Emo

Za prvú emo kapelu sú považovaní Rites Of Spring. V roku 1985 bol uverejnený v časopise Flipside Magazine rozhovor, v ktorom členovia kapely prezradili, že niektorí fanúšikovia začali používať na označenie ich hudby pojem emo. Rites Of Spring boli známi energickými vystúpeniami a silným prežívaním hudby na koncertoch. Po krátkom čase sa emo zvuk začal objavovať aj v tvorbe kapiel ako Moss Icon, Indian Summer, One Last Wish, Beefeater, Gray Matter, Fire Party, Heroin, Embrace či Dag Nasty. V tomto období vzniklo aj tzv. indie-emo, ktoré preslávila kapela Fugazi (indie je skratka od slova independent, čiže nezávislý). Neskôr sa objavili skupiny Texas Is The Reason a Braid.

V roku 1994 vydala kapela Sunny Day Real Estate album Diary, ktorý sa považuje za indie klasiku a získal si pozornosť na medzinárodnej scéne aj vďaka tomu, že ho vydalo nezávislé vydavateľstvo Sub pop. O dva roky neskôr vydala kapela Weezer album Pinkerton, ktorý zadefinoval indie-emo 90. rokov. V tomto období sa objavili skupiny ako Elliott, The Promise Ring, The Get Up Kids, Cursive. O rozšírenie emo hudby v 90. rokoch sa postarali Jimmy Eat World albumom Static Prevails. Neskôr sa kapela zamerala na pop punk a alternatívny rock.

V roku Jimmy Eat World vydali album Bleed American, ktorý obsiahol popovo orientované sklady The Middle a Sweetness. Chris Carabba zažil v roku 2003 veľký úspech so svojimi kapelami Dashboard Conessional a Further Seems Forever. Nastal veľký rozmach a záujem o emo. Do popredia sa dostali kapely ako From First to Last, Taking Back Sunday, Saosin, Escape The Fate, Black Veil Brides , Senses Fail, My Chemical Romance, Funeral for a Friend či pop punkové skupiny ako Fall Out Boy a Panic! at the Disco. Emo sa stalo súčasťou mainstreamovej kultúry.

Jednotlivé podžánre majú svoje charakteristické črty a od ostatných sa líšia, niekedy ale dôjde k prelínaniu tvorby a čerpaniu námetov z ostatných hudobných štýlov.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Screamo

Vznikol začiatkom 90. rokov v San Diegu. Popri speve tu často počuť aj vreskot, krik sa mieša so šepkaním. Vychádza z hardcore punku. V čase svojho vzniku bol populárny v rámci undergroundu. Začiatkom r. 2000 ale nastupuje druhá vlna screama, odlišuje sa aj prístup kapiel, a tým aj výsledný produkt ich tvorby.

Časť kapiel vychádza viac z hardcore punku a z odkazu kapiel ako Rites Of Spring a Indian Summer. Piesne sú niekedy extrémne dlhé (piesne s dĺžkou trvania 5 minút nie sú výnimkou, niekedy aj dlhšie), s dlhými inštrumentálnymi úvodmi. Niekedy sú na umocnenie atmosféry nasamplované noise pasáže, prípadne spolu s hovoreným slovom. Stred piesne znie temne a ponuro, s vokálom, ktorý znie ako škrek, ale vyvoláva v poslucháčovi emócie. Známe sú kapely ako Envy (Japonsko), Daïtro a Amanda Woodward (Francúzsko), This Machine Kills a Yaphet Kotto (U.S.A.). Na území Česka a Slovenska to boli a sú Ravelin 7, Thema 11, apokalyptický Lvmen (a v Česku aj mnoho iných) a If There is a Hope ako zástupca tohto žánru na slovensku.

Naproti tomu ďalšia časť kapiel vychádza z melodického punk rocku a pop punku, s melodickým základom piesne. Tieto kapely neznejú tak temne, základ piesní je svieži, preto sa zrejme ľahšie dostali do povedomia širšieho okruhu ľudí, a presadili sa aj v mainstreame. Medzi najznámejších predstaviteľov patria Silverstein, Alesana, Hawthorne Heights a The Used.

Niekedy sa mylne termín Screamo používa aj na označenie tvorby metalcoreových kapiel. Toto označenie pritom nemá historický základ a je nelogické.

V zásade je podobný screamu, preto sa v podstate uvádzajú ako totožné žánre. Vyvíjali sa súbežne začiatkom 90. rokov a rozdiely sú minimálne, ale v súčasnej dobe sa chápu rozdielne. Emoviolence má podobné črty ako powerviolence, až na to, že vokál znie ako jačanie, alebo škrekot. Piesne sú krátke, často len niekoľko sekúnd, ale o to intenzívnejšie zahraté. Naproti tomu Screamo ja pomalšie, piesne majú dlhé inštrumentálne nábehy. Za miesto vzniku sa primárne považuje Florida, U.S.A. Ako prvý ale termín emoviolence použila kapela In/Humanity (1991 – 1998) z Columbie (USA), ako vtip, pri popisovaní vlastnej tvorby a tvorby spriaznených kapiel Palatka (1995 – 1998) a End of the Century Party. In/Humanity uvádzajú, že názov pochádza z piesne Emotional violence od funkovej kapely Cameo

Je charakteristické mäkkými vokálmi a bicími. Používajú sa aj syntetizátory. Je menej drsný než iné druhy ema. Patria sem skupiny ako The Get Up Kids alebo Saves The Day.

Používa sa aj označenie neocrust. Je podobný viac crustu ako ostatným druhom emo hardcore. Piesne sú relatívne dlhé a monotónne, znejú však temne a ponuro. Nasadenie je rovnomerné od začiatku do konca. Najznámejší predstavitelia tohto subžánru sú Fall of Efrafa (UK), Madame Germen, Ictus a Ekkaia (Španielsko) a Sed Non Satiata (FRA).

Aj keď emo nie je o obliekaní alebo móde, často sa tento výraz na toto vyjadrenie používa. Tak ako sa predstavitelia rôznych hudobných žánrov vyznačujú osobitým štýlom obliekania, tak aj predstavitelia emo majú svoj štýl. Ide o dva rôzne štýly obliekania. Prvý vychádza z „indie emo“ scény deväťdesiatych rokov, a má väzby v indie rocku a punk rocku. Zahrňuje oblečenie obnoseného vzhľadu, typicky v khaki farbách, prípadne retro štýl. Tričká bývajú menšie, s podtlačou v štýle osemdesiatych rokov. Tašky a batohy bývajú zdobené špendlíkmi a odznakmi rôznych kapiel.

Druhý populárny štýl je tmavší a vyznačuje sa narovnanými dlhšími vlasmi zafarbenými na čierno (prípadne červeno, alebo nejakým neprirodzeným odtieňom tmavej farby), no taktiež na bielo, prípadne kombinácia týchto farieb. Muži nosia tesnejšie nohavice, obvyklý je piercing pier či obočia a tmavý makeup (u žien aj u mužov; najvýraznejšia je čierna ceruzka na oči, ale vyskytujú sa aj červené očné tiene). Častým doplnkom sú okuliare s hrubšími tmavými rámami, ktoré občas nosia aj jedinci, ktorí okuliare v skutočnosti nepotrebujú.

Obľúbenou obuvou sú vysoké tenisky alebo skaterské topánky, či takzvané číny.

V emo hudbe ide o prejavenie citov a emócií. Charakteristické je silné až melodramatické prežívanie hudby. V dnešnej dobe je pojem emo často spájaný s depresiami, plačom a sebapoškodzovaním, čo nie je pravý zmyslom ema. Za zlé chápanie pojmu emo môžu najmä média a internet.

Aj keď emo označuje tak obliekanie a postoje fanúšikov emo scény, ako aj pôvodný hudobný štýl, sú od seba tieto dva významy značne odlišné. Emo ako hudobný štýl dlho predchádza slangovému označeniu „emo“. Súčasne je mnoho dnes aktívnych hudobných skupín označovaných ako „emo“ len preto, že sa ich štýl obliekania zhoduje s významom slangového výrazu, no v skutočnosti nepatria medzi predstaviteľov tohto hudobného štýlu. Najčastejšie ide o metalcoreové či poppunkové skupiny.

Výraz emo je v posledných rokoch tiež používané na internete ako urážka, vzťahovaná na jedincov budiacich dojem psychicky labilných, alebo rozoberajúcich svoje osobné životy na verejných diskusných fórach. Emo tiež býva používané k označeniu depresívnych pocitov.

• slovo „emo“ môžeme vyslovovať normálne, ako [emo] alebo po anglicky [ímou]
• prvá česká skupina, ktorá sa zaslúžila o propagáciu EMO bola Vypsaná fixa s piesňou 1982. Úryvok z textu: “…jsem malej ímo a ty jsi princezna…”. Ďalšia česká populárna skupina Clou ktorá hrá alternatívny rock, ale jej fanúšikovia ich zaraďujú k emo. Ich nové single ako Island Sun a Snowy Wing sú na prvých priečkach v českých rádiách.

V Česku je známa jedna EMO kapela, ktorá sa nazýva "Segment". Prevažná väčšina tvorí v domácich štúdiách a vystupuje na menších koncertoch a v kluboch.

• Smolík, J. (2010): Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky, Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2907-7

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emo

• definícia „emo“ na urbandictionary.com (anglicky)