Krásno nad Kysucou

Krásno nad Kysucou sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, prevažne v Kysuckej vrchovine, ale čiastočne tu zasahujú aj Kysucké Beskydy a Javorníky. Centrálna časť mesta leží v Krásňanskej kotline, do severnej časti Kalinova (po rieku Bystrica) zasahujú Kysucké Beskydy podcelkom Rača, južná časť Kalinova, ako aj Blažkov a Drozdov patria do podcelku Vojenné a Zákysučie v Javorníkoch je rozdelené medzi Rakovskú hornatinu na severe a Ochodnickú vrchovinu na juhu. ^[4]

Cez mesto preteká rieka Kysuca, ktorá je hlavným tokom a jej prítok Bystrica. Je vstupnou bránou do Bystrickej doliny, ako aj centrom rovnomenného mikroregiónu. Vďaka svojej výhodnej polohe je významným dopravným uzlom a priemyselným strediskom v rámci celého kysuckého regiónu. Východným okrajom mesta vedie cesta I/11, ktorú tu križuje II/520, západný okraj lemuje železničná trať Žilina – Ostrava.

• Stred, Kalinov, Blažkov, Drozdov a Zákysučie
• Sídliská: Struhy, 1. mája, Zákysučie

Bohovičov, Dielničky, Družstevná, Hôrky, Ing. Jozefa Horníka, Jána Palárika, Kalinovská, kpt. Karola Pagáča, Kuljovských, Lazná, Nábrežná, Leonarda Sojčáka, Lesnícka, Mládežnícka, Most lásky a priateľstva, MUDr. Hálka, Násypy, Námestie svätého Ondreja, Obrancov mieru, Pod Budínom, Radovka I, Radovka II, Revolučná, Slovenského národného povstania, Staničná, Struhy, Škerenčákov, Štefana Kováča, Šustkov-Jedličník, Vlčovská cesta, Záhradná, Žilinská, 1. mája, 9. mája.

Mesto leží na sútoku riek Kysuca a Bystrica. Do Bystrice ústi ešte Capkov potok sprava, do Kysuce potom Vlčovský potok sprava a Drozdov potok zľava.

Prvá písomná zmienka o meste Krásno nad Kysucou pochádza z roku 1325 ako Krasna. Patrila žilinskému dedičnému richtárovi a potom po odstúpení dedičného richtárstva žilinskými mešťanmi mestu Žilina, potom panstvu Strečno. Názvy mesta sa menili nasledovne: v roku 1352 Crassna, 1508 Krasno, 1808 Kysucké Krásno, 1920 Krásno nad Kysucou. Roku 1598 malo mesto 30 domov, 253 rodín a 1 420 obyvateľov.

Krásno výraznejšie svoj vzhľad začalo meniť až na konci 18. storočia, keď prišli do Krásna bratia františkáni zo Žiliny, ktorí dostali za úlohu viesť novú farnosť. Páter Arkádius Nadhoránsky v roku 1794 dal postaviť faru aj s hospodárskymi budovami. Prvý "rínok" v Krásne začal existovať práve medzi týmito hospodárskymi budovami a dreveným kostolíkom v roku 1795. Do Krásna prišiel prvý farár až v roku 1799 – Pavol Žufa. Krásno ako nové sídlo farnosti sa začalo rozvíjať veľmi rýchlo. V roku 1828 už malo 325 domov a 2 346 obyvateľov.

V 19. storočí po veľkých snahách miestneho farára vdp. Ignáca Vornáčka sa podarilo postaviť nový, murovaný farský kostol sv. Ondreja. Námestie sv. Ondreja tak dostalo dnešný vzhľad a nové miesto pre malý trh, ktorý v obci býval každú nedeľu po bohoslužbe v kostole. Krásno bolo spojené s okolitými krajinami Košicko-bohumínskou železnicou v roku 1871, pričom dostalo i vlastnú železničnú stanicu.

Základy budúceho drevárskeho priemyslu začala budovať obecná píla v roku 1895, ktorá v tej dobe zamestnala okolo 50 ľudí. Notársky úrad bol v Krásne založený v roku 1897. Zároveň boli pripravené aj prvé plány na výstavbu Potravného družstva v roku 1899 pri ktorých sa počítalo so zrušením trhu, ktorý potrebám obyvateľstva nevyhovoval.

V 20. storočí nastáva najväčší rozmach obce. V rokoch 1903 – 1905 bol postavený drevený most cez rieku Kysucu, spájajúci historickú časť obce so železničnou stanicou, v 60. rokoch bol však zničený po nehode a už sa neuvažovalo o jeho opätovnom postavení. Ak by stál dodnes, bol by najdlhším dreveným mostom na Slovensku.

 

V roku 1914 rozšírili Košicko-bohumínsku železnicu na dvojkoľajovú trať. Prvá svetová vojna negatívne ovplyvnila i občanov Krásna, kde všetci vojnopovinní občania do 37 rokov boli povinní nastúpiť na vojenskú službu. Po štyroch rokoch sa z vojny mnohí vracali už ako invalidi. Počas prvej svetovej vojne padlo 30 Krasňanov, z toho jeden z nich – Vincent Čimbora padol v Kragujevaci ako jeden zo 44 odsúdených na smrť.

Krásno samotné už nemalo veľké množstvo potravín, obecná píla nefungovala, vlaky väčšinou odvážali už len vojakov na frontu, fara nemala veľa peňazí na rekonštrukciu kostola. Kostol sv. Ondreja počas vojny prišiel o tri zvony, ktoré boli roztavené pre potreby frontu. Na kostole zostal zvoniť Umieračik, ktorý bol v roku 1924 presunutý do zborovskej kaplnky. Rodiny vojakov, ktorí odišli na frontu museli pre pár bohatých rodín, ktoré v Krásne žili pracovať aj celý týždeň vrátane nedele aby mohli uživiť svojich najbližších. Mnohí z týchto mužov poznačených hrôzami vojny prekvapilo a nahnevalo ako sa darilo tým občanom, ktorí neodišli na frontu bojovať. Keďže ich rodiny boli na tom veľmi zle ako s potravinami tak s financiami, rozhodli sa pre pomstu. Táto udalosť je známa dodnes ako "Krásňanská rabovačka" kedy po skončení prvej svetovej vojny ozbrojení veteráni vojny z Krásna v dolnom Krásne prepadli majetky bohatých Židov pričom sa snažili im vykradnúť ich majetok. Na poslednú chvíľu, kedy malo dôjsť k najhoršiemu, zavolali títo Židia železničných žandárov zo Žiliny, ktorí po príchode do Krásna začali po vojakoch strieľať. Vodca týchto vojakov padol po prvých výstreloch. Druhý vodca zomrel počas prevozu do nemocnice. Ostatní buď zomreli na následky poranení na mieste alebo sa vzdali žandárom a boli prevezení do Žiliny. Udalosť veľmi negatívne poznačila obyvateľov Krásna na veľmi dlhú dobu a v roku 1938 po vyhlásení autonómie Slovenska sa začali aj perzekúcie voči týmto židovským rodinám, ktoré neskôr po transporte v roku 1941 zomreli v koncentračnom tábore Osvienčim.

Po vyhlásení Česko-Slovenska začal život v obci veľmi prekvitať. V roku 1920 zriadili v Krásne žandársku stanicu, v roku 1925 vznikol Dobrovoľný hasičský zbor a Športový klub Sokol- dnešný MŠK Tatran Krásno nad Kysucou. Krásno bolo kompletne elektrifikované v roku 1928. V čase celosvetovej hospodárskej krízy malo Krásno v roku 1933 150 nezamestnaných osôb. V Krásne pôsobili obuvníci, predovšetkým mlynári ale popri nich mali najväčší zisk krčmári. Potravné družstvo vybudovali po dlhej dobe za pomoci štátu v roku 1930 a poskytlo zamestnanie niekoľkým desiatkám nezamestnaných občanov. V divadelnej sále Potravného družstva počas roku 1935 spustili prvý film, na čom nakoniec vzniklo kino Lipa, jedno z prvých na Kysuciach. V roku 1938 žilo v Krásne 3563 ľudí v 577 domoch. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa konali v obci slávnostné bohoslužby. Vojna neminula ani Krásno, fašisti počas SNP obsadili budovu školy v ústredí a po celej obci rozmiestnili delá a tanky, do konca roku 1944 ešte stihli postaviť i betónové protitankové zátarasy na severnom chotári obce. Po porážke vojsk Wehrmachtu sa v obci usídlila Červená armáda. Dňa 9. mája 1945 definitívne skončila druhá svetová vojna. V Krásne zanechala veľkú biedu spred čias Rakúsko-Uhorska pričom sa naspäť do domoviny nevrátili mnohí bojovní Krasňania, ktorí sa zaslúžili o porážku nacistov. Podľa nich sú dodnes v Krásne pomenované ulice.

Po vojne už začal nový začiatok. Pri víťazstve Komunistickej strany v roku 1948 prebehli, tak ako aj v obnovenom Česko-Slovensku veľké reformy. V Krásne vznikol Miestny národný výbor, zrušená bola žandárska stanica. Začala sa hromadná výstavba rodinných domov a takmer každý dom bol už murovaný a mal vlastnú televíznu anténu. Zlepšovali sa pracovné podmienky a Krásno sa rozrastalo. Do roku 1960 bolo Krásno nad Kysucou obcou v okrese Kysucké Nové Mesto. Pre Drevinu Krásno postavili sídlisko 1. mája v rokoch 1963 – 1970. Už roku 1965 Krásno malo 5100 obyvateľov. Postavila sa nová škola pri sídliskách Struhy a 1. mája. Počas komunizmu sa v Krásne postavila Obecná kotolňa, dve sídliská pre 1500 obyvateľov, Dom smútku na cintoríne, lyžiarske vleky ako aj garáže pri Bystrici, alebo preložka štátnej cesty Žilina – Ostrava.

Nový Dom Kultúry sa začal stavať v roku 1985 a dokončený bol na začiatku 90. rokov. Nová železničná stanica bola dokončená v roku 1986. Po komunizme sa ešte otvorila nová budova Obvodného oddelenia Policajného zboru na Mládežníckej ulici- 1996. V Krásne už koncom 20. storočia žilo vyše 7 000 obyvateľov. 1. septembra 2001 získalo Krásno spolu s obcou Šaštín-Stráže štatút mesta. Od 1. januára 2016 už mesto nie je najmladším mestom na Slovensku, vzhľadom na udelenie štatútu mesta obciam Turany a Gabčíkovo.

Centrum dnešného Krásna bolo v minulosti neobývanou oblasťou močaristého charakteru. Ľudia žili v okolitých pohoriach. Jeden z nich bol aj Ján Krásno. Toho pastiera oviec, valacha, raz dávno navštívili páni z Budatínskej stolice (panstva). Spýtali sa ho, ako sa má a ako sa mu v tejto riedko osídlenej oblasti žije. Keďže obyčajný pastier oviec nevie veľmi dobre po pánsky, tak odpovedá Krásno, lebo si myslel, že chcú vedieť ako sa volá. A keďže sa tu žije krásno, tak sa vtedy málo obývaný kus zeme nazval Krásno, neskôr Crrasno, Krásno nad Kysucou, podľa rieky Kysuce. ^{[chýba zdroj]}

Krasňanská kultúra má svoje počiatky už v 17. storočí, kedy pôsobili v Krásne kapely Gajdošov a folklórne skupiny. Činnosť kultúry začala jestvovať až na konci 19. storočia, kedy boli urobené plány na výstavbu Potravného Družstva, ktoré sa postavilo o 30 rokov neskôr v roku 1930. V budove sa nachádzala aj kultúrna sála, v ktorej sa konali divadelné predstavenia. V roku 1935 založili z financií Potravného Družstva aj kino Lipa, ktoré pôsobí dodnes. Najviac premietaných filmov v starej kinosále malo premiéru v roku 1965. Rudolf Kuljovský st. – pracovník Národného podniku DREVINA š. p., neskorší redaktor Kysuckého Drevára, založil folklórny súbor Drevár v roku 1976. V roku 1999 bolo sídlo Kultúry premiestnené do novopostaveného Domu Kultúry Krásno nad Kysucou. V meste pracuje občianske združenie Kultúrny prameň pri Farskom úrade, ktoré tiež rozvíja kultúrnu činnosť. V Krásne pôsobí i veľa speváckych gospelových súborov, ktoré sa zúčastňujú bohoslužieb vo farskom kostole, predovšetkým na mládežníckych bohoslužbách každý piatok. V súčasnosti sú najviac aktívne: spevácky zbor Makabi a detský spevácky zbor Vtáčatá. V Krásne pôsobia i rôzne hudobné kapely. Najpopulárnejšou z nich je hudobná kapela KOMA. Pre lepšiu činnosť kultúry zriadilo mesto Krásno nad Kysucou v Dome Kultúry Centrum voľného času, ktoré sídli medzi Mestskou Galériou a Mestskou knižnicou v priestoroch bývalej pobočky Slovenskej sporiteľne, ktorá sa premiestnila do priestorov Zdravotného strediska. Centrum voľného času ponúka pre všetky deti množstvo aktivít. V súčasnej dobe navštevuje Centrum voľného času okolo 300 detí.

 

Krásno nad Kysucou má 6 807 obyvateľov. Z celkového počtu je viac žien, priemerný vek je 31,3 roka.

Najväčší nárast obyvateľstva nastal predovšetkým medzi rokmi 1976 - 2003, kedy sa v meste kolaudáciou bytových domov na sídlisku Struhy vytvorili desiatky bytov a mnoho ľudí z celého Slovenska, ako aj utečenci z vojny v Juhoslávii tu našli nový domov. Najvyšší počet obyvateľov malo Krásno nad Kysucou v roku 2001, kedy tu žilo 7090 obyvateľov.

V poslednom období dochádza k demografickej stagnácii vzhľadom na vysokú mortalitu obyvateľstva a migráciou obyvateľov do okolitých obcí alebo do zahraničia. Mesto začalo riešiť tento problém výstavbou nových bytových domov a rodinných domov v mestskej časti Zákysučie, kde sa vytvára nové sídlisko.

Národnostné zloženie obyvateľstva: slovenská, česká, chorvátska a srbská. V meste je 20 % nezamestnaných. Za prácou do okolitých miest dochádza 40 %.

V súčasnosti sa otváraním nových výrobných závodov v priemyselnom parku v mestskej časti Kalinov vytvárajú nové pracovné miesta pre obyvateľov mesta aj pre okolité obce.

V Krásne sa nachádzajú tri zdravotnícke zariadenia- Zdravotné stredisko na Hálkovej ulici, Veterinárna ambulancia na ulici SNP a Zubná ambulancia v mestskej časti Kalinov.

 

Zdravotné stredisko:

• 2 zubné ambulancie
• 1 detská ambulancia
• 2 gynekologické ambulancie
• ušno-nosno-krčná ambulancia
• neurologická ambulancia
• 2 všeobecné ambulancie

 

• Kostol svätého Ondreja je rímskokatolícky farský kostol na Námestí sv. Ondreja. V meste sa začal stavať v roku 1861 (prvý kostol sv. Ondreja, pôvodne drevený, pochádzal z konca 16. storočia). Patrónom kostola je svätý Ondrej. Počas svojej existencie prešiel viacerými úpravami interiéru, no svoj vonkajší vzhľad si zachoval od svojho postavenia až do dnešných dní. Kostol je pre mesto významné miesto či už z historického hľadiska alebo z kultúrného hľadiska. Svojou veľkosťou je kostol najväčším na Kysuciach pričom sa v ňom konali dve kňazské vysviacky v rokoch 1996 a 2003.

 

• Kostol Božského srdca Ježišovho v mestskej časti Kalinov: začal sa stavať v roku 1996 z milodarov veriacich. Stavba bola dokončená na konci roku 1999. Posvätený bol nitrianskym biskupom Janom Chryzostomom Korcom. V roku 2015 praskli všetky tri zvony na kostole pričom bola nutná ich oprava. V roku 2016 bola na okne hlavného oltára osadená vitráž s podobizňou Ježiša Krista v podobe Božského srdca s kostolmi farnosti Krásno a kysuckými vrchmi typickými pre túto oblasť.

 

• Budova Domu Kultúry - S výstavbou sa začalo v roku 1985 podľa plánov budovy súčasného múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. O tomto výbere rozhodli predovšetkým vtedajšie ekonomické dôvody. Stavbu dokončili v roku 1990, pričom všetky priestory boli otvorené až v roku 1999. Väčšinu priestorov budovy vlastní Mestský úrad v Krásne nad Kysucou a Kysucké múzeum v Čadci. V budove sa okrem veľkej kinosály Kina Lipa nachádza aj Mestská knižnica, Zmenáreň, Reštaurácia Gazdovský šenk, Sieň Františka Hübbla, Centrum voľného času a Spoločná Prírodovedecká expozícia Kysuckého múzea v Čadci, Oravského múzeá, Liptovského múzea a Považského múzea, kde sa nachádza šesť metrov vysoká replika mamutice a veľa ďalších exponátov. Budova v 90. rokoch získala aj titul Stavba storočia a spolu s mestským úradom a kostolom sv. Ondreja patrí medzi najvýznamnejšie budovy v meste.

 

• Budova Farského pastoračného centra svätého Benedikta z Nursie (skrátene FPC): na Námestí sv. Ondreja pri kostole je stavba, kde sa počas komunizmu nachádzalo obecné kino aj divadlo. Je to zachovalá stavba z konca 19. storočia. Dostavaná však bola kompletne ako súčasť Potravného družstva v roku 1930. Dnes sa tu konajú detské stretnutia, ktoré organizuje Kultúrny prameň. Ako farské pastoračné centrum bolo posvätené v roku 2001 biskupom Janom Chryzostomom Korcom.
• Budova Kolkárne v športovom areáli: so stavbou sa začalo na podnet riaditeľa závodu Drevina Ing. Mikuláša Bíroša, práve jeho zásluhou sa v Krásne postavilo toto hospodárske zariadenie v športovom areáli. Je to dvojpodlažná budova o rozmeroch 62 × 10 metrov. Stavbu Kolkárne sťažovala v období 1958- 1963 séria záplav, pri ktorých bolo stavenisko Kolkárne viackrát zatopené spolu s ihriskom. V prízemí v ľavom trakte je umiestnená reštaurácia s kuchyňou, v pravom trakte sa nachádzala kolkáreň, ktorá bola v 90-tých rokoch uzatvorená. V roku 2014 bola po vyše 20-tich rokoch otvorená nová automatická kolkáreň bývalým prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a primátorom mesta Jozefom Grapom. Nová kolkáreň má dve dráhy a priestor pre divákov, ktorý v starej kolkárni chýbal. Poschodie v prevažnej časti poskytuje ubytovacie priestory s kapacitou 27 postelí. Okrem toho sa na poschodí nachádzala miestnosť s vystavenými športovými, hlavne futbalovými trofejami. Po otvorení interiéru futbalovej tribúny v roku 2014 boli trofeje aj šatne z týchto priestorov presťahované. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1963. Kolkáreň bola v 70-tych rokoch 20. storočia rozšírená o ľavé krídlo budovy, kde sa otvorili ďalšie ubytovacie priestory.
• Kamenný most pri Blažkov Pri vstupe do mesta po starej ceste od Žiliny sa nachádza jeden z najstarších a veľkosťou pravdepodobne najväčší funkčný celo-kamenný most. Podľa archívnych podkladov most začali stavať v roku 1831 a bol dokončený v roku 1835 ako stoličný most. Nachádza pri vstupe do Krásna nad Kysucou od Kysuckého Nového Mesta. Tiahne sa približne 10 m ponad malé údolie Drozdovského potoka, ktorý preklenuje klenbou svetlosti 5,8 m a výšky viac ako 9,4 m. Popri výške je nezanedbateľná aj jeho dĺžka - 50 m, čím zrejme prekonáva dĺžky všeobecne známych celo-kamenných mostov v Gelnici a Poltári, a tak je pravdepodobne aj najdlhším na Slovensku. Na moste nechýbajú ani klasické kamenné otvory slúžiace k odvodneniu mostovky, ktorá je medzi parapetmi široká 7.35 m. V roku 2011 pri prechádzaní Krásnom si všimol študent stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Paulík, aké významné mosty sa v Krásne nachádzajú a spropagoval ich prostredníctvom médií. V roku 2012 bol most označený z oboch strán, umiestnená informačná tabuľa a vybudovaný prístupový chodník až na dno rokliny. ^[5]
• Železobetónový most pri Struhoch Ďalší unikátny most sa nachádza pri východe z mesta smerom na Čadcu. Je to najstarší železobetónový most na území Slovenska a pravdepodobne vtedajšieho Uhorska. Bol postavený v roku 1891 firmou Wayss a jeho dve klenby dosahujú svetlosť až 16,45 m. Na moste je osadená socha Jána Nepomuckého. Je jedným z najväčších dodnes zachovaných železobetónových mostov v strednej Európe pochádzajúcich zo začiatku 90. rokov 19. storočia, z obdobia prvých väčších aplikácií železobetónu v mostnom staviteľstve. V časti predmostia sa kedysi nachádzal kanál mlynského náhonu, ktorý dával do pohybu mlyn. Tento most je známy aj pod názvom Brichtov most, pretože v blízkosti bývala židovská rodina Brichtových.^[6] Doteraz je funkčný i pre nákladnú dopravu. Popod most prechádza cyklotrasa, ktorá pokračuje v trase bývalej úzkorozchodnej úvraťovej železničky až do Poľska. V roku 2014 bol most rekonštruovaný a opravený, pričom sa zvýšila nosnosť mosta z 10 ton na 30 ton. Z historického hľadiska sa jedná o významný most, ktorý počas druhej svetovej vojny nebol zničený na rozdiel od mosta "Prašivého", ktorý bol postavený do časti Blážkov v podobnom období ako tento a dokázal vydržať i nápor dopravy po celú dobu až do rekonštrukcie. Zároveň to bol jediný prejazdný most v smere na Čadcu do roku 1985, kedy sa vybudovala preložka štátnej cesty Žilina - Ostrava, súčasná cesta I. triedy 11 (I/11).

•  
  Železobetónový most v Krásne nad Kysucou, vybudovaný v roku 1891, zrekonštruovaný v roku 2014
•  
  Pohľad na most z Bystrickej cyklomagistrály

• Násypy sú miesto, ktoré bolo v minulosti neosídlené a z veľkej časti zatopené hladinou rieky Kysuca. Podľa tradície sa na tomto mieste približne v roku 1392 údajne utopilo dievča Kysuca, podľa ktorej bola rieka a región neskôr aj pomenovaný. Násypy ako osídlené územie začalo existovať, keď sa postavil súčasný futbalový štadión a malé predmestie v 30. rokoch 20. storočia. Dnes sa po tomto významnom mieste volá súčasná ulica "Na Násypoch". Každoročne tu chodia loviť rybári, je tu vybudovaná aj časť Bystrickej cyklomagistrály, ktorá smeruje až do Poľska. Násypy začínajú pri štadióne v Krásne nad Kysucou a vedú okolo rieky Kysuce po sídlisko Struhy.

• Most lásky a priateľstva – Nachádza sa v mestskej časti Kalinov a spája miestnu osadu Jedličník s mestskou časťou. Jeho presné GPS súradnice sú N 49° 23.569 E 018° 51.733. Bol vybudovaný ako náhradný most po povodni, ktorá zničila predchádzajúci most v roku 2007. Otvorený bol v júni 2010 a je na ňom niekoľko desiatok zámkov lásky a priateľstva. Zámky sa dajú vyrobiť v miestnej výrobe kľúčov ČEJS na ulici SNP.

• Nové námestie bolo otvorené 19. júla 2011. Námestie je budované do tvaru kruhov a v jeho strede sa z najmenšieho kruhu pri plesknutí rúk, alebo dupnutí nohou šíri ozvena. V dolnej časti námestia je umiestnená fontána v tvare slzy ako symbolu šťastia, ale i smútku. Fontánu spustil do prevádzky prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, primátor mesta Jozef Grapa a správca farnosti v Krásne vdp. Mgr. Pavol Špita.

• V budove kultúrneho domu je zriadená spoločná prírodovedná expozícia Kysuckého múzea v Čadci, Oravského múzea, Liptovského múzea a Považského múzea.
  • Stála expozícia prezentuje faunu a flóru severozápadného Slovenska. Hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti.
  • Stála expozícia Kysuce v minulosti je venovaná prierezu histórie, etnografie a archeológie regiónu.
• Taktiež bola v budove Domu Kultúry zriadená Mestská Galéria, kde sa nachádza Sieň Františka Hübla, slovenského maliara z Krásna nad Kysucou. V Galérii bývajú výstavy mnohých slovenských a zahraničných umelcov.

• Gospelové Kysuce – je medzinárodný gospelový festival. Koná sa pravidelne v septembri od roku 2003. Vystupujú tu rockové skupiny, ktoré sú zamerané na gospelovú hudbu. Začína každý prvý septembrový piatok svätou omšou vo Farskom Kostole sv. Ondreja, potom sa presúva do Domu Kultúry v Krásne nad Kysucou, kde sa vystupuje až do soboty.
• Krásňanský folklórny festival - je folklórny festival, ktorý organizuje mesto na Novom námestí od roku 2016. Festival podporil Fond na podporu umenia. Prvý ročník sa uskutočnil 18. júna 2016.^[7]

Rekreačné zariadenia:

• turistická ubytovňa v športovom areáli,
• lyžiarsky vlek v Kalinove,
• Kysucká cyklomagistrála,
• turistické chodníky (cca 12 km).

•  
  Stromy na poľnej ceste v Zákysučí
•  
  Lúka pri poľnej ceste V Zákysučí

Do chránenej krajinnej oblasti Kysuce patrí územie severovýchodne od sútoku riek Bystrica a Kysuca. Územie sídla Krásno spadá do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd, Beskydy a Javorníky.

• TJ Tatran Krásno nad Kysucou – futbalový klub hrajúci v 3. futbalovej lige. Založený v roku 1925.
• Krásňanská desiatka – beh na 10 km, ktorý sa koná každoročne od roku 1983. Štart a cieľ sa nachádza na Krásňanskom futbalovom štadióne, beh smeruje cez historické centrum mesta až po masív kopca Skačkov v mestskej časti Drozdov, odtiaľ sa bežci späť do Krásna.
• Krasňanská cyklo-dvadsiatka – cyklistické preteky na novovybudovanej cyklotrase Krásno nad Kysucou – Milówka (PL), ktorý sa koná každý rok v auguste. Jazdí sa časovka na horských bicykloch od krasňanského kultúrneho domu na štadión v Klubine a späť. Prvý ročník sa konal v roku 2013.
• Krasňanská stopa - lyžiarsky pretek v bežeckom lyžovaní s dĺžkou 10 km. Trať smeruje podobne ako letná cyklo-dvadsiatka od Nového námestia pri nábreží Kysuce po cyklotrase do obce Zborov nad Bystricou a späť. Organizácia preteku závisí od poveternostných podmienok a dostatočného množstva snehu, kvôli čomu sa neuskutočnil pretek v roku 2014 a 2016. Prvý ročník sa uskutočnil 23. februára 2013.^[8]
• SPARROWS Krásno – hokejbalový klub hrajúci v Žilinskej lige. Založený v roku 2005.

Poľnohospodárstvo mesta sa sústreďuje na chov oviec, výrobu syra, pestovanie zemiakov a zeleniny.

Poľnohospodársky pôvodný fond: riešené územie Krásna nad Kysucou zaberá plochy 2 777 ha, z čoho je poľnohospodárska pôda 1 219 ha a lesná pôda 1 206 ha.

Štruktúra plôch: orná pôda 1 227 ha,vodné plochy 71 ha, zastavené plochy 217 ha a ostatné plochy 63 ha. Poľnohospodárske využitie územia je cca 44 %, stupeň zornenia je len 13 % a lesnatosť územia 43 %. Prevažnú časť poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území mesta obhospodaruje podielnícke družstvo Krásno nad Kysucou, ktoré hospodári na 750 ha prenajatej pôdy. Špecializuje sa hlavne na chov oviec. Ostatnú výrobu prevádzajú niektorí drobnochovatelia pre vlastné potreby.^{[chýba zdroj]}

• Automobilový priemysel – Eliastech spol. s r.o. - kórejská firma, ktorá sa orientuje predovšetkým na výrobu plastových odliatkov a modulov pre automobilových výrobcov Kia Motors a Hyundai. Svoju výrobu začala v roku 2015 v novovybudovanej výrobnej hale v blízkosti bývalého podniku DREVINA.
• Drevársky priemysel – v Krásne do roku 2003 zastupoval drevársky priemysel jeden z najvýznamnejších zamestnávateľov nielen v meste KYSUCKÉ DREVÁRSKE ZDRUŽENIE – TRADE, a. s. (Forest Trade Company (FTC) (do roku 1998 Kysucké drevárske závody štátny/národný podnik, do roku 1986 Drevina, národný podnik – závod Krásno nad Kysucou-Oščadnica). Závod vznikol najskôr ako obecná píla v roku 1895 a v roku 1945 sa k nej pripojili viaceré drevárske spoločnosti. Zamestnával viac ako 1400 pracovníkov. Podnik bol v rokoch 1951 – 1953 rekonštruovaný. V súčasnosti je po likvidácii. Dodnes stoja výrobné haly, žeriavy, vstupná brána ako i železničná vlečka.
• Strojársky priemysel – Promont a. s. – fabrika na výrobu oceľových konštrukcií, KOMAD spol. s.r.o. – výroba valcovaných pozdĺžne zváraných rúrok a profilov, ťahanie drôtu, povrchová úprava kovov práškovou technológiou, odporové zváranie sietí
• Stavebné firmy - STaS (Stavby a Služby) spol. s r.o. Krásno nad Kysucou - stavebná firma z Krásna nad Kysucou založená v roku 1991. Realizovala napr. výstavbu futbalovej tribúny v Krásne nad Kysucou, výstavbu supermarketu TESCO v Krásne nad Kysucou a ďalšie výstavby v okolí.
• Paneláreň – pod bývalým závodom Drevina sa nachádza paneláreň, ktorá ešte donedávna zamestnávala okolo 100 pracovníkov. Vyrábala panely pre bytové domy na sídlisku Struhy v Krásne nad Kysucou, ale hlavne prefabrikované vodojemy pre celé Česko-Slovensko. Na pozemku stoja dodnes staré žeriavy, ktoré sa pre zlý technický stav už nepoužívajú a sú pripravené na rozobratie. V súčasnosti (2013) sú v areáli rôzne súkromné firmy.

V preprave osôb má výrazné zastúpenie hromadná autobusová, železničná a individuálna automobilová doprava. Existujúcu sieť zastávok možno považovať za primeranú ekonomickým možnostiam a danostiam terénu. Preprava nákladov cestnou dopravou je v hlavných prúdoch situovaná na cestách I/11 a II/520.

Krásnom prechádza železničná trať 127 medzi Žilinou a Čadcou. Na železničnej stanici v Krásne zastavujú osobné vlaky. Jej poloha je excentrická, preto sa navrhuje zriadenie železničnej zastávky pre osobnú dopravu v priestore sútoku rieky Kysuce a Bystrice. Samotná železničná stanica bola modernizovaná, postavilo sa aj 2. nástupište.

•  
  Pohľad na železničnú stanicu v Krásne nad Kysucou z Juhu
•  
  Modernizácia železničnej stanice v Krásne nad Kysucou
•  
  Prvé nástupište žel. stanice v Krásne nad Kysucou
•  
  žel. stanica v Krásne nad Kysucou počas rekonštrukcie v roku 2007
•  
  Podchod na žel. stanici v Krásne nad Kysucou

 

• Základné školy: ZŠ na Mládežníckej ulici 1 – 9 ročník, jedna z najstarších kysuckých základných škôl. Bývalá škola na ulici SNP založená v roku 1913, súčasná škola na Mládežníckej ulici stojí od roku 1966. ZŠ a MŠ Michálkov 1 – 4 ročník, ZŠ a MŠ Kalinov 1 – 4 ročník.

• Základná umelecká škola na ulici SNP, ktorá ako samostatný právny subjekt má pôsobnosť pre mesto a spádové obce. Vyučujú sa 4 odbory: hudba, výtvarníctvo, tance, literárno-dramatický. Bola vystavaná v rokoch 1938 – 1943, pričom mala slúžiť ako ďalšia budova Štátnej Ľudovej školy v ústredí. Obyvatelia Krásna ju ľudovo nazývali aj Hasičský dom, pretože istý čas sa v budove nachádzala aj požiarna zbrojnica. Tá sa neskôr premiestnila na Ulicu kpt. Karola Pagáča, v roku 1994 na ulicu 1. mája a od roku 2015 sídli v budove bývalej obecnej kotolne vedľa sídla KRASBYTu. Ako Základná umelecká škola začala prevádzku v roku 1976 po premiestnení detí 1. – 3. ročníka do novopostavenej školy na Mládežníckej ulici. Riaditeľkou bola najskôr Oľga Bezačinská st., od roku 1999 Mgr. Alica Nadzamová.
• Stredné školy: Stredná odborná škola drevárska a stavebná má 2 študijné odbory a 6 učebných odborov, navštevuje ju viac ako 500 študentov. Založená bola v roku 1986. Nachádza sa pri skrachovanom podniku.
• Materské školy: Materská škola Prvosienka na Lesníckej ulici – bola materskou školou patriacou pod závod Drevina, vystavali ju z financií tohto závodu v roku 1970. Slávnostné otvorenie sa konalo na sviatok Medzinárodného dňa detí v roku 1971. Pôsobí dodnes ako jediná materská škola v mestskej časti Krásno nad Kysucou (stred). Istý čas sa tu nachádzali aj jasle, ktoré v roku 1992 zanikli.
• MŠ v ZŠ Michálkov – je to dvojtriedná materská škola, nachádzajúca sa v Základnej škole u Michálka (u Zbúna). Má poldennú prevádzku.
• MŠ v ZŠ v Kalinove – rovnako ako u Michálka je to dvojtriedná materská škola s poldennou prevádzkou.

• Ján Petzold (* ? – † 1336), žilinský richtár, advokát, zakladateľ súčasného Krásna
• Mikuláš Šustek (* 1675 – † 1712), zbojník, druh Juraja Jánošíka
• Vojtech Ihriský (* 1899 – † 1988), sochár
• Lukáš Macura (* 1911 – † 1991), vedec a pedagóg
• Karol Pagáč (* 1916 – † 1944), učiteľ, vojnový veliteľ z obdobia 2. svetovej vojny
• Anton Točík (* 1918 – † 1994), archeológ
• Róbert Šimonič (* 1929), lekár, vedec
• Jozef Horniš (* 1932 – † 1982), vedec a pedagóg
• František Hübbel (* 1934 – † 1978), maliar
• Rudolf Maslák (* 1955), rímskokatolícky kňaz, redaktor, publicista
• Marian Šuráb (* 1958), rímskokatolícky kňaz, pedagóg, dekan teologickej fakulty v Bratislave
• Jozef Horník (* 1959 - † 2009), primátor mesta od roku 2007 až do svojej smrti v roku 2009. Počas svojho pôsobenia sa zaslúžil o založenie mestských novín "Krásňan" ^[9] a odštartoval súčasný rozvoj mesta. V mestskej časti Kalinov, je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej žil spolu so svojou rodinou.^[10]
• Jozef Grapa (* 1958), poradca prezidenta SR, primátor mesta
• Ján Kormanec (* 1959), vedec
• Jozef Kasaj (* 1960), karatista, majster Česko-Slovenska, Slovenska a strednej Európy
• Dagmar Bezačinská (* 1968), operná a operetná speváčka
• Miloš Jesenský (* 1971), spisovateľ a publicista, riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci
• Oľga Bezačinská (* 1974), slovenská operná a operetná speváčka
• Zdeno Štrba (* 1976), futbalista
• Jaroslav Chlebek (* 1976), futbalista
• Pavel Šadlák (* 1949 – † 2010), rímskokatolícky kňaz, kanonik a spoluzakladateľ Slovenského betlehema v Rajeckej Lesnej

•   Frenštát pod Radhoštěm, Česko
•   Milówka, Poľsko
•   Metylovice, Česko ^[11]

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Krásne nad Kysucou
• BUCHTA, Adam - HRONČEK, Pavel - JESENSKÝ, Miloš - TURÓCI, Martin: Hraničiari : Dejiny Krásna nad Kysucou do konca 18. storočia. Čadca : Kysucké múzeum, 2015. 1. vyd. 359 s. ISBN 978-80-89751-09-9 [na zadnej obálke], ISBN 978-80-8975-109-9 [v tiráži]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krásno nad Kysucou

• Oficiálny web