Kechnec

Obec sa nachádza v južnej časti okresu Košice-okolie, približne 20 kilometrov južne od Košíc, dva kilometre od maďarskej štátnej hranice na ceste I/68 Milhosť-Tornyosnémeti. So susednou Seňou, s ktorou tvorí spoločný intrvilán, bola v rokoch 1964 až 1990 spojená aj administratívne - do roku 1986 ako Hraničná pri Hornáde, v rokoch 1986 až 1990 ako Seňa.

Archeologické nálezy z okolia Kechneca potvrdzujú, že prvé osídlenie tohto územia bolo už v paleolite. Prvá písomná zmienka o obci je však mladšia - z roku 1220, keď sa obec spomína pod názvom Felnemet, teda Vyšné Nemce. Na majetkoch panovníka pri dolnom toku Hornádu, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca sa na prelome 12. a 13. storočia usadili nemeckí kolonisti. Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj prvý historicky doložený názov obce Felnemet. Susedné obce, ktoré dnes ležia v Maďarsku majú podobné názvy - Tornyosnémeti a Hidasnémeti.

V roku 1338 kráľ Žigmund Luxemburský daroval Kechnec za vernosť a vojenské zásluhy županovi Petrovi z neďalekého Perína. V darovacej listine sa obec spomína pod názvom Felnemethy alio domine Kemnech. V nasledujúcich storočiach sa názov obce menil len čiastočne - v roku 1560 Kenyhecz Nempty a až v 17. storočí sa ustálil na Kenyhecz, ktorý sa používal až do roku 1920^[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-slovenská s 579 obyvateľmi^[6]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kechneci 473 obyvateľov, z toho bolo 425 Maďarov, 39 Slovákov, 8 Nemcov a 1 Róm^[7].

V roku 1918 de facto a v roku 1920 i de iure obec pripadla Česko-Slovensku a jej názov Kenyhecz bol poslovenčený do formy Keňhec. V období rokov 1938 až 1945 bol Kechcnec súčasťou horthyovského Maďarska, no po druhej svetovej vojne opätovne pripadol ČSR. V roku 1945 sa názov obce upravil na Kehnec a v roku 1948 do dnešnej podoby.

V období rokov 1964 až 1986 bol Kechnec súčasťou umelo vytvorenej obce Hraničná pri Hornáde, v ktorej boli zoskupené tri obce - okrem Kechneca ešte Milhosť a Seňa. V roku 1986 sa obec osamostatnením Milhosti rozpadla a Seňa s Kechnecom tvorili obec Seňa. V roku 1990 sa obec Kechnec osamostatnila, čím sa administratívne hranice obcí v okolí dostali do stavu spred roka 1964.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žilo v obci 1137 obyvateľov, z toho bolo 980 (86,2%) slovenskej, 117 (10,3%) maďarskej a 6 (0,5%) rómskej národnosti.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kechneci 876 obyvateľov, z toho bolo 731 (83,5%) slovenskej, 133 (15%) maďarskej a 1 rómskej národnosti.

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1740-1754. Interiér prešiel úpravami v roku 1902, kedy inštalovali nové oltáre. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou, loď je plochostropá. Organový chór má vyrezávaný parapet z doby vzniku kostola.^[8] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.

• Zemianska kúria, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia. Upravovaná bola v 50. rokoch 20. storočia.^[9]

V katastrálnom území Kechneca sa nachádza nový a prosperujúci priemyselný park.

•   Išaseg, Maďarsko

• Oficiálna stránka obce