumarín	135-136	75
l,8-bis(2-hydroxyfenyl)oktán	74	40-45
1,9-bis(2-hydroxyfenyl)nonán	64-65
1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán (8)	81-82
1,12-bis(2-hydroxyfenyl) dodekán (11)	88,5
1,10-bis(2-hydroxy-3metylfenyl)dekán	82-83	38

TABUĽKA 2: pokračovanie

ZLÚČENINY	TEPLOTA TOPENIA ’C	VÝŤAŽOK %
1,10-bis í 2-hydroxy-4metylfenyl)dekán	102-103	40
1,10-bis(2-hydroxy-5metylfenyl)dekán	86	25
1,8-bis(2,4-dihydroxyfenyl)oktán	167-168	75-80
1,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekán	155-156
1,11-bis(2,4-dihydroxyfenyl)undekán	136-137
1,12-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dodekán	146-147
1,10-bis(2,4-dihydroxy-3metylfenyl)-dekán	138-140	70
1,10-bis(3-hydroxyfenyl)dekán	71-73	18-20
1,10-bis(3-hydroxy-4metylfenyl)-dekán	100-102
1,10-bis(4-hydroxy-3metylfenyl)-dekán	82-83	78
1,1-bis(2-hydroxyfenyl)-dekán	kvapal.	70
1,10-bis(2,-hydroxy-l-naftyl)dekán	101-103	40
2-metyl-5-nonyl-rezorcinol	91-92	70
1,8-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)oktán	173-175	65-70
1,10-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)dekán	139-140
l,12-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)dodekán	123-124
1,14-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)tetradekán	130-131

OH OH

OH

OH OH

Štruktúry syntetických alkylfenolov a α , iv -bis(hydroxyfenyl)alkánov.

- 4?

TABUĽKA 3;

Skratky sú b, široké protónov.

¹H-NMR spektrá syntetizovaných produktov (rozpúšťadlo CDC1₃, 300 MHz, δ (ppm)).

s, singlet; d, doublet; t, triplet; m, multiplet; Uvedené sú len interakčné konštanty aromatických

Medziproduktv

2-alkanovlfenolv 2-oktanoylfenol δ 7,77 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 7,45 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,98 (1H, dd, J =

8,2 Hz, H-6), 6,88 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 2,9 (2H, t, H-2'), 1,7 (2H, m(b), H-3'), 1,3 (8H, m(b), H-4' ku H-7'), 0,88 (3H, t(b), H-8'). 2-nonanoylfenol δ 7,77 (1H, dd, J =

8,2 Hz, H-3), 7,45 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,98 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 6,88 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 2,9 (2H, t, H-2'), 1,7 (2H, m(b), H3'), 1,3 (10H, m(b), H-4' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H,9·). 2-dekanoylfenol δ 7,77 (1H, dd, J =

8,2 Hz, H-3), 7,45 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,98 (1H, dd,

J = 8,2 Hz, H-6), 6,88 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 2,9 (2H, t, H2'), 1,7 (2H, m(b), H-3'), 1,3 (12H, m(b), H-4' ku H-9' ), 0,88 (3H, t(b), H-10').

4-alkanovlfenolv 4-oktanoylfenol δ 7,80 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 6,89 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 2,90 (2H, t, H-2'),

1,7 (2H, m(b), H-3'), 1,3 (8H, m(b), H-4' ku H7' ), 0,88 (3H, t (b), H-8' ). 4-nonanoylfenol δ 7,80 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 6,89 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 2,90 (2H, t, H-2'), 1,7(2H, m(b), H-3'), 1,3 (10H, m(b), H-4' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9'). 4-dekanoylfenol δ 7,80 (2H, d, J = 8 Hz,

H-3, 5), 6,89 (2H, d, J = 8 Hz, H2, 6), 2,90 (2H, t, H-2'), l, 7 (2H, m(b), H-3'), 1,3 (12H, m(b), H-4' ku H-9'), 0,88 (3H, t(b), H-10').

3-benzvloxybenzaldehvd δ 9,96 (1H, s, CHO), 7,3-7,5 (8H, m, Ar-H), 7,24 (1H, m, H-4), 5,11 (2H, s, H-l' ).

difenvl alkándioátv difenyl dekándioát δ 7,36 (4H, t, J = 8,2 Hz, H-3, 5), 7,20 (2H, tt, J = 8,2 Hz, H-4), 7,08 (4H, dd, J = 8,2 Hz, H-2, 6), 2,55 (4H, t, H-2', 9'), 1,75 (4H, m(b), H-3', 8'), 1,33 (8H, m(b) , H-4' k H-7'). Bisfenyl dekándioát δ 7,36 (4H, t, J = 8,2 Hz, H-3, 5), 7,20 (2H, tt, J = 8,2 Hz, H-4), 7,08 (4H, dd, J = 8, 2 Hz, H-2, 6), 2,55 (4H, t, H-2', lľ), 1,75 (4H, m(b), H-3', 10'), 1,33 (12H, m(b), H-4' k H-9'). Bisfenyl tetradekándioát δ 7,36 (4H, t, J = 8 HZ, H3, 5), 7,20 (2H, tt, J = 8,2 Hz, H-4), 7,08 (4H, dd, J = 8,2 Hz, H-2, 6), 2,55 (4H, t, H-2', 13'), 1,75 (4H, m(b), H-3', 12'), 1,33 (16H, m(b) , H-4' k H-lľ).

α,ω-bis(2-hydroxyfenyl)alkándióny 1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán-1,10-dión δ 7,76 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 7,46 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 6,98 (2H, dd, J = 8,2 Hz,

H-3), 6,9 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 2,98 (4H, t, H-2', 9'), 1,75 (4H, m(b), H-3', 8'), 1,30 (8H, m(b), H-4' k H-7').

l,12-bis(hydroxyfenyl)dodekán-l,12-dión δ 7,76 (2H, dd, J =

8,2 HZ, H-6), 7,46 (2H, td, J = 8,2 HZ, H-4), 6,98 (2H, dd,

J = 8,2 HZ, H-3), 6,9 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 2,98 (4H, t, H-2', lľ), 1,75 (4H, m(b) , H-3', 10'), 1,30 (12H, m(b) , H-4' k H-9'). 1,14-bis (2-hydroxyfenyl)tetradekán- 1,14-dión δ 7,76 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 7,46 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 6,98 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,9 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 2,98 (4H, t, H-2', 13'), 1,75 (4H, m(b) , H-3',

12'), 1,30 (16H, m(b), H-4' k H-lľ).

g-(2-hydroxyfenyl) - tf* - (4-hydroxyfenyl)alkándióny l-(2-OH-fenyl)-10-(4-OH-fenyl)dekán-1,10-dión δ 7,90 (2H, d,

J = 8,2 Hz, H-2·', 6), 7,76 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 7,45 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 6,96 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3),

6,92 (2H, d, J = 8, Hz, H-3, 5'*), 6,89 (1H, td, J = 8,2 Hz,

H-5), 2,97 (2H, t, H-2'), 2,92 (2H, t, H-9' ), 1,72 (4H, m(b), H-3', 8'), 1,30 (8H, m(b), H-4' ku H-7').

l-(2-OH-fenyl)-12-(4-OH-fenyl)dodekán-l,12-dión δ 7,90 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 7,76 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6),

7,45 (1Η, td, J = 8,2 HZ, H-4), 6,96 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,92 (2H, d, J = 8, Hz, H-3, 5), 6,89 (1H, td, J =

8,2 Hz, H-5), 2,97 (2H, t, H-2'), 2,92 (2H, t, H-lľ), 1,72 (4H, m(b), H-3', 10'), 1,30 (12H, m(b) , H-4’ ku H-9'). 1-(2-OH-fenyl)-14-(4-OH-fenyl)tetradekán-l,14-dión δ 7,90 (2H, d, J = 8,2 HZ, H-2, 6), 7,76 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 7,45 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 6,96 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,92 (2H, d, J = 8, Hz, H-3, 5), 6,89 (1H, td,

J = 8,2 HZ, H-5), 2,97 (2H, t, H-2'), 2,92 (2H, t, H-13'), 1,72 (4H, m(b), H-3', 12'), 1,30 (16H, m(b), H-4' ku H-lľ).

q,m -bis(4-hydroxyfenyl)alkándióny 1,10-bis(4-hydroxy-fenyl)dekán-l,10-dión δ 7,9 (4H, d, J = 8 Hz, H-2, 6),

6,92 (4H, d, J =8 Hz, H-3, 5), 2,92 (4H, t, H2' , 9*), 1,72 (4H, m(b), H-3', 8'), 1,30 (8H, m(b), H-4’ ku H-7').

l,12-bis(4-hydroxy-fenyl)dodekán-l,12-dión δ 7,9 (4H, d,

J = 8 Hz, H-2, 6), 6,92 (4H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 2,92 (4H, t, H-2', lľ), 1,72 (4H, m(b), H-3', 10' ), 1,30 (12H, m(b) ,

H-4' ku H-9' ). 1,14-bis(4-hydroxyfenyl)tetradekán-1,14-dión δ 7,9 (4H, d, J = 8 Hz, H2, 6), 6,92 (4H, d, J = 8 Hz, H-3, S), 2,92 (4H, t, H-2', 13'), 1,72 (4H, m(b), H-3',

12'), 1,30 (16H, m(b), H-4' ku H-lľ ,.

Alkylfenolv

2-alkylfenolv 2-oktylfenol δ 7,09 (1H, td, J = 8,2 Hz,

H-5), 7,05 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,86 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 6,74 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 2,6 (2H, t, H-ľ),

1,6 (2H, m(b), H-2· ), 1,3 (10H, m(b), H-3' ku H-7'), 0,88 (3H, t(b), H-8'). 2-nonylfenol δ 7,09 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 7,05 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H3), 6,86 (1H, td, J = 8,2 HZ, H-4), 6,74 (1H, dd, J - 8,2 Hz, H-6), 2,6 (2H, t, H-ľ),

1,6 (2H, m(b), H-2'}, 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t (b), H-9'). 2- decylfenol δ 7,09 ( 1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 7,05 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,86 (1H, td, J = 8,2 HZ, H-4), 6,74 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 2,6 (2H, t, H-ľ),

1,6 (2Η, m(b), H-2'), 1,3 (14H, m(b), H-3' ku H-9'), 0,88 (3H, t (b), H-10¹ ).

4-alkvlfenolv 4-oktylfenol δ 7,02 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 6,74 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 2,52 (2H, t, Hl'), 1,56 (2H, m(b), H-2'), 1,28 (10H, m(b), H-3' ku H7 ' ) , 0,88 (3H, t(b), H-8'). 4-nonylfenol δ 7,02 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5),

6,74 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 2,52 (2H, t, H-l'), 1,56 (2H, m(b), H-2'), 1,28 (12H, m(b), H3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9'). 4-decylfenol δ 7,02 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 6,74 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 2,52 (2H, t, H-ľ), 1,56 (2H, m(b), H-2' ), 1,28 (14H, m(b), H-3' ku H-9'), 0,88 (3H, t(b), H-10').

3-alkylfenoly 3-nonylfenol δ 7,13 (1H, td, J = 8 Hz,

H-5), 6,74 (1H, dd, J = 8 Hz, H-4), 6,65 (1H, d, J = 2 Hz,

H-2), 6,64 (1H, dd, J = 8 Hz, H-6) , 2,54 (2H, t, H-ľ), 1,58 (2H, m(b), H-2'), 1,27 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9').

2-nonvlfenolové deriváty 2-metyl-6-nonylfenol δ 6,96 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 6,77 (1H, t, J = 8 Hz, H-4), 2,6 (2H, t, H-ľ), 2,24 (3H, S, Ar-CH-j) , 1,6 (2H, m(b), H-2'),

1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H9').

3- metyl-6-nonylfenol δ 7,02 (1H, d, J =8 Hz, H5), 6,72 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-4), 6,62 (1H, d, J = 2 Hz, H-2), 2,6 (2H, t, H-ľ), 2,24 (3H, S, Ar-CH-j), 1,6 (2H, m(b) , H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9').

4- metyl-6-nonylfenol č 6,94 (1H, d, J = 8 Hz, H-5), 6,89 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,67 (1H, d, J = 8 Hz, H-2), 2,6 (2H, t, H-ľ), 2,24 (3H, S, Ar-CH-j) , 1,6 (2H, m(b) , H-2' ),

1,3 (12H, rn(b), H-3* ku H8'), 0,88 (3H, t(b), H-9’). 2-bróm-6-nonylfenol δ 7,28 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 7,04 (1H, m, H-5), 6,72 (1H, t, J =8 Hz, H-4), 2,6 (2H, t,

H-ľ), 1,6 (2H, m(b), H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8' ) ,

0,88 (3H, t (b), H9'). 4-bróm-6-nonylfenol δ 7,22 (1H, d,

J = 2 Hz, H5), 7,15 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,63 (1H, d,

J = 8 Hz, H-2), 2,6 (2H, t, H-ľ), 1,6 (2H, m(b), H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9'). 2,4-dibróm-6-nonylfenol δ 7,42 (1H, d, J = 2 Hz, H-3), 7,17 (1H, m, H-5), 2,6 (2H, t, H-ľ), 1,6 (2H, m(b), H2' ), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H9'). 2-nÍtro-6-nonylfenol δ 7,95 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 7,43 (1H, m, H-5), 6,89 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-4), 2,6 (2H, t, H-ľ),

1,6 (2H, m(b), H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9'). 4-nitro-6-nonylfenol δ 8,06 (1H, d, J = 2 Hz, H-5), 8,00 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,84 (1H, d, J = 8 Hz, H-2), 2,6 (2H, t, H-ľ), 1,6 (2H, m(b) , H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9'). 2-bróm-4-nitro-6-nonylfenol δ 8,27 (1H, d, J = 2 Hz, H-3), 8,01 (1H, d, J = 2 Hz, H-5), 2,6 (2H, t, H-ľ), 1,6 (2H, m(b), H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t (b),

H-9'). 2-nitro-4-bróm-6-nonylfenol δ 8,27 (1H, d, J = 2 Hz, H3), 8,02 (1H, d, J = 2 Hz, H-5), 2,6 (2H, t, H-ľ), 1,6 (2H, m(b), H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9'). 4-nonylrezorcinol δ 6,94 (1H, d, J = 8 Hz,

H-5), 6,35 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-4), 6,31 (1H, d, J = 2 Hz, H-2), 2,6 (2H, t, H-ľ), 1,6 (2H, m(b), H-2'), 1,3 (12H, m(b), H-3' ku H-8'), 0,88 (3H, t(b), H-9').

g, ôv-bis(2-hydroxyfenyl)alkány 1,8-bis(2- hydroxyfenyl)- oktán δ 7,10 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 7,07 (2H, dd, J =8,2 HZ, H—6), 6,86 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,75 (2H, dd, J =

8,2 HZ, H-3), 2,60 (4H, t, H-ľ, 8'), 1,60 (4H, m(b) , H-2',

7'), 1,32 (8H, m(b), H3' ku . H-6'). 1,9-bis(2-hydroxyfenyl)nonán δ 7,10 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 7,07 (2H, dd,

J = 8,2 Hz, H-6), 6,86 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,75 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 2,60 (4H, t, H-ľ, 9'), 1,60 (4H, m(b), H-2', 8'), 1,32 (10H, m(b), H-3' ku H-7·). l,10-bÍs(2-

-hydroxyfenylJdekán δ	7,10	(2H, td, J = 8,2	Hz,	H-4) ,	7,06
(2H, dd, J = 8,2 Hz,	H-6),	6,86 (2H, td, J	= 8	,2 Hz,	H-5)
6,75 (2H, dd, J = 8	,2 Hz,	H-3), 2,60 (4H,	t,	H-ľ,	10' )

1,60 (4Η, m(b), H-2', 9'), 1,28 (12H, m(b), H-3' ku H-8').

l,12-bis(2-hydroxyfenyl)dodekán 8 7,10 (2H, td, J = 8,2 Hz, H—4), 7,06 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H6), 6,86 (2H, td, J = 8,2

HZ, H-5), 6,75 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 2,60 (4H, t, H-ľ, 12'), 1,60 (4H, m(b), H2' , 11'), 1,28 (16H, m(b), H-3' ku

H-10'). l,14-bis(2- hydroxyfenyl)tetradekán δ 7,10 (2H, td,

J = 8,2 Hz, H-4), 7,06 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 6,86 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,75 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 2,60 (4H, t, H-ľ, 14’), 1,60 (4H, m(b) , H-2’, 13'), 1,28 (20H, m(b), H-3' ku H-12'). l,10-bis(2-hydroxy-3-metylfenyl)dekán δ 7,07 (4H, d, J = 8 Hz, H-4, 6), 6,88 (2H, t, J = 8 Hz, H-5), 2,60 (4H, t; H-ľ, 10'), 2,30 (6H, S, CH₃ -3), 1,60 (4H, m(b), H-2', 9'), 1,32 (12H, m(b), H-3' ku H-8').

1.10- bis(2-hydroxy-4-metylfenyl)dekán δ 7,01 (2H, d, J = 8

Hz, H-6), 6,70 (2H, dd, J = 8 Hz, H-5), 6,60 (2H, d, J = 2 HZ, H-3), 2,60 (4H, t, H-ľ, 10'), 2,30 (6H, s, CH₃ -3),

1,60 (4H, m(b), H-2', 9'), 1,32 (12H, m(b), H-3' ku H-8').

1.10- bis(2-hydroxy-5-metylfenyl)dekán δ 6,91 (2H, d, J =2

Hz, H-6), 6,86 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-4), 6,63 (2H, d, J = 8

Hz, H-3), 2,60 (4H, t, H-ľ, 10'), 2,30 (6H, S, CH₃ -3),

1,60 (4H, ltl(b), H-2', 9'), 1,32 (12H, m(b) , H-3' ku H-8' ).

g-ť 2-hvdroxvfenyl)-^-(4-hydroxyfenyl)alkánv 1-(2-hydroxyfenyl)-10-(4-hydroxyfenyl)dekán δ 7,10 (1H, td, J = 8,2 Hz,

H-4), 7,06 (1H, dd, J = 8,2	HZ,	H-6)	, 7,02	(2H,	d, J	= 8 HZ,
H-2, 6), 6,86 (1H, td, J	= 8,2	HZ,	H-5),	6,75	(1H,	dd, J =
8,2 Hz, H-3), 6,73 (2H, d,	J =	8 HZ,	H-3,	5),	2,62	(2H, t,
H-ľ ) , 2,55 (2H, t, H10 ¹ ) ,	1,60	(4H,	m(b),	H-2	9'	), 1,28

(12H, m(b), H-3' ku H-8'). l-(2-hydroxyfenyl)-12-(4-hydroxyfenyl)dodekán δ 7,10 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 7,06 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 7,02 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 6,86 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,75 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,73 (2H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 2,62 (2H, t, H-ľ), 2,55 (2H, t, H-12'), 1,60 (4H, m(b), H-2', 11'), 1,28 (16H, m(b), H-3' ku H-10'). 1-(2-hydroxyfenyl)-14-(4-hydroxyfenyl)tetradekán δ 7,10 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 7,06 (1H, dd, J =

8,2 Hz, H-6), 7,02 (2H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 6,86 (1H, td, J = 8,2 Hz, H-5), 6,75 (1H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 6,73 (2H, d, J =8 Hz.. H-3, 5), 2,62 (2H, t, H-ľ), 2,55 (2H, t,

H-14*), 1,60 (4H, m(b), H-2’, 13’), 1,28 (20H, m(b), H-3’ ku

H-12').

g, -bis(4-hydroxyfenyl)alkánv 1,10-bis(4-hydroxyfenyl)dekán δ 7,02 (4H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 6,74 (4H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 2,52 (4H, t, H-ľ, 10'), 1,60 (4H, m(b), H-2', 9'), 1,28 (12H, m(b), H-3' ku H-8'). l,12-bis(4-hydroxyfenyl)dodekán δ 7,02 (4H, d, J = 8 Hz, H-2, 6), 6,74 (4H, d, J = 8

HZ, H-3, 5), 2,52 (4H, t, H-ľ, 12'), 1,60 (4H, m(b) , H-2', lľ), 1,28 (16H, m(b), H-3' ku H-10 '). 1,14-bis (4-hydroxyfenyl) tetradekán 5 7,02 (4H, d, J - 8 HZ, H-2, 6), 6,74 (4H, d, J = 8 Hz, H-3, 5), 2,52 (4H, t, H-ľ, 14'), 1,60 (4H, m(b), H-2', 13'), 1,28 (20H, m(b), H-3' ku H12').

bisfhvdroxyarvl)alkány a deriváty

1,10-bis(3-hydroxyfenylJdekán δ 7,13 (2H, t, J = 8 Hz,

H-5), 6,75 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 6, 64 (4H, m, H-2, 4), 2,26 (4H, t, H-ľ, 10'), 1,53 (4H, m, H-2', 9'), 1,23 (12H, m(b), H-3' ku H-8'). 1,10-bis(3-hydroxy-4- metyl)dekán δ

7,01 (2H, d, J = 8 Hz, H-S), 6,67 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6),

6,60 (2H, d, J = 2 HZ, H-2), 2,26 (4H, t, H-ľ, 10'), 2,20 (6H, s, CH₃-4), 1,53 (4H, m, H2', 9'), 1,23 (12H, m(b), H-3' ku H-8'). 1,10-bis(4-hydroxy-3-metylfenyl)dekán δ 6,92 (2H, d, J = 2 Hz, H-2), 6,87 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 6,67 (2H, d, J = 8,2 Hz, H-5), 2,26 (4H, t, H-ľ, 10'), 2,21 (6H, S,

CH₃-3), 1,53 (4H, m, H-2', 9'), 1,23 (12H, m(b), H-3' ku

H-8'). l,l-bis-(2-hydroxyfenyl)dekán δ 7,30 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-6), 7,03 (2H, td, J = 8,2 Hz, H-4), 6,90 (2H, td, J =

8,2 Hz, H-5), 6,79 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-3), 4,47 (1H, t, H-ľ), 2,12 (2H, m, H-2'), 1,22 (14H, m(b) , H-3' ku H-9' ),

0,86 (3H, t(b), H-10'). 1,10-bis(2-hydroxy-l-naftylJdekán δ 7,91 (2H, dd, J = 8, 2 Hz, H-5), 7,75 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-8), 7,61 (2H, d, J = 8 Hz, H-4), 7,47 (2H, td, J = 8,2 Hz,

Η-7), 7,31 (2Η, td, J = 8,2 Hz, Η-6), 7,04 (2Η, d, J = 8 Hz, Η-3), 3,01 (4Η, t, H-ľ,10'), 1,65 (4Η, m(b) , 2', 9'), 1,46 (4Η, m(b), H-3', 8'), 1,30 (8H, m(b), H-4' ku H-7' ).

Deriváty rezorcinolu a kumarínu

2-metyl-5-nonylrezorcinol S 6,24 (2H, s, H-2, 6), 2,45 (2H, t, H-ľ), 2,01 (3H, s, CH₃-4), 1,55 (2H, m, H-2'), 1,26 (12H, s (b), H-3' ku H-8' ), 0,88 (3H, t (b), H-9'). 2-brÓm6- dodecylrezorcinol δ 6,95 (1H, d, J = 8 Hz, H-5), 6,54 (1H, d, J = 8 Hz, H-4), 2,58 (2H, t, H-ľ), 1,56 (2H, m, H-2'), 1,26 (18H, m(b), H-3' ku H-9'), 0,88 (3H, t(b), J = 8 Hz,

H-10'). 4-bróm-6-dodecylrezorcinol δ 7,15 (1H, s, H-5), 6,49 (lH, s, H-2), 2,58 (2H, t, H-ľ), 1,56 (2H, m, H-2'), 1,26 (18H, m(b), H-3' ku H-9'), 0,88 (3H, t(b), J - 8 Hz, H-10'). 2,4-dibróm-6—dodecylrezorcinol δ 7,18 (1H, s, H-5), 2,58 (2H, t, Hľ), 1,56 (2H, m, H-2'), 1,26 (18H, m(b) , H-3' ku H-9'), 0,88 (3H, t(b), J = 8 Hz, H-10'). 6-dodecyl7- hydroxy-4-metylkumarín δ 7,30 (1H, s, H-5), 7,16 (1H, s, H-3), 6,12 (1H, s, H-8), 2,42 (3H, S, CH₃-4), 2,58 (2H, t, Hľ), 1,56 (2H, m, H-2'), 1,26 (18H, m(b) , H-3' ku H-9'), 0, 88 (3H, t (b), J = 8 Hz, H-10').

g, g;-bisf 2,4-dihvdroxvfenyl)alkánv 1,8-bis(2,4-dihydroxyfenyl)oktán δ 6,63 (2H, d, J = 8 Hz, H-6), 6,17 (2H, d, J =

Hz, H-3), 6,05 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-5), 2,26 (4H, t,

H-ľ, 8'), 1,53 (4H, m, H-2', 7'), 1,23 (8H, m(b), H-3' ku

H-6'). l,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekán δ 6,63 (2H, d, J = 8 Hz, H-6), 6,17 (2H, d, J = 2 Hz, H-3), 6,05 (2H, dd, J =

8,2 HZ, H-5), 2,26 (4H, t, H-ľ, 10'), 1,53 (4H, m, H-2',

9'), 1,23 (12H, m(b), H-3' ku H-8'). l,ll-bis(2,4dihydroxyfenylJundekán δ 6,63 (2H, d, J = 8 Hz, H-6), 6,17 (2H, d, J = 2 HZ, H-3), 6,05 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-5), 2,26 (4H, t, H-ľ, lľ), 1,53 (4H, m, H-2', 10'), 1,23 (14H, m(b), H-3' ku H-9'). l,12-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dodekán δ

6,63 (2H, d, J = 8 Hz, H-6), 6,17 (2H, d, J = 2 Hz, H-3), 6,05 (2H, dd, J = 8,2 Hz, H-5), 2,26 (4H, t, H-ľ, 12'), m(b), H-3' ku H-10'). δ 6,75 (2H, d,

H-5), 2,26 (4H, t, (4H, m, H-2', 9’),

1,53 (4Η, m, H-2', lľ), 1,23 (16H,

1,10-bis(2,4-dihydroxy3-metylfenyl)dekán J = 8 Hz, H-6), 6,38 (2H, d, J = 8 Hz, H-ľ, 10'), 2,14 (6H, S, CH₃-3), 1,53 1,23 (12H, m(b), H-3' ku H-8').

α,ω -bis(3,5-dihydroxyfenyl)alkánv 1,8-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)oktán δ 6,24 (4H, s, H-2, 6), 2,40 (4H, t,

H-ľ, 8'), 2,04 (6H, s, CH₃-4), 1,53 (4H, m, H-2', 7'), 1,29 (8H, m(b), H-3' ku H-6'). l,10-bis(3,5- dihydroxy-4-metylfenyl)dekán δ 6,24 (4H, s, H-2, 6), 2,40 (4H, t, H-ľ, 10'),

2,04 (6H, s, CH₃-4), 1,53 (4H, m, H-2', 9'), 1,29 (12H, m(b), H-3' ku H-8'). 1,12-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)dodekán δ 6,24 (4H, s, H-2, 6), 2,40 (4H, t, H-ľ, 12'),

2,04 (6H, S, CH₃-4), 1,53 (4H, m, H-2', lľ ), 1,29 (16H, m(b), H-3' ku H-10'). 1,14-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)tetradekán (striatol) δ 6,24 (4H, s, H-2, 6), 2,40 (4H, t, H-ľ, 14'), 2,04 (6H, s, CH₃-4), 1,53 (4H, m, H-2', 13'), 1, 29 (20H, m(b), H-3' ku H-12').

TABUĽKA 4 : Chemické ionizačné hmotnostné spektrá syntetizovaných alkylfenolov a α,ω-bis(hydroxyfenylJalkánov [reagenčný plyn CH₄, m/z (%)]

Medziproduktv

2-oktanoylfenol (M+41}⁺ 261 (4), {M+29}⁺ 249 (11), (M+l)⁺221 (100), {M+l - C₆H₄-0H}⁺ 127 (6). 2-nonanoylfenol {M+41}⁺275 (5), {M+29}⁺ 263 (10), (M+l}⁺ 235 (100), (M+l

- C₆H₄-OH}⁺ 141 (9). 2-dekanoylfenol {M+4l}⁺ 289 (5), (M+29}⁺ 277 (16), (M+l}⁺ 249 (100), (M+l - CgH4-OH}⁺ 155 (15), (0H-benzoyl}+ 121 (16). 4-oktanoylfenol {M+l}⁺ 221 (100), {M+l - CgH4-OH}⁺ 127 (13), {M+l - C_sH_ls)⁺ 113 (6).

4-nonanoylfenol {M+l}⁺ 235 (100), {M - CH₃)⁺ 221 (5), (M+l

- CgH₄-OH}⁺ 141 (6), (M+l - C₇H₁₆)⁺ 135 (7). 4-dekanoylfenol {Μ+41}⁺ 289 (5), (Μ+29}⁺ 277 (12), (Μ+1}⁺ 249 (100), (Μ+1

- C₂H₄}⁺ 221 (8), (Μ+1 - C6H4-OH}⁺ 155 (10), (Μ+1 - CgH18)⁺

135 (8). 3-benzyloxybenzaldehyd (Μ+41}⁺ 253 (5), (Μ+29}⁺

241 (12), {Μ+1}⁺ 213 (100), (Μ+1 - CgHg}⁺ 135 (16). difenyl dekándioát (Μ+29}⁺ 383 (7), (M+l}⁺ 355 (12), (Μ+1

- CgH₄-OH}⁺ 261 (100). difenyl dodekándioát {Μ+29)⁺ 411 (20), (M+l}⁺ 383 (5), (Μ+1 - CgH₄-OH}⁺ 289 (100). difenyl tetradekándioát (Μ+29}⁺ 439 (15), (M+l}⁺ 411 (4), (MCgH₄-OH}⁺ 317 (100). 1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán-1,10-dión (M+29}⁺ 383 (6), (M+l}⁺ 355 (100), (M+l - CgH₄-OH}⁺

261 (10). 1,12-bis (2-hydroxyfenyl)dodekán-1,12-dión {M+41}⁺ 423 (8), (M+29}⁺ 411 (20), (M+l}⁺ 383 (100), (M+l

- CgH₄-OH}⁺ 289 (5). 1,14-bis(2-hydroxyfenylJtetradekán-1,14-dÍÓn (M+41}⁺ 451 (6), (M+29}⁺ 439 (16), (M+l}⁺ 411 (100), (M+l - CgH₄-OH}⁺ 317 (5). l-(2-hydroxyfenyl)-10-(4-hydroxyfenyl)dekán-1,10-dión (M+29}⁺ 383 (8), (M+i}⁺

355 (100), (M+l - 28}⁺ 327 (10), (M+l - CgH4-OH}⁺ 261 (14), CgH4(OH)COCH₂}⁺ 135 (25), (CgH₄(OH)CO}⁺ 121 (15). l-(2-hydroxyf enyl )-12-( 4-hydroxyf enyl )dodekán-l,12-dión {M+4l} ⁺423 (8), (M+29}⁺ 411 (20), {M+l}⁺ 383 (100), {M+l

- C₆H₄-OH}⁺ 289 (10), {C_gH₄(OH)CO}⁺ 121 (5). l-(2-hydroxyf enyl)-14-(4-hydroxyfenyl)tetradekán-1,14-dión (M+41}⁺

451 (6), {M+29}⁺ 439 (18), (M+l)⁺ 411 (100), (M+l - C₄H_S)⁺

355 (18), {M+l - CgH₄-OH}⁺ 317 (10). 1,10-bis(4-hydroxyfenyl )dekán-1,10-dión (M+41}⁺ 395 (6), (M+29}⁺ 383 (15), {M+l}⁺ 355 (100), (M+l - CgH4-OH}⁺ 261 (8), {CgH4 (OH) CO}⁺121 (5). 1,12-bis(4-hydroxyfenyl)dodekán-1,12-dión {M+4l}⁺

423 (6), {M+29)⁺ 411 (16), (M+l}⁺ 383 (100), (M+l

- CgH₄-0H}⁺ 289 (8), {CgH₄(OH)C(OH)CH₃}⁺ 137 (18), (CgH₄(OH)c(OH)H}⁺ 123 (12). l,14-bis(4-hydroxyfenyl)tetradekán-l,14-dión (M + 41}⁺ 451 (5), (M+29)⁺ 439 (18), (M+l}⁺

411 (100), {M+l - CgH₄-0H}⁺ 317, (8), (OH-benzoyl}⁺ 121 (12).

alkvlfenolv a q,fr?-bis(hydroxyfenyl)alkány

2- a 4-oktylfenoly (M+41}⁺ 247 (8), {M+29}⁺ 235 (16), (M+l}⁺

207 (100), {C₆H₄ (oh) ch₂}⁺ 107 (20). 2-, 3- a 4-nonylfenoly (M+41}⁺ 261 (6), (M+29}⁺ 249 (12), (M+l)⁺ 221 (100), {C6H4(OH)CH2}⁺ 107 (18). 2- a 4-decylfenol {M+41}⁺ 275 (5), (M+29}⁺ 263 (16), {M+l}⁺ 235 (100), (CgH4(OH)CH₂)⁺ 107 (16).

1,10-bis(hydroxyfenyl)dekány a l-(2-hydroxyfenyl)-10-(4-hydr oxy f enyl ) dekán {M+41}⁺ 367 (6), (M+29}⁺ 355 (20), {M+l}⁺207 (100), {C6H4(OH)CH2}⁺ 107 (15). l,l2-bis(hydroxyfenyl) dodekány a l-(hydroxyfenyl)-12-(4-hydroxyfenyl)dodekán (M+41}⁺ 395 (5), (M+29}⁺ 383 (20), (M+l}⁺ 355 (100), (CgH4 (OH) CH₂}⁺ 107 (6). 1,14-bis(hydroxyfenyl)tetradekány a l-(2-hydroxyfenyl)-14-(4-hydroxyfenyl)tetradekán {M+41)⁺423 (5), (M+29}⁺ 411 (20), (M+l}⁺ 383 (100), (CgH4(OH)CH2}⁺107 (5). 2-, 3- a 4-metyl-6-nonylfenol {M+41}⁺ 275 (5), (M+29}⁺ 263 (20), (M+l}⁺ 235 (100), {M+l - CH4)⁺ 219 (5), {M+l - C8H18}⁺ 121 (10-20). 2- a 4-bróm-6-nonylfenol (M+29}⁺327 (10- 20), (M+l}⁺ 299 (100), {M+l - CgH18}⁺ 185 (15), {C9Hig}⁺ 127 (5-10). 2,4-dibróm-6-nonylfenol {M+41}⁺ 419 (15), (M+29}⁺ 407 (25), {M+l}⁺ 377 (100), {M+l - CH4)⁺ 363 (15), 2{M - Hr}⁺ 299 (18). {M+l - C_sH_ls)⁺ 265 (20), {M+l

- ^c9^H2o^^{+ 127} (⁴⁵)· 2- ^a 4-nitro-6-nonylfenol {M+41}⁺ 306 (5), (M+29}⁺ 294 (15), {M+l}⁺ 266 (100), (M+l - CH₄> ⁺ 250 (5), (M+l - c₂Hg}⁺ 236 (10-12). 2-bróm-4-nitro-6-nonylfenol/4-bróm-2-nitro-6-nonylfenol (M+29)⁺ 372 (12), (M+l)⁺344 (100), (M+l - C_zHg}⁺ 314 (10), (M - Br}⁺ 266 (20), (M+l

- ^c7^Hi6)⁺ 248 (10). 4-nonylrezorcinol (M+41}⁺ 277 (8), (M+29}⁺ 265 (20), (M+l}⁺ 237 (100), {C7H702}⁺ 123 (30). 2a 4-bróm-6-dodecylrezorcinol (M+29}⁺ 385 (15), (M+l)⁺ 357 (100), (M - Br)⁺ 279 (10-20), (M - Ci;lH₂₃} ⁺ 201 (15-25), (M - C8H702)⁺ 135 (5-10). 2,4-dibróm-6-dodecylrezorcinol (M+41}⁺ 477 (8), (M+29}⁺ 465 (15), (M+l}⁺ 437 (100), {M - Br}⁺ 357 (45), (M+l - C11H₂₄)⁺ 281 (20), (M-235}⁺ 201 (10), (C₈H₇0₂}⁺ 135 (15). 6-dodecyl-7-hydroxy-4-metylkumarín (M+41}⁺ 385 (8), (M+29}⁺ 373 (15), (M+l)⁺ 345 (100), (CgH702)⁺ 135 (10). l,8-bis(2-hydroxyfenyl)oktán (M+41}⁺ 339 (5), (M+29}⁺ 327 (20), (M+l}⁺ 299 (100), {CgH_1;LO₂}⁺ 135 (30). 1,9-bis(2-hydroxyfenyl)nonán (M+4l}⁺ 353 (6), (M+29)⁺

341, (20), (Μ+ι}⁺ 313 (100). 1,10-bis[2-hydroxy-3 (4- a 5-) metylfenyl]dekány {M+41}⁺ 395 (5), {M+29}⁺ 383 (20-25), (M+l}⁺ 355 (íoo). l,8-bis(2,4-dihydroxyfenyl)oktán (M+4l}⁺

371 (5), (M+29}⁺ 359 (25), {M+l}⁺ 331 (100), (M+l - CH₄)⁺

315 (5). 1,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekán {M+4l}⁺ 399 (5), {M+29}⁺ 387 (20), (M+l}⁺ 359 (100). l,ll-bis(2,4-dihydroxyfenyl)undekán {M+41}⁺ 413 (10), (M+29}⁺ 401 (30), (M+l}⁺ _r 373 (íoo), (c₇h₇o₂}⁺ 123 (5). 1,12-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dodekán {M+41}⁺ 427 (S), (M+29}⁺ 415 (30), (M+l}⁺ 387 * (100). 1,10-bis (2,4-dihydroxy-3-metylfenyl)dekán {M+41}⁺

427 (5), (M+29}⁺ 415 (5), (M+15}⁺ 401 (15), <M+1}⁺ 387 (100). 1,10-bis(3-hydroxyfenyl)dekán (M+41}⁺ 367 (8), {M+29}⁺ 355 (25), {M+l}⁺ 327 (íoo). 1,10-bis[3-hydroxy-4-metyl(a 4-hydroxy-3-metyl)fenylJdekány {M+41)⁺ 395 (5), (M+29}⁺ 383 (20), (M+l}⁺ 355 (100). 1,1-bis(2-hydroxyfenyl)dekán {M+l)⁺ 327 (30), (M+l - c₆h₄-oh}⁺ 233 (íoo),

C₉H_i:lO}⁺ 135 (20), {C₇H₇O}⁺ 107 (5). 1,10-bis(2-hydroxy-1-naftyl)dekán <M+41}⁺ 467 (5), {M+29}⁺ 455 (15), {M+l}⁺

427 (70), C₉H_1;lO)⁺ 135 (50), 119 (100). 2-metyl-5-nonylrezorcinol {M+41}⁺ 291 (S), (M+29}⁺ 279 (20), (M+l}⁺ 251 (100), {M+l - CH₄}⁺ 235 (8), {CgH₇0_z}⁺ 135 (8).

l,8-bis(3,5-dihyroxy-4-metylfenyl)oktán (M+41}⁺ 399 (8), (M+29}⁺ 387 (25), {M+l}⁺ 359 (100), {CgH₇O₂)⁺ 135 (5).

1,10-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)dekán {M+41}⁺ 427 (5), (M+29}⁺ 415 (2 0), (M+l}⁺ 387 (100), (CgH₇O₂)⁺ 135 (5).

1,12-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)dodekán (M+41}⁺ 455 (5), {M+29)⁺ 443 (25), (M+l}⁺ 415 (100). l,14-bis(3,5-dihydroxy-4-metylfenyl)tetradekán (striatol) (M+41}⁺ 483 (5), {M+29}⁺ 471 (20), {M+l}⁺ 443 (100), {CgH₇O₂)⁺ 135 (5).

EXPERIMENTÁLNA ČASŤ - PRÍRODNÉ PRODUKTY

NOVÉ REZORCINOLY Z GREVILLEA ROBUSTA A ICH INHIBIČNÁ AKTIVITA VOČI Ca²⁺-ATPáze ERYTROCYTU

Všeobecné experimentálne postupy pre extrakciu a izoláciu : Mobilná fáza bola MeOH/H₂O (82:18). Prietoková rýchlosť bola 1,0 ml/min: Preparatívna HPLC bola uskutočnená s Altex 100 rozpúšťadlovým prívodným systémom, vybaveným s Altex UV detektorom pri 254 nm, bola použitá kolóna Activon Partisil ODS-3 9x500 mm. Mobilná fáza bola gradientu MeOH/H₂O (3:7) k MeOH v 60 min alebo izokratická mobilná fáza 65 % CH₃CN v H₂O, prietoková rýchlosť 2,5 ml/min. 6251, 6252 boli separované týmito systémami.

Rastlinný materiál - kmeň Grevillea robusta bol nazbieraný v Sydney, Austrálii. Dokumentačná vzorka je dostupná k nahliadnutiu na Katedre farmácie Univerzity v Sydney. Drevo kmeňa, o priemere 5-10 cm bolo narezané elektrickým nožom a vysušené na vzduchu.

Extrakcia a izolácia - 2 kg vzorka bola extrahovaná perkoláciou s CHCl₃/EtOH (1:1) dvakrát počas 3 dní.Po koncentrácii extraktu vo vákuu zvyšok (20 g) bol chromatografovaný vákuovou chromatografiou na krátkom stĺpci silikagélom so zachytávaním 250 ml frakcií. Ca²⁺-ATPázová skúška vykazovala 50% inhibičnú aktivitu pri koncentrácii 0,5 mg/ml. Frakcie 1 až 4 (3,82 g) boli eluované petroléterom/EtOAc (9:1-2:1).

Frakcie 7 až 9 (11,91 g), eluované z CHCl₃/MeOH (2:1),boli inaktívne pri skúške. Neboli dalej skúmané. Frakcie 5 (2,78 g), 6 (0,13 g), 6b (1,38 g) boli eluované CHCl₃/EtOAc (2:1), CHCl₃/MeOH (9:1) resp. (8:2) a vykazovali silnú inhibičnú aktivitu. Frakcia 5 bola ďalej chromatografovaná krátkostĺpcovou vákuovou chromatografiou s CHCl₃/EtOH (95:5) a poskytla grevillol (0,74 g). Frakcia 6b bola podobne chromatografovaná s CH₂Cl₂/EtOAc (4:1) za vznikutnutia 6b2 (37,4 mg). Frakcia bola podobne separovaná do 10 frakcií (po 50 ml) s petroléterom/EtOAc (2:1), CH₂Cl₂/EtOAc (2:1), (1:1), (1:2), EtOAc, EtOAc/CHjCN (1:1). Len frakcia 4-5 (63,4 mg) z CH₂Cl₂/EtOAc (2:1) vykazovala silnú inhibičnú aktivitu, 74 % inhibíciu pri 0,04 mg/ml. Táto frakcia bola potom separovaná gradientovou HPLC za vznikutnutia synapic aldehydu (623,

1,8 mg), a nepolárnej frakcie 625, ktorá bola finálne separovaná na 6251 (6,6 mg) a 6252 (1,3 mg) preparatívnou TLC s CHCl₃/EtOH (95:5) ako rozpúšťadlom.

Metylácia a ozonolýza je metóda od: Barrow R. A., Capon R. J. (1991) Alkyl and alkenyl resorcinols from Australian marine sponge, Haliclona sp. Austr.J.Chem 44. 1393-1409. Vzorka, ktorá mala byť metylovaná (2-8 mg) bola premiešaná v acetóne (3 ml) s K₂CO₃ (200 mg) a CH₃I (0,5 ml) pri laboratórnej teplote počas 20 h. Metylované produkty boli izolované preparatívnou TLC s CHCl₃/EtOH (9,3:0,7) pre 6b2, petroléterom/EtOAc (8:2) pre 6251, 6252. Metylované zlúčeniny (0,5-1 mg) v CS₂ (2 ml) pri -78 C boli ozonolyzované prúdom 0₃ a potom bol pridaný trifenylfosfín (2 mg). Reakčné zmesi boli analyzované priamo CI-MS.

Rezorcinoly s dlhým reťazcom dávajú charakteristickú purpurovú farbu na TLC po expozícii parám I₂ a ponechaní na laboratórnom stole počas noci, kým rezorcinol, rezorcinolová kyselina, orcinol dávajú prachovo hnedú farbu.

Grebustol A (6251)- Bezfarebný olej: R_f 0,51 (CHCl₃/EtOH 9:1); ¹H-NMR (CDC1₃, ppm) 1,26-1,35 (m, 12H, CH₂), 1,55 (m,

4H, ArCH₂CH₂), 2,00 (m, 4H, CH=CHCH₂), 2,10 (s, 3H, ArCH₃), 2,42-2,50 (m, 4H, ArCH₂), 4,70 (šir.s., OH), 5,32-5,39 (m, 2H, CH=CH), 6,17(t, J = 2,0 Hz, 1H, ArH), 6,24 (Šir. S., 4H, ArH); ¹³C-NMR 156,5, 154,4, 142,6, 142,0, 130,0, 129,7,

108,1, 107,9, 100,2, 35,9, 35,6, 31,3, 31,1, 29,8, 29,7,

29,6, 29,4, 29,2, 29,1, 27,2, 7,9; CIMS (CH₄) m/z 427{M+1),

397, 285, 257, 229, 207; UV max(MeOH) 208,4 (loge 4,48),

274,4 (3,35), 278,4 (3,33).

Metylovaný Grebustol-A (6251m)- Ih-NMR 1,26-1,38 (m,

12H, CH₂), 1,55 (m, 4H, ArCH₂CH_z), 2,00 (m, 4H, =CHCH₂),

2,06 (s, 3H, ArCH₃), 2,55 (m, 4H, ArCH₂), 3,78 (s, 6H, 2

X OCH₃), 3,81 (S, 6H, 2 X OCH₃), 5,32-5,41 (m, 2H, CH=CH),

6,29 (t, J = 2,3 HZ, 1H, 2-H), 6,34 (d, J = 2,3 Hz, 2H, 4, 6, -H), 6,36 (S, 2H, 4'6'-H); CI-MS {M+l}⁺ 483, EI-MS 482{M}⁺ (32), 410 (6), 386 (13), 368 (8), 353 (3), 341 (8),

149 (12), 109(9); Ozonolýza 6251m, ¹H-NMR 3,81, 3,78, 9,76,

9,77 (CHO), CI-MS 279, 237.

Norstriatol-B (6252)- bezfarebný olej, R_f 0,55 (CHC1₃/ EtOH 9:1); ¹H-NMR(CDC1₃, ppm) 1,25 (m, 12H, CH₂), 1,58 (m,

4H, CH₂), 1, 91 (m, 4H, =CH CH₂), 2,26 (m, 2H, 1-CH₂), 2,60 (m, 2H, 14-CH₂), 5,30 (m, 2H, CH=CH), 4,66 (šir.s., OH), 6,45-6,49 (m, 4H, ArH)? CI-MS 411{M+1>⁺, 317, 285, 257; UV max (MeOH) 206,4 (loge 4,61), 279,2 (3,49).

Metylovaný norstriatol-B (6252m)- ^H-NMR 1,25 (m, 12H,

CH₂), 1,54 (m, 4H, CH₂), 1,87 (m; 4H, CH=CHCH₂), 2,23 (m,

2H, 1-CH₂), 2,66 (m, 2H, 14-CH₂), 3,68 (d, J = 3,0 Hz, 3H,

22-OCH₃), 3,69 (d, J = 1,40 Hz, 6H, 17,19-OCH₃), 3,83 (d,

J = 1,45 Hz, 3H, 24-OCH₃), 5,30 (m, 2H, CH=CH), 6,42-6,45 (m, 4H, ArH); CI-MS 467 (m+l}⁺; EI-MS 466 (m}⁺ (100), 451 (2), 302 (5), 149 (10); ¹³C-NMR, 56,0, 56,1, 96,5, 104,8, 105,0;

Metylovaný striatol-B- ¹³C-NMR 56,0, 56,1, 96,5, 105,0,

130,3, 145,5.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Grebustol-A (6251) - Zlúčenina (II)

Grebustol-A (6251) (6,6 mg, 3,3 ppm), molekulárna hmotnosť 426 (CI-MS), UV Max 274 nm, sa odlišuje od striatolu dvojitou väzbou v alkylovom reťazci a jedinou benzyl metylovou skupinou ako indikujú ¹H-NMR signály pri 5,32-5,39 ppm (m, 2H) a 2,10 ppm (s,3H). Hmotnostné spektrum a ¹H-NMR spektrum metylovaného produktu odhalilo prítomnosť štyroch OCHg Skupín (EI-MS 482), ¹H-NMR 3,78 ppm (s,6H) 3,81 (s,6H)), ¹H-NMR H-H COSY našlo interakciu signálov 1,6-1,55, 1,26-2,00, 1,55-2,42, 2,00-5,35 ppm, ale žiadnu interakciu medzi signálmi 1,55 a 2,00 ppm. Toto vylučuje možnosť dvojitej väzby medzi CIO,11. ¹H-NMR údaje indikujú nesymetrickú štruktúru. CI-MS produktov ozonolýzy indikuje aldehydy molekulárnej hmotnosti 278 a 236, konzistentné s C-8,9 (m=7, n=5), alebo C-9,10 (m=8, n=4) polohou dvojitej väzby.

Norstriatol-B (6252) - Zlúčenina (III)

Norstriatol-B (6252) (1,3 mg, 0,65 ppm) je demetylačný produkt striatolu-B. CI-MS (CH₄ reakčný plyn) stanovila molekulárnu hmotnosť 410. UV Max 279 nm. ¹H-NMR, UV, hmotnostné spektrum norstriatolu-B boli konzistentné s uvádzanými údajmi pre striatol-B (Ridley D.D., et al. (1970) Chemical studies of the Proteaceae IV Aust.J.Chem. 23, 147-183) a autentickou vzorkou striatolu-B. Je to bifenylový derivát skôr ako difenyléterový derivát ako pri robustole (Cannon J. R., et al. (1973) Phenolic constituent of Grevillea robusta (Proteaceae). The structure of robustol, a novel macrocyclic phenol Aust.J.Chem. 26. 2257-2275). Metylácia norstriatolu-B dala tetrametyl norstriatol-B, ktorý bol identický s látkou vzniknutou metyláciou autentického striatolu-B.

Tabulka 1 ukazuje , že inhibičný efekt grevillolu na Ca²⁺-ATPázu bol slabý. Najúčinnejšie zlúčeniny sú striatol a grebustol-A, s IC₅₀ 16 resp. 17 μΜ. Bez benzylovej metylovej skupiny bola aktivita slabšia ako pri grebustole-B. Bisnorstriatol dával len 69,1 % inhibície pri koncentrácii 500 μΜ. Po metylácii fenolovej hydroxy skupiny sa aktivita grebustolu-B stratila. Inhibičná aktivita striatolu bola potvrdená s purifikovanou erytrocytovou Ca²⁺-ATPázou.

Tieto výsledky indikujú, že fenolické hydroxy skupiny bo63 li nutné pre výskyt inhibičnej aktivity. Benzylová metylová skupina medzi hydroxy skupinami zvýrazňuje aktivitu. Tiež dvojitá väzba v alkylovom reťazci zvyšuje ihibičnú aktivitu voči Ca²⁺-ATPáze.

Ervtrocvtové membrány

Erytrocytové membrány bez kalmodulínu boli pripravené kontinuálnou filtráciou cez duté vlákno, Ashahiho separátorom plazmy, ako popisuje W. S. Price, B. D. Roufogalis, P. W. Kuchel (1989), A simple and inexpensive method of preparing erythrocyte membranes by filtration through a hollow-filter systém, Anal.Biochem; 179, 190-193. Náplňové bunky boli získané z Transfúzneho servisu Červeného kríža New South Wales, Sydney. Celá príprava bola uskutočnená pri 4 ’C. 1 jednotka náplňových červených krviniek bola trikrát premytá izotonickým tlmivým roztokom, obsahujúcim 130 mM KC1, 20 mM Tris-HCl (pH 7,4), a bunky boli zhromaždené centrifugáciou pri 4.000 ot/min. Bunky boli hemolyzované tlmivým roztokom obsahujúcim lmM EDTA, 10mM Tris-Hcl (pH 7,4) 0,5 mM PMSF (fenylmetyl sulfonyl fluorid). Zmes hemolyzátu sa nechala prejsť cez systém dutých vlákien, pokým membrány neboli biele a potom boli premyté s 10 mM potassium-HEPES (pH 7,4).Membrány sa zhromaždili odstredením pri 10 000 ot/min počas 20 min, membrány boli znovu suspendované v zásobnom tlmivom roztoku obsahujúcom 130 mM KC1, 2 mM ditiotreitolu, 0,5 mM MgCl₂, 20mM potassium-HEPES (pH 7,5). Membrány s proteínovou koncentráciou 1,5-5,4 mg/ml boli uchované pri -80 ’C až do použitia.

Skúška Ca²⁺-ATPázv

Erytrocytové membrány (0,071-0,098 mg/ml) boli inkubované pri 37 ’C jednu hodinu v celkovom objeme 0,4 ml obsahujúcom 20 mM potassium-HEPES, 5 mM MgCl₂, 150 μΜ CaCl₂ (50,4 μΜ vypočítaná koncentrácia voíného Ca²⁺), 0,1 μΜ kalmodulínu, 0,1 mM EGTA. Reakcia bola zahájená pridaním 2 mM ATP (pH 7,4). Fosfát uvoínený do média bol stanovený spektrofotometricky podía postupu, ktorý opísali B. U. Raess, F. F. Vincenzi (1980), A semi-automated method for the determination of multiple membráne ATPase activities, J.Pharmacoloqical Methods 4, 273-283. Aktivita Mg²⁺-ATPázy (stanovená bez pridania CaCl₂)bola odčítaná z celkovej aktivity stanovenej za prítomnosti Ca²⁺. Fenoly boli rozpustené v dimetylsulfoxide (DMSO), konečná koncentrácia DMSO s testovanej zmesi bola 2,5 %. DMSO samotný nemá vplyv na ATPázové aktivity. Koncentrovaný roztok testovaných látok bol pridaný k reakčnému médiu pred pridaním ATP. Koncentrácia proteínu bola určená metódou: O. H. Lowry, N. J. Rosebrough, A. L. Farr, R. J. Randall (1951)

J.Biol.Chem. 193, 265-275: albumín hovädzieho séra bol použitý ako štandard.Koncentrácia voľného Ca²⁺ bola vypočítaná počítačom použijúc program D. A. Goldsteina (1979) Calculations of concentrations of free cations and cation-ligand complexes in Solutions containing multiple divalent cations and ligands, Biophvs.J; 26. 235-242.

Kontrolné špecifické aktivity ATPáz boli (jednotka: nmóly/mg proteínu/min): Ca²⁺-ATPáza bola 25,8 ±4,0 (n=20), kalmodulínom stimulovaná Ca²⁺-ATPáza bola 63,5 ± 7,9 (n=16), kým Mg²⁺-ATPáza bola 7,4 ± 1,0 (n=20). Enzým bol inhibovaný NAP-taurínom na 60 % pri koncentrácii 25 μΜ ,ako uvádzajú A. Minocherhomjee, B. D. Roufogalis (1982), Selective antagonism of the Ca transport ATPase of the red celí membráne by N-(4-azido-2-nitropheny1)-2-aminoethylsulfonate (NAP-taurine) J.Biol.Chem. 257, 5426-5430.

Ca -ATPázové stanovenie (mikrovrstvová metóda)

Erytrocytové membrány boli inkubované pri 37 C 1 hodinu v celkovom objeme 60 μΐ obsahujúcom 65 mM KCl, 50 mM HEPES (pH=7,4), 5 mM MgCl_2/ 150 μΜ CaCl₂ (vypočítaná koncentrácia voľného Ca²⁺ 50,4 μΜ), 0,1 mM EGTA a v neprítomnosti a v prítomnosti kalmodulínu (50 nM). Testované zlúčeniny boli rozpustené v dimetylsulfoxide DMSO a 2 μΐ boli pridané k stanovovanej zmesi pred pridaním ATP. Konečná koncentrácia DMSO v stanovovanej zmesi bola 3 %. Reakcia bola započatá pridaním mM ATP (pH 7,4). Po jednohodinovej inkubácii bolo pridané farbiace činidlo (180 μΐ) a inkubované 1/2 h pri 37 ’C. Fosfát uvolnený do stanovovaného média bol určený spektrofotometricky za použitia mikrovrstvového čítača pri 750 nm. Aktivita Mg²⁺-ATPázy (stanovená za neprítomnosti pridaného CaCl₂) bola odpočítaná od celkovej aktivity stanovenej za prítomnosti CaCl₂. Výsledky sú znázornené v Tabulke IA.

SKRATKY

ATP

ATPáza

BHT

CI-MS

DMSO

EI-MS

EGTA

HEPES

HPLC

LDA

NAP

NMR

PMSF

SDS

TLC

Adenozíntrifosfát

Adenozíntrifosfatáza

2,6-di-terc.butyl-4-metylfenol

Chemická ionizačná hmotnostná spektrometria Dimetylsulfoxid

Elektrónová nárazová hmotnostná spektrometria Etylénbis(oxyetylénnitrilo)tetraoctová kyselina

4-(2-hydroxyetyl)-1piperazínetánsulfónová kyselina vysokovýkonná kvapalinová chromatografia lítium diizopropylamid N-(4-azido-2-nitrofenyl)-2aminoetánsulfónová kyselina nukleárna magnetická rezonancia fenylmetylsulfonylfluorid dodecylsulfát sodný tenkovrstvová chromatografia

TOXICITA - TESTOVANIE NA GARNÁTOCH

Spôsob testovania na garnátoch určuje hladiny LC₅₀ aktívnych zlúčenín. Aktivity širokého spektra známych aktívnych zlúčenín boli manifestované ako toxicita pre garnáty (Artemia salina Leách). Je mnoho aplikácií testovania - vrátane analýzy toxických látok, anestetík, morfínu podobných látok a ko66 karcinogenicity esterov forbolu. Test vykazuje dobrú koreláciu s niektorými cytotoxicitami a v súčasnosti bola potvrdená jeho použiteínosť ako pre-skríningu pre niektoré protinádorové aktivity.

DMSO (dimetylsulfoxid) bol vybraným rozpúšťadlom pre jeho dobré rozpúšťacie vlastnosti a tiež preto, že fenolické látky, použité na štúdium inhibície Ca²⁺-ATPázy boli už pripravené s DMSO.

Metóda testovania toxicity použitého rozpúšťadla bola v podstate tá, ktorú uvádzal J. L. McLaughlin v Methods of Plánt Biochemistrv. (1991), vol.6 (K. Hostettman, ed.), Academic Press, London, 1-32. DMSO roztoky testovaných látok boli pridané priamo do skúmaviek obsahujúcich garnáty. Keďže koncentrácia DMSO, ktorú sme chceli použiť bola vyššia ako odporúčané 1% obj. bolo nutné testovanie toxicity DMSO. Koncentrácie DMSO testované na garnátoch, spolu s výsledkami z testu, ktorý bol urobený duplikátne, sú uvedené v Tabuíke 5

TABUĽKA 5. Koncentrácie testovaného DMSO

Kone. (% obj.) % úmrtí o

0

9

12

18

57

96

100

Nebola pozorovaná žiadna toxicita pre garnáty počas 24 hodín pre koncentrácie DMSO až do 4 % obj.

Biotest

Toxicita pre garnáty bola stanovená, okrem niekolkých malých modifikácií, podlá metódy McLaughlina et al. ako sa uvádza v prácach : Brine Shrimp: A convenient generál Bioassay for active plánt constituents, B. N. Meyer, N. R. Ferrigni, J. E. Putman, L. B. Jacobsen, D. E. Nhols a J. L. McLaughlin. Planta Medica (1982), 45, 31-34 a Crown gall tumours on potato discs and brine shrimp lethality: Two simple bioassay for higher plánt screening and fractionation. J. L. McLaughlin. Methods of Plánt Biochemistrv (1991), vol. 6 (K. Hostettman, ed.), Academic Press, London, 1-32. Desať garnátov bolo prenesených do každej skúmavky a objem bol doplnený na 4,9 mL. Každá dávka bola testovaná trikrát, vrátane kontroly.V rýchlej následnosti, príslušný objem dodatočného DMSO pre každú dávku, potrebný na dosiahnutie finálnej koncentrácie 2 %, bol pridaný pred príslušným objemom testovaného roztoku. Skúmavky boli jemne miešané a čas bol zaznamenaný. Po 24 h bol odčítaný počet tých garnátov, čo prežili a bolo určené % mortality. Testované zlúčeniny boli skúšané pri koncentráciách 100 μΜ, 25 μΜ, 5μΜ, 1 μΜ a 0,2 μΜ (pri príslušných koncentráciách DMSO 0,04 μΜ a 0.008 μΜ).

Garnáty boli schopné prežiť bez potravy 24 h a teda neboli kŕmené.

Boli zostrojené krivky závislosti účinku na dávke s použitím počítačového programu Sigmaplot a hodnota LC₅₀ bola vypočítaná z priesečníka krivky a čiary 50 % mortality. Hodnoty LC₅₀ boli vyjadrené v μΜ ako aj v μg/mL.

TABUĽKA 6. Hodnoty LC₅₀ z biotestu s garnátmi

Mol. hmotn.	Zlúčenina	^lc50
μΜ	μg/mL
206	2-oktylfenol	1.5	0.31
220	2-nonylfenol	0,48	0,11
234	2-decylfenol	0,68	0,16
220	3-nonylfenol	0,32	0,070
220	4-nonylfenol	0,40	0,088
234	4-decylfenol	0,27	0,064
234	2-nonanoylfenol	0.63	0,15
234	4-nonanoylfenol	0,10	0,024
176	2-cyklohexylfenol	>25	>4.4
176	4-cyklohexylfenol	>25	>4,4
298	1,8-bis(2-hydroxyfenyl)oktán	3	0,89
326	1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán	1,9	0,62
326	1,10-bis(3-hydroxyfenyl)dekán	3	0,98
326	1,1-bis(2-hydroxyfenyl)dekán	14	4,6
354	1,10-bis(2-hydroxy-4metylfenyl)dekán	14	5
354	1,10-bis(2-hydroxy-3metylfenyl)dekán	5,8	2,1
354	1,10-bis(3-hydroxy-4metylfenyl)dekán	11	3,9
354	1,10-bis(4-hydroxy-3 metylfeny1)dekán	4,2	1,5
354	1-(2-hydroxy-3-metylfenyl)-10-(4hydroxy-3-metylfenyl)dekán	2,2	0,78
354	1,12-bis(2-hydroxyfenyl)dodekán	2,6	0,94
382	1,14-bis(2-hydroxyfenyl)tetradekán	1,9	0,72

Pokračovanie Tabuľky 6

Mol. hmotn.	Zlúčenina	^LC50
μΜ	μ9/πιΙι
326	1,10-bis(4-hydroxyfenyl)dekán	0,81	0,26
354	1,12-bis(4-hydroxyfenyl)dodekán	3,8	1,4
382	1,14-bis(4-hydroxyfenyl)tetradekán	7,9	3,7
326	1-(2-hydroxyfenyl)-10-(4hydroxyfenyl)dekán	0,35	0,11
354	1-(2-hydroxyfenyl)-12-(4hydroxyfenyl)dodekán	0,054	0,019
382	l-(2-hydroxyfenyl)-14-( 4hydroxyfenyl)tetradekán	3,7	1,4
426	1,10-bis(2-hydroxy-l-naftyl)dekán	>25	>11
358	1,8-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)oktán	>25	>9
386	1,10-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)dekán	>25	>9,7
414	1,12-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)dodekán	>25	>10 '
442	1,14-bis(3,5-dihydroxy-4metylfenyl)tetradekán (striatol)	11	4,9
414	1,14-bis(3,5-dihydroxyfenyl)tetradekán (bisnorstriatol)	40	17
330	1,8-bis(2,4-dihydroxyfenyl)oktán	74	24
358	1,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekán	37	13
372	3,11-bis(2,4-dihydroxyfenyl)undekán	>25	>9,3
386	1,12-bis(2,4-dihydroxyfenyl) dodekán	14	5,4
386	1,10-bis(2,4-dihydroxy-3metylfenyl)dekán	>25	>9,7

ΊΟ

Pokračovanie Tabulky 6

Mol. hmotn.	Zlúčenina	^lc50
μΜ	μg/mL
194	4-hexylrezorcinol	62	12
236	4-nonylrezorcinol	10	2,4
278	4-dodecylrezorcinol	8,8	2,4
180	5-pentylrezorcinol (olivetol)	>100	>18
236	5-nonylrezorcinol	>100	>18
250	2-metyl-5-nonylrezorcinol	8,3	2,1
274	5-decylrezorcinol	54	15
292	5-tridecylrezorcinol (grevillol)	2,8	0,80
348	5-heptadecylrezorcinol	>100	>18
308	etyl 2,4-dihydroxy-6-nonylbenzoát	2,6	0,8
466	etyl 3,5-dibróm-2,4-dihydroxy-6nonylbenzoát	0,78	0,36
322	etyl 2,4-dihydroxy-6-decylbenzoát	2,3	0,75
480	etyl 3,5-dibróm-2,4-dihydroxy-6decylbenzoát	0,78	0,37
324	6-dodecyl-7-hydroxy-4-metylkumarín	>25	>8,1
328	grifolin	2,3	0,75
328	neogrifolin	28	9,0
424	5,7,2,6,,-tetrahydroxy-8lavandulylflavanon	>100	>42
414	podofyllotoxín	3,8 (5,8)	1,6 * (2,4)
rozpúšťadlo: dimetylsulfoxid (DMSO)	11% obj.
* LC_Rn stanovená Meverom et al. Planta medica í 1982). 45. 31-34

DISKUSIA

V tomto biologickom teste stanovená hodnota LC₅₀ testovanej zlúčeniny indikuje jej toxicitu pre garnáty. Užitočnejšie porovnanie účinností možno získať sledovaním koncentrácií vyjadrených v μΜ namiesto μ9/πι1 v Tabuíke 6.

Jednoduché alkylfenoly boli veími toxické pri určitých dĺžkach alkylového reťazca. Najaktívnejší z meraných alkylfenolov bol 4-decylfenol (LC₅₀ = 0,27 μΜ) a bol porovnaný s najúčinnejšou zlúčeninou spomedzi všetkých meraných zlúčenín l-(2-hydroxyfenol)-12(4-hydroxyfenol)dodekánom (LC₅₀ = 0,054 μΜ). Ketofenoly sa ukázali byť toxickejšie ako jednoduché alkylfenoly napr. 4-nonanoylfenol (LC₅₀ = 0,10 μΜ). 4a 5-Alkylrezorcinoly vykazovali nízku toxicitu okrem

5-tridecylrezorcinolu (grevillol) (LC₅₀ = 2,8 μΜ), ktorý bol stredne toxický. a,UJ-Bishydroxyfenylalkány, napr.

1,10-bis(2-hydroxyfenyl)dekán (LC₅₀ = 1,9 μΜ) boli stredne toxické. l,10-Bis(2-hydroxy-4-metylfenyl)dekán (LC50 = 14 μΜ) a ostatné látky s metylovými skupinami na fenylových skupinách vykázali zníženú toxicitu, α,tu -Bisrezorcinylalkány, vrátane striatolu (LC₅₀ = ll μΜ), bisnorstriatolu (ĽC₅₀ = 40 μΜ) a 1,10-bis(2,4-dihydroxyfenyl)dekánu (LC_5Q = 37 μΜ) preukázali relatívne nízku toxicitu.

Signifikantný rozdiel v toxicite existuje medzi grifolinom a neogrifolinom (LC₅₀ = 2,3 μΜ resp. LC₅₀ = 28 μιη). Neogrifolin sa ukazuje byť asi desaťnásobne slabším ako grifolin. Inhibícia Ca²⁺-ATPázy týmito dvoma zlúčeninami, na druhej strane bola relatívne silná a identická (IC₅₀ grifolinu bola 22,5 μΜ, kým pre neogrifolin bola 23,3 μΜ).

Podofyllotoxín bo?, testovaný na zistenie, či výsledky biotestov sú porovnateíné s výsledkami Meyera et al. LC₅₀z tejto štúdie bola 3,8 μΜ a je pomerne blízka hodnote LC₅₀

5,8 μΜ, ktorú stanovili Meyer et al.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Použitie zlúčeniny vzorca (I)

R(I) v ktorom Ar je kruhový systém zahŕňajúci jeden alebo viac prípadne substituovaných fenylových kruhov prípadne viazaných a/alebo kondenzovaných s jedným alebo viacerými prípadne substituovanými fenylovými kruhmi, alebo jedným alebo viacerými 5 alebo 6-člennými, prípadne substituovanými heterocyklickými kruhmi, kde heteroatómom je kyslík;

v ktorom kruhový systém zahŕňa 1 až 4 a kde Ar je nezávisle vybrané;

fenylové kruhy v ktorom Ar môže byt naviazaný X alebo priamo naviazaný k inému k inému Ar cez skupinu X , dve Ar priamo naviazané jedna k druhej;

k inému Ar cez skupinu Ar; keď Ar je naviazaný skupiny môžu tiež byt kde X je prípadne substituovaný ^ci-20 alkylén, C₂_₂₀alkenylén, alebo C₂_2o^alkinylén;

keď Ar nie je naviazaný k ďalšiemu Ar cez skupinu X, R je C₅_₂₀alkyl, C₅_₂₀alkenyl, C₅_₂₀alkinyl, C₅_₂₀alkanoyl, ^c5-20^alkenoy1' C₅_₂₀alkinoyl, z ktorých každý môže byt prípadne substituovaný;

R¹ je nezávisle vybraný a je vodík; prípadne substituovaný C1_12alkyl, C2_12alkenyl, ^c2_i2^alkiny^1; -COOR' -NR'R', halogén, -OR', -COR', -CONR'R', =0, SR', -SO-jR', -SO₂NR'R', -SOR', SO₂R', -N0₂, -CN, glykozid, silyl;

kde R' je nezávisle vodík; alkyl, alkenyl, alebo alkinyl, každý prípadne substituovaný; a kde dve skupiny R¹ môžu byt spojené;

kde prípadné substituenty sú jeden alebo viaceré, nezávisle vybrané zo skupiny C^-^galkyl, C₂_₁₀alkenyl, ^c2-io^alkiny^1; “COOR/ -NRR, halogén, -OR'', -COR, -CONRR, -SR, =0, -SO₃R, SO₂NRR, -SOR,

-SO₂R, -N0₂, -CN;

kde R je nezávisle vodík, alkyl, alkenyl alebo alkinyl;

n=l, 2 alebo 3 m=l, 2, 3 alebo 4 alebo jej farmaceutický prijateľného derivátu vo výrobe liečiva na inhibíciu činnosti enzýmu Ca²⁺-ATPázy plazmatickej membrány.

(2) ked R² je 3,5-dihydroxy-4-metyl, potom r nie je 14;

2. Použitie zlúčeniny vzorca (I) ako je definovaná v nároku 1, vo výrobe liečiva na liečenie alebo prevenciu kardiovaskulárnych ochorení spojených s činnostou enzýmu Ca²⁺-ATPázy plazmatickej membrány.

(3) ked R² je 2-hydroxy-3-metyl, potom r nie je 10;

3. Použitie podía nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že zlúčenina vzorca (I) je zlúčenina vzorca (V) alebo (VI).

- 74 . Použitie podlá nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že zlúčenina vzorca (I) je 5,7,2',6'-tetrahydroxy-8-lavan dulyl-flavanón, 5,7,2'-trihydroxy-8-lavandulylflavanón,

(4) ked R² je 2,4-dihydroxy, potom r nie je 8 až 10 a 13 a (5) ked R² je 4-hydroxy-3-metyl, potom r nie je 10;

(III)

HO.

HO kde kde s rovná kde t rovná (CHáp CH=CH(CH2)_q (IV) (V) p plus q rovná sa 12 (VI) kde p plus q rovná sa 12

5. Zlúčeniny vzorcov (II), (III), (IV), (V), (VI) alebo ich farmaceutický prijatelné deriváty:

r₂ (CH₂)r

Rz (II) kde

R² je (D 2-hydroxy (2) 2-hydroxy a 4'-hydroxy (3) 2-hydroxy-3-metyl (4) 4-hydroxy-3-mety1 (5) 2,4-dihydroxy (6) 3,5-dihydroxy-4-metyl (7) 2,6-dihydroxy-4-metyl (8) 2,4-dihydroxy-3-metyl (9) 3-hydroxy-4-metyl ked R² je (1) vyššie uvedené, r je (2) až (9) vyššie uvedené, r : s podmienkou, že (1) keď R² je

potom r nie je 7 až 10 a 13;

5,2',6'-trihydroxy-8-lavandulyl-7-metoxyflavanón alebo ich farmaceutický prijateľný derivát.

6. Spôsob prípravy zlúčenín vzorca (II) ako sú v nároku 5, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa definované (a) kde R² je jedna OH skupina (i) reakciu príslušnej dikyseliny s vhodným činidlom za vzniku dichloridu kyseliny podía reakcie

HOOC-(CH₂)_r_₂-COOH -> ClOC-(CH₂)_r_₂-COCl (ii) reakciu príslušného dichloridu kyseliny s fenolom nasledovne

C1OC-(CH₂)_r_₂-COCl + PhOH -> PhOCO-(CH₂)_r_₂COOPh (iii) prešmyk diacylových skupín nasledovne (iv) nasledovaný redukciou acylových skupín za vzniku zlúčenín vzorca (II);

(d) kde R² je 3-hydroxy-4-metyl (i) nitráciu príslušnej diketozlúčeniny vzorca za vzniku príslušnej bis-3-nitro zlúčeniny (ii) redukciu bis-3-nitro zlúčeniny za vzniku bis-3-amino zlúčeniny nasledovanú (iii) diazotizáciou a hydrolýzou za vzniku bis-3hydroxy zlúčeniny;

(iv) nasledovanú redukciou keto skupín za vzniku žiadanej bis-3-hydroxy zlúčeniny:

(e) kde R² je 2,6-dihydroxy-4-metyl (i) reakciu zlúčeniny vzorca s LDA za vzniku dianonu nasledovanú (ii) reakciou so žiadaným chráneným alkán aldehydom vzorca

H,

Ό—(CH₂) CH₂OCH₂Ph 0^z r-6 za vzniku

CH₃ pCH₂OCH₃on

H2CHCH(CH₂)_MCH₂OCH₂Ph COOH ÔCH2OCH3 (iii) dehydratačnú dekarboxyláciu nasledovanú redukciou za vzniku medziproduktu vzorca

OCH₂OCH3

CHj jCHjOH

OCHjOCH3 (v) nasledovanú reakciou s dianonom z kroku (i) za vzniku (vi) dehydratačnú dekarboxyláciu nasledovanú odstránením chrániacej skupiny a redukciou za vzniku žiadaného produktu:

(f) kde R² je 3,5-dihydroxy-4-metyl (i) reakciu a-N,N-dimetylamino-a-kyáno-(3,5-dimetoxy-4-metylJbenzylidénu v tetrahydrofuráne a hexametylfosforamide (HMPA) s lítium diizopropylamidom (LDA) za vzniku aniónu nasledovanú (ii) reakciou s a, oj -dibrómalkánmi za získania (iii) refluxovanie s 30% vodným roztokom kyseliny šťavelovej za vzniku príslušnej diacylovej zlúčeniny (iv) redukciu acylových skupín (v) nasledovnú demetyláciu s bromovodíkom v kyseline octovej na získanie zlúčenín vzorca (II);

(g) kde R² je 2,4-dihydroxy-3-metyl (i) uskutočnenie krokov (i) a (ii) v (b) okrem toho, že v (i) je rezorcinol nahradený 2-metylrezorcinolom (h) kde R² je 4-hydroxy-3-metyl (i) reakciu príslušnej dikyseliny s orto-krezolom v prítomnosti polyfosforečnej kyseliny za poskytnutia príslušnej diacylovej zlúčeniny (ii) nasledovanú redukciou acylových skupín za získania zlúčenín vzorca (II).

7. Spôsob prípravy zlúčenín vzorca (III) ako sú definované v nároku 5, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa:

8. Spôsob prípravy zlúčenín vzorca (IV) ako sú definované v nároku 5, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa reakciu 4-alkylrezorcinolov s acetoctanom etylovým za prítomnosti kyslého katalyzátora.

9. Farmaceutický prípravok vyznačujúci sa tým, že zahŕňa zlúčeninu vzorca (II), (III), (IV), (V) alebo (VI), alebo jej farmaceutický prijatelné deriváty, vo farmaceutický prijatelnom nosiči.