Jiří Dienstbier (1937)

V rokoch 1955 – 1960 vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Ešte ako študent vstúpil v roku 1958 do Komunistickej strany Česko-Slovenska. V rokoch 1958 – 1969 pracoval ako redaktor a komentátor Československého rozhlasu, bol spravodajcom v západnej Európe, na Ďalekom východe a v Spojených štátoch.

V šesťdesiatych rokoch sa zúčastnil demokratizačného procesu („Pražská jar“) a v čase sovietskej okupácie Česko-Slovenska sa postavil proti nej. Preto bol vylúčený z KSČ a prepustený z rozhlasu.

V roku 1977 sa stal Dienstbier jedným z prvých 250 signatárov Charty 77 a v rokoch 1979 a 1985 bol jej hovorcom. Bol aj jedným zo zakladajúcich členov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných a podieľal sa na vydávaní samizdatov. Z týchto dôvodov bol v rokoch 1979 – 1982 vo väzení a neskôr mohol vykonávať iba podradné manuálne práce.

Po vzniku Občianskeho fóra (OF) v novembri 1989 sa nakrátko stal hovorcom jeho koordinačného centra. Už v decembri bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí. Do zániku Česko-Slovenska bol podpredsedom vlády a poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za OF, neskôr za Občianske hnutie.

V rokoch 1998 – 2001 bol zvláštnym spravodajcom Komisie pre ľudské práva OSN pre Juhosláviu, Bosnu a Hercegovinu a Chorvátsko. V roku 2000 neúspešne kandidoval do Senátu.

V senátnych voľbách v roku 2008 bol zvolený ako nestraník na kandidátke ČSSD do Senátu za volebný obvod Kladno. Bol predsedom senátneho Výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť.

Zomrel 8. januára 2011 v pražskej vinohradskej nemocnici.

Bol štyrikrát ženatý, jeho štvrtou manželkou bola Jiřina Dienstbierová. Jeho syn Jiří je taktiež politikom. Mal aj tri dcéry (Moniku, Kristínu a Ivetu, ktorá zomrela v roku 1998).

• Charta 77

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Dienstbier (1937-2011) na českej Wikipédii.