Rudolf Baláž

Narodil sa v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí matke Rozálii a otcovi Jurajovi. Otec pracujúci ako lesný robotník zomrel len pár dní pred jeho narodením na pľúcnu chorobu. Jeho matka zostala vdova ako 38-ročná. Pokrstený bol na druhý deň v Jastrabej.

V septembri 1947 nastúpil na Štátnu ľudovú školu v Nevoľnom, neskôr študoval v Kremnici, kde v roku 1958 na gymnáziu ukončil štúdium maturitnou skúškou.

V rokoch 1958 – 1963 študoval teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Vyššie teologické štúdiá mu komunistický štát neumožnil.

18. júna 1963 prijal subdiakonát, 21. júna 1963 prijal diakonskú vysviacku.^{[chýba zdroj]}

Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963 z rúk trnavského apoštolského administrátora, biskupa Ambróza Lazíka v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Primičnú svätú omšu v rodisku slávil 7. júla 1963. Ako kňaz pôsobil na týchto miestach:

• Brezno, kaplán (1. júl 1963 – 31. december 1964)
• Krupina, kaplán (1. január 1965 – 31. október 1966)
• Vrútky, kaplán (1. november 1966 – 31. október 1967)
• Vrícko, správca farnosti (1. november 1967 – 30. november 1967)
• Banská Bystrica, aktuár Biskupského úradu (1. december 1967 – 15. december 1969)
• Pitelová, správca farnosti (15. december 1969 – 31. december 1970)
  • 31. január 1971^{[chýba zdroj]} – odňatý štátny súhlas na výkon kňazského povolania (pracoval v JRD v Nevoľnom)
• Turčiansky Peter, správca farnosti (1. júl 1982 – 19. marec 1990)

V roku 1968, keď počas Pražskej jari štát uvoľnil tlak na cirkev, sa 21. marca stal členom Akčného výboru katolíckeho duchovenstva, ktorý mal za úlohu zásadne zmeniť postavenie kolaborantského Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva.^[3] Toto hnutie dňom 14. mája prestalo právne existovať a následne začalo činnosť nové združenie – Dielo koncilovej obnovy (DKO). Rudolf Baláž sa do jeho práce aktívne zapojil už na prvej „Pracovnej konferencii Diela koncilovej obnovy“ 17. apríla. Predniesol tu posolstvá vláde, povereníkovi kultúry i pápežovi.^[4]

V roku 1968 sa stretol s pápežom bl. Pavlom VI. vo Vatikáne.^{[chýba zdroj]}

V svojom rodisku, Nevoľnom, sa pričinil o výstavbu nového farského kostola Premenenia Pána. Základný kameň nového chrámu požehnal 17. mája 1969 prof. František Haspra, kapitulárny vikár Banskobystrickej diecézy. Oficiálne stavebné povolenie bolo vydané 17. júna 1969.

Dňa 14. februára 1990, na slávnosť sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval Rudolfa Baláža za 15. diecézneho biskupa Banskobystrickej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990, na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, v Banskej Bystrici vo Farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie, z rúk kardinála Jozefa Tomka, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Spolusvätiteľmi boli trnavský arcibiskup a metropolita Ján Sokol a nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec.^[5]

Za svoje biskupské heslo si zvolil evanjeliovú výzvu „Veritas liberabit nos“ („Pravda vás vyslobodí“). Bol prvým a zatiaľ jediným biskupom Banskobystrickej diecézy, ktorý sa narodil na jej území.

Hneď po príchode do úradu zaviedol tzv. Fatimské soboty na pútnickom mieste Staré Hory pri Banskej Bystrici. Od 1. júla 1990 začal opäť fungovať obnovený diecézny kňazský seminár, najskôr v Slovenskej Lupči, neskôr v Badíne. Na Zelený štvrtok v roku 1993 po prvýkrát začalo vysielať Rádio Mária, neskôr premenované na Rádio Lumen najskôr v Banskej Bystrici, neskôr na celom Slovensku. 25. septembra 1999 vysvätil v Banskej Bystrici Mons. Tomáša Galisa, nového banskobystrického pomocného biskupa. V roku 1999 založil v Banskej Bystrici Univerzitné pastoračné centrum Štefana Moysesa.

12. septembra 2003 privítal na Námestí SNP v Banskej Bystrici pápeža Jána Pavla II., ktorý svätou omšou otvoril Synodu Banskobystrickej diecézy.

V roku 2004 otvoril Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II.

Jeho posledným verejným vystúpením bola konsekrácia novopostaveného Farského kostola a erigovanie farnosti bl. Jána Pavla II. v nedeľu 17. júla 2011 v Hornej Vsi.^[6]

V rámci Konferencie biskupov Slovenska pôsobil ako jej podpredseda, predseda Ekonomicko-právnej komisie, predseda Komisie pre katechizáciu a školstvo a člen Stálej rady.

Od 13. apríla 1994 do 31. augusta 2000 bol v poradí 2. predsedom Konferencie biskupov Slovenska.

11. Júla 2007 sa stretol s pápežom Benediktom XVI. vo Vatikáne v rámci návštevy slovenských biskupov Ad limina apostolorum.

Od roku 2002 bol zodpovedný za prípravu nového usporiadanie hraníc diecéz na Slovensku^[7], ktoré uviedol do platnosti pápež Benedikt XVI. 14. februára 2008.^[8]

Zomrel náhle a nečakane 27. júla 2011 na sviatok sv. Gorazda v Hodine Božieho milosrdenstva na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici počas svojich pracovných povinnosti. Ako príčina náhleho úmrtia bola určená krvná embólia.^[1] Za diecézneho administrátora vakantnej Banskobystrickej diecézy bol konzultórmi diecézy zvolený doterajší generálny vikár Marián Bublinec, ktorý úrad vykonával od 28. júla 2011 do 15. decembra 2012.^[9] Po smrti biskupa Baláža povedal diecézny administrátor M. Bublinec: "Rýchlo žil, rýchlo aj odišiel."

Dňa 2. augusta 2011 sa konala v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici zádušná vigília a vešpery. Dňa 3. augusta 2011 sa konala vo Farskom chráme Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici a vo Farskom chráme Premenenia Pána v Nevoľnom posledná rozlúčka a pohrebné obrady, ktoré viedol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Stanislav Zvolenský. Biskup Rudolf Baláž je pochovaný na vlastnú žiadosť v rodnej dedine Nevoľnom.^[10]

• Tomáš Galis – pomocný biskup banskobystrický, titulárny biskup bitanský, Banská Bystrica, 25. septembra 1999^[11]

• 1999 - Medaila sv. Gorazda od Ministerstva školstva SR
• 2003 - Medaila za zásluhy o vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku
• 25. máj 2005 - Malá medaila Katolíckej univerzity
• 19. máj 2012 - Cena Andreja Radlinského in memoriam za celoživotnú podporu katolíckych médií od Rady pre masovo komunikačné prostriedky KBS ^[12]
• 11. august 2012 - Čestné občianstvo obce Nevoľné In memoriam^[13]
• 9. október 2014 - Ústav pamäti národa a mesto Banská Bystrica mu In memoriam udelili dekrét o účasti v protikomunistickom odboji.^[14]
• 6. august 2016 - Otvorenie pamätnej izby v rodnej dedine Nevoľnom pri príležitosti 5. výročia úmrtia^[15]

• http://www.bbdieceza.sk/index.php/sk/historia-diecezy