Umenie

Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom. Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia.^[1]^[2]

Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail).

Umenie môže znamenať aj používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diela s cieľom urobiť svet umelo krajším a lepším.

Umenie je forma maximálneho bytia človeka. Spočíva v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásu v koncentrovanej podobe.

Pojem umenie je taký široký, mnohotvárny a premenlivý, že ho podľa mnohých odborníkov nemožno definovať. Pokusy o definíciu vychádzajú buď z vlastností umeleckých diel a činností samých (umenie znázorňuje, vyjadruje, esteticky pôsobí), z jeho histórie (pôvod z kultu a rituálu, spoločenský význam, umelecké inštitúcie), alebo len tvrdia, že umenie je to, čo za ne určitá spoločnosť pokladá (konštruktivizmus). Tomu sa blíži teória komunikácie, ktorá sa zaoberá všetkým oznamovaním a umelecké oznamovanie považuje za spoločenskú vzťahovú kategóriu (relatívne spoločenské ocenenie).

Názory

Platón

Umenie je podľa Platóna napodobovanie vecí tohto sveta, ktoré samy osebe sú zasa len napodobeniny svojich ideálnych mimosvetských vzorov; umenie je napodobnením druhého stupňa. Pravdivým predobrazom zmyslovo vnímateľného predmetu je idea (eidolon), ktorá je pravdivá. Jednotlivý predmet je len nedokonalým napodobovaním idei, umelecké napodobňovanie tohto nedokonalého napodobnenia je však ešte nedokonalejšie. Preto je umenie menej hodnotnou formou poznania v porovnaní s filozofiou, ktorá predmetom poznania robí samé idei. Umenie je dar bohov a umelec je ich tlmočník. Pôvod umenia je v inšpirácii, v náboženskom šialenstve alebo v entuziazme.

Aristoteles

Umenie podľa Aristotela je mimézis; vypĺňa hodnotne voľný čas šľachetného muža duševnou činnosťou; prebúdza (hudba, dráma) mravné pocity, pretože nadšenie je afektom duše ako nositeľky etického života. Rytmus, melódia atď. sa ako odrazy hnevu, odvahy, miernosti a iných duševných stavov týmto stavom priblužujú a vyvolávajú rovnaké správanie voči skutočnosti. Umenie má schopnosť dať mysli určitú mravnú povahu. Umenie plní túto svoju funkciu pomocou napodobovania (mimesis) ľudských citov a konaní.

Umeniu nejde o to, čo sa stalo, ale opisuje to, čo je možné podľa objektívnych zákonov. Fantastické je zlučiteľné s umeleckou pravdivosťou. Rozhodujúca je sila presvedčivosti, ktorú umelecké dielo vyžaruje. To znamená, že hodnota umeleckého diela je koniec koncov určovaná pôsobením na dušu človeka ako spoločenskej bytosti. Na tejto téze spočíva aj koncepcia tragédie a pojem katarzie.

Podľa Metafyziky I, 1 umenie vzniká tak, že sa z mnohých postrehov získaných skúsenosťou utvorí jeden všeobecný súd o podobných veciach. Umenie je vedecké poznanie, ktorého predmetom je činnosť a konanie a nimi sa uskutočňuje.

Postmodernizmus

Umenie z pohľadu postmodernizmu je miesto, kde sa narušuje skrytá moc jazyka ako vžitého automatizmu nášho hovorenia o skutočnosti, ako systému, ktorý nám vládne bez nášho vedomia. Súvisí to so základným princípom umeleckého diela, ktorý spočíva v ozvláštnení: Umenie vracia pocit života, pretože nás od navyknutého registrovania vecí vedie k ich znovuobjavovaniu, k ich skutočnému videniu. Umenie je také hovorenie alebo jazyková hra, ktoré stále prichádza s nečakaným (komunikatívna funkcia je v umení vedľajšia), v dôsledku čoho tu nemôže platiť model uzavretej štruktúry. Ak chceme chápať umenie, musíme si zvyknúť na predstavu otvorenej štruktúry, teda štruktúry, ktorá je v pohybe, ktorá sa ustavične deje.

Protestantizmus

Umenie je z pohľadu protestantizmu: Protestantizmus odsudzoval vzťah umenia k prepychu a k rozkošiam života aj citové a zmyslové zložky jeho povahy; voči umeniu bol v podstate nepriateľský, odmietal ho ako zbytočný výstrelok cirkvi, ako výraz jej márnivosti a smerovalo vlastne k obrazoborectvu. Protestantizmus vo svojej asketickej prísnosti pohŕdal všetkým, čoho sa dožaduje citový život človeka.

Iné

Umenie je pojem široký a vo svojej podstate nejednoznačný. V rámci všeobecne prijímaných interpretácií toho, čo to umenie vlastne je, môžeme umenie rozdeliť do niekoľkých kategórií a podkategórií.

Umenie je úniková aktivita, ktorá nahradzuje pravé ukojenie pohlavného pudu. Umelcova radosť z tvorenia je náhrada úspešnej súlože. Umelec je úchylná, nezdravá osobnosť. (Sigmund Freud)

Umenie je jedno z rozvinutí pravdy. Umenie má predbežný charakter (podobne ako kresťanské náboženstvo), pretože vplýva do absolútneho vedomia (ducha), musí byť nahradené absolútnym vedomím ducha. (Hegel)

Umenie je krajšie a pôsobivejšie ako život, lebo nám predvádza ľudský život v koncentrovanej podobe. Kvôli tomu sa však nemôžeme vzdať pôžitkov zo života, lebo ten je skutočný, zatiaľ čo umenie predvádza vymyslený život.(Matuška, A.)

Umenie vyjadruje harmóniu. (pytagoreizmus)

Umenie je produkt predovšetkým troch rozhodujúcich faktorov: rasy, prostredia a dejinnej chvíle. (Hyppolite Taine)

Umenie sa pohybuje v dimenziách krásneho a škaredého, harmónie a disharmónie. (Vajda, J.)

Umenie z pohľadu klasickej estetiky vyjadruje vonkajšiu skutočnosť, transformuje ju pomocou mimesis a ilúzie; určujúce pre umenie je jeho závislosť od vonkajšej reality.

Druhy umenia

Referencie

↑ art. In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2023-11-17]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Art. In: Encyclopædia Universalis [online]. [Cit. 2023-11-17]. Dostupné online. (po francúzsky)