Sľuda

Všetky sľudy majú podobné chemické zloženie, ktoré možno vyjadriť vzorcom:

X₂Y_4-6Z₈O₂₀(OH,F)₄

kde X je K, Na, Ca, zriedkavo Ba, Rb, alebo Cs

Y je Al, Mg, Fe alebo zriedkavo Mn, Cr, Ti, Li, a ďalšie

Z je prevažne Si alebo Al ale môže byť i Fe³⁺ alebo Ti

Delia sa na dioktahedrické (Y = 4) a trioktaedrické (Y = 6). Ak je na pozícii X ión K alebo Na, označuje sa ako pravá sľuda, ak je na pozícii X je Ca označuje sa ako krehká sľuda.

 

Výborná štiepateľnosť sľúd je dôsledkom charakteristického usporiadania štruktúrnych prvkov, kde sa medzi dvoma tetraedrickými sieťami, ktoré majú v rovine hexagonálnu symetriu nachádza oktaedrická sieť, ktorej prvky sa spájajú do trojuholníkov^[2]. Táto štruktúra sa zvykne označovať ako t-o-t (tetraéder-oktaéder-tetraéder). Oktaedrická vrstva môže existovať v dvoch podobách, ako trioktaedrická podobná štruktúre brucitu alebo dioktaedrická, podobná gibbsitu. Vrstvy tvorené t-o-t štruktúrami sú kompaktné ale môžu sa spájať s ďalšími takými vrstvami, čím vzniká typická vrstevnatá štruktúra fylosilikátov^[2].

Pravé sľudy:

• Flogopit
• Biotit
• Cinvaldit
• Lepidolit

Krehké sľudy:

• Clintonit

Pravé sľudy:

• Muskovit
• Paragonit

Veľmi jemnozrnné sľudy majú často väčšie rozdiely v obsahu iónov a vody a sú obvykle označované ako ílovité sľudy. Patria medzi ne:

• Hydromuskovit: s H₃O⁺ a K na pozícii X
• Illit: s nedostatkom K na pozícii X a porovnateľným prebytkom Si na pozícii Z
• Fengit: s Mg alebo Fe²⁺ nahrázajúcimi Al na pozícii Y site and a porovnateľným prebytkom Si na pozícii Z

1. ↑ http://www.geology.cz prístup: 4.9.2008
2. ↑ ^{a b} Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sľuda