Modra

Mesto sa nachádza na východnom úpätí Malých Karpát a okraji Podunajskej nížiny, v povodí Stoličného potoka. Vedie ním cesta II/502. Najbližšie susedné obce sú Šenkvice (JV, 4,5 km), Vinosady (JZ, 3 km), Pezinok (JZ, 4,5 km), Vištuk (V, 7,5 km), Budmerice (V, 9 km), Dubová (SV, 4 km), Častá (SV, 8 km). Mesto Trnava je vzdialené od Modry severovýchodne 25 km, Bratislava juhozápadne 31 km.

• Modra (mesto) (nem. Modern, maď. Modor)
• Kráľová (nem. Königsdorf, maď. Modorkirályfalva, Királyfalva)
• Harmónia (nem. Harmonie, maď. Harmónia)
• Piesok (nem. Sand, maď. Homok)

Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v pravom poli zo šikmého trojvršia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v ľavom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok 1607, kedy Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.

Mestské farby ako základ farieb mestskej vlajky a zástavy sa odvodzujú od farieb erbu, kde ako prvá je farba hlavnej erbovej figúry (zelený vinič a hrozno) a potom farba štítového poľa zlatá (žltá). Mestská vlajka má teda dva farebné pruhy: hore pruh zelenej farby a dolu pruh žltej farby. Vlajka – zástava je v pomere 2:3, teda šírka ku dĺžke.

Pečať mesta má v strede erb mesta a v kruhopise nápis: Mesto Modra. Túto pečať respektíve pečiatku používa primátor/primátorka Mesta Modra na rozličné dokumenty vydávané mestom Modra.

• 1990 – 1994 – Martin Smolenický
• 1994 – 1998 – Ing. Vladimír Medlen
• 1998 – 2002 – Ing. Vladimír Medlen
• 2002 – 2006 – Ing. Vladimír Medlen (nezávislý kandidát)
• 2006 – 2010 – Ing. Peter Majtán
• 2010 – 2014 – Ing. arch. Hana Hlubocká
• 2014 – 2018 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)
• 2018 – 2022 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)
• 2022 – súč. – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

• Múzeum Ľudovíta Štúra: Štúrova 84, 900 01 Modra 1 ^[6]
• Pamätná izba Ľudovíta Štúra : Štúrova 84, 900 01 Modra 1
• Galéria Ignáca Bizmayera: Kukučínova 15, 900 01 Modra 1
• Múzeum keramiky: Súkenická 41, 900 01 Modra 1

• Najstaršou sakrálnou pamiatkou je rímskokatolícky gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa s patrocíniom, s románskym pôvodom z 13. stor. Je situovaný na Dolnom predmestí, v areáli cintorína, vymedzenom kamenným múrom a renesančnou zvonicou zo 17. stor.
• Rímskokatolícky farský historický Kostol sv. Štefana kráľa z rokov 1873 – 1876, postavený na mieste gotického Kostola sv. Barbory, patrónky baníkov, v centre historického jadra Modry.
• Rímskokatolícka baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice z polovice 18. stor. pri mestskom rybníku.
• Rímskokatolícka baroková kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1740 pri fare.
• Rímskokatolícka Kaplnka sv. Márie Magdalény na Pieskoch z roku 1876.
• Rímskokatolícky Kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1873 na Kráľovej.
• Nemecký evanjelický a. v. kostol z r. 1866 v klasicistickom slohu, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1696 – 1715, nachádza sa pri evanjelickej fare.
• Slovenský evanjelický a. v. kostol z rokov 1825 – 1835 s neorománskym výrazom, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1715, sa nachádza pri Nemeckom kostole.
• Evanjelický kostol na Kráľovej z r. 1868 – 1875.
• Kláštor uršulínok, v historickej pamiatkovej zóne, pod Kostolom sv. Štefana dal postaviť ostrihomský arcibiskup, prímas Klaudius Vaszary v r. 1901.
• Synagóga z r. 1902 v historickom slohu na Sukeníckej ulici.

• Mestská veža sa začala stavať r. 1574 pri gotickom kostole sv. Barbory ako strážna veža, jadro historickej zóny.
• Mestské opevnenie bastiónového typu, hradobný múr s tromi mestskými bránami a kruhovou strážnou vežou so strieľňami, r. 1610 až 1646. Čiastočne sa zachovalo opevnenie s bastiónmi, tzv. Horná brána a bašta.
• Počiatky Starej Keramiky, spolu s juhozápadným bastiónom mestského opevnenia, siahajú do r. 1607.
• Meštianske domy na námesti a Dolnej ulici zo 16. až 17. stor., späté s pôsobením štúrovcov.
• Modranské pivnice.
• Evanjelická latinská škola mestského typu, založená Gašparom Agricolom z Norimbergu, neskoršie evanjelické gymnázium, lýceum.
• Renesančný kaštieľ zo 17. stor., na hornom, severnom konci mesta bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého hradu, alebo kúrie spätej s hlavným mlynom, ktorý tu bol.
• Modranské mlyny.
• Budova mestskej radnice z 1. pol. 19. stor. v neoklasicistickom štýle.
• Modranský sirotinec zo zač. 20. stor., na ulici Vajanského, bol prvý ústav tohto typu na Slovensku.
• Villa Harmónia r. 1888, Pánsky dom r. 1889, Piesok.

Vrch Veľká homoľa (Kugel) je možno najrozľahlejší a zároveň najdominantnejší vrch Malých Karpát, známy už v staroveku.

Praveké hradisko Zámčisko v časti Modra – Harmónia, bolo využívané v staroslovienskom období (9. stor. n.l.)

Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť.

Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. 1330 je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.

Modra (1607) bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou.

Zatiaľ čo Kráľová geograficky pod Modru nepatrí, historicky však áno, vždy s určitým odmietnutím tohto statusu, Vinosady geograficky náležia k Modre, historicky však nie, i keď boli obdobia keď k Modre patrili.

Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti.

Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.

Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.

Dlažba mačacie hlavy sa zachovala na ulici Sládkovičova. Na Baštovej ulici pri opevnení nájdete zvláštnu obrovskú guľu. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa môžete vídať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. Na Súkeníckej, Dolnej ulici môžete nájsť starobylé slnečné hodiny.

Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice.

• Hádzanársky oddiel Slovan Modra
• Športový klub Modra - florbal Modra
• Florbalový klub FBC Blueberries Modra
• Futbalový klub FC Slovan Modra
• Volejbalový oddiel TJ Slovan MODRA
• Hokejbalový club HC ORLY MODRA
• Šachový klub Modra
• Malé Karpaty Športový klub – horolezectvo, turistika
• Tanečná skupina ADT Crew
• Kynologický klub
• Horolezecký klub
• DFS Magdalenka

• Malokarpatské vinobranie: Vinobranie v meste Modra sa koná pravidelne každý tretí septembrový týždeň.
• Vitis Aurea: Odborná degustačná výstava vín.
• VINOFORUM: Medzinárodná výstava vína, konajúca sa počas Malokarpatského vinobrania
• Deň otvorených pivníc: Každoročne sa otvárajú pivnice vinárov v Malokarpatskej oblasti pre návštevníkov
• Slávnosti hliny: podujatie keramikárov, spravidla prvý septembrový víkend
• Slávnosti lesa a Huncokárske hody: tradičné drevorubačské slávnosti koncom júla na Piesku (Zochova chata)
• Fašiangové slávnosti vo februári, súťaž vo varení kapustnice a i.
• Pravidelné výstavy a medzinárodné koncerty v sieni umení Eunika (bývalý nemecký evanjelický kostol)
• Púť ku kaplnke sv. Márie Magdalény: každoročné verejné letné púte v období júl – august na Piesku (Zochova chata)

• Slovenská ľudová majolika – ľudovoumelecké výrobné družstvo – výrobca tradičnej modranskej keramiky.
• Shebo Winery, a. s., Dolná ul. 120, Modra (cesta na obec Šenkvice) – slovenský výrobca prívlastkových vín zn. Chateau Modra.
• IN VINO ELESKO WINE PARK – Partizánska ulica 88 (mestská časť Kráľová) – slovenský výrobca vín.

• Materské školy: Materská škola na ul. SNP 14, Materská škola na Partizánskej ul.88, Materská škola na Kalinčiakovej ul.11, Materská škola na Sládkovičovej ul. 13, Materská škola na Vajanského ul. 93
• Základné školy: Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Komenského 1/A, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre, Dukelská ul.
• Stredné školy: Gymnázium Karola Štúra Modra, Nám. Slobody 1, Stredná odborná škola pedagogická Modra Sokolská 4, Stredná odborná škola vinársko – ovocinárska, Kostolná 162/3, 900 01 Modra 1
• Univerzity: Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského;

 

• Samuel Libai (* 1782 – † 1869), zlatník
• Karol Štúr (* 1811 – † 1851), básnik, kňaz a učiteľ
• Ľudovít Štúr (* 1815 – † 1856), politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg
• Ján Kalinčiak (* 1822 – † 1871), spisovateľ, literárny kritik a pedagóg
• Viliam Pauliny-Tóth (* 1826 – † 1877), politik, básnik a publicista
• Dionýz Štúr (* 1827 – † 1893), geológ a paleontológ
• Ivan Branislav Zoch (* 1843 – † 1921), polyhistor a fyzik
• Svetozár Hurban-Vajanský (* 1847 – † 1916), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik
• Mária Izáková (* 1862 – † 1934), pedagogička
• Jozef Roháček (* 1877 – † 1962), evanjelický farár a prekladateľ Biblie
• Ferdinand Písecký (* 1879 – † 1934), pobočník generála M. R. Štefánika, pedagóg, publicista, dramatik a autor čítaniek
• Samuel Zoch (* 1882 – † 1928), evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ
• Ján Bakoš (* 1890 – † 1967), semitológ, arabista, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ
• Anna Kafendová-Zochová (* 1895 – † 1977), klavírna umelkyňa, hudobná pedagogička a muzikologička
• Ján Smrek (* 1898 – † 1982), básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života
• Heřman Landsfeld (* 1899 – † 1986), keramikár – džbánkar, zberateľ a amatérsky archeológ
• Jozef Krajčovič (* 1919 – † 1993), pedagóg a matematik
• Viera Kraicová (* 1920 – † 2012), výtvarná umelkyňa
• Ignác Bizmayer (* 1922 – † 2019), keramikár
• Ján Farkaš (* 1923 – † 1999), enológ a výskumník, vynálezca nealkoholického nápoja Vinea
• Milan Peťovský (*1931 – † 2000), režisér, kameraman a pedagóg
• Lýdia Vadkerti-Gavorníková (* 1932 – † 1999), poetka a prekladateľka
• Ľubomír Rapoš (* 1934) - † 2021) , výtvarník a umelecký fotograf
• Jozef Mihalkovič (* 1935), básnik a prekladateľ
• Vincent Šikula (* 1936 – † 2001), prozaik, básnik a scenárista
• Veronika Šikulová (* 1967), prozaička
• Juraj Tóth (* 1975), astronóm
• Peter Bittner (* 1976), bubeník, manažér, producent a organizátor kultúrnych podujatí

•   Benátky nad Jizerou, Česko
•   Hustopeče u Brna, Česko
•   Overijse, Belgicko
•   Martres-Tolosane, Francúzsko

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modra

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Modre
• Modranská keramika
• Modranská železnica

• www.modra.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• www.modranet.sk Regionálny spravodajský portál.