Denisa Saková

V roku 1994 absolvovala Gymnázium Eugena Gudernu v Nitre. V rokoch 1994 až 1999 vyštudovala odbor Finančná správa, peňažníctvo na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1999 až 2006 vyštudovala na rovnakej fakulte doktorandský odbor Poisťovníctvo.^[1]

Počas štúdia začala v roku 1998 pracovať v spoločnosti DELTA E.S., a. s., ako konzultantka. V rokoch 2001 až 2003 pracovala pre Cap Gemini Ernst & Young v Bratislave a v Berlíne. V rokoch 2003 až 2007 pracovala pre E.ON IT Slovakia, s. r. o., ako riaditeľka Divízie aplikácií.^[1]

V rokoch 2007 až 2010 pracovala na Ministerstve vnútra SR ako generálna riaditeľka sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti. V rokoch 2011 až 2012 opäť pracovala pre E.ON IT Slovakia. V roku 2012 sa vrátila na ministerstvo vnútra ako vedúca služobného úradu.^[1] Počas jej prvého pôsobenia na ministerstve vnútra bolo jej hlavnou úlohou pripraviť Slovensko na schengenský informačný systém. Vznikli podozrenia, že provízie za zákazky boli vyplácané Róbertovi Kaliňákovi a Jánovi Počiatkovi. Počas druhého pôsobenia sa venovala reforme verejnej správy ESO.^[2]

V parlamentných voľbách roku 2016 bola zvolená za poslankyňu NR SR.^[3] Získala 2 668 preferenčných hlasov a z 29. miesta kandidátky bola zvolená na 29. mieste.^[4] Vo voľbách nebola členkou strany SMER-SD. Po voľbách sa nestala poslankyňou, ale bola vymenovaná za štátnu tajomníčku ministerstva vnútra. Celkovo na ministerstve pôsobila 10 rokov a „v podstate kopírovala Kaliňákovo pôsobenie, a teda všetky tri Ficove vlády.“^[2] Vláda ju z postu odvolala k 25. aprílu 2018, pred vymenovaním Sakovej prezidentom bol premiér Peter Pellegrini dočasne poverený riadením rezortu.^[5]

8. februára sa objavila na internete nahrávka časti jej prejavu, kde varuje pred Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí požiadali o možnosť voliť poštou. Tú zverejnila iniciatíva Srdcom doma.

Ministerka sa ešte v ten deň vyjadrila k nahrávke takto: „Ja ako kandidátka strany Smer chcem rovnako mobilizovať našich voličov z regiónov, aby o Slovensku nerozhodovala iba Bratislava, tak ako to bolo v prezidentských voľbách alebo voľbách do Európskeho parlamentu, kde bol priepastný rozdiel v účasti medzi Bratislavou a regiónmi, ktorý môže byť teraz podporený hlasmi zo zahraničia.“

Vyjadrenie iniciatívy Srdcom doma: „Vytváranie obrazu voliča v zahraničí ako niekoho, komu je potrebné zabrániť v participácii na veciach verejných zo strany predstaviteľov štátu, považujeme za trestuhodné prekračovanie právomocí verejného činiteľa a výzvy k takýmto krokom považujeme za protiústavné a za navádzanie k porušovaniu práva. V tejto súvislosti zvažujeme ďalšie právne kroky.“

Prezident SR Andrej Kiska vymenoval Sakovú za ministerku vnútra 26. apríla 2018.^[6] Stalo sa tak napriek Kiskovým výhradám; podľa Ústavy prezident musí ministrov na návrh predsedu vlády vymenovať.^[3][5] Vymenovanie Sakovej kritizovala aj opozícia a organizátori protivládnych demonštrácií.^[3] Bola označovaná za Kaliňákovu „pravú ruku“.^[7] Podľa Denníka SME bola Saková „V zákulisí... považovaná za pravú ruku Roberta Kaliňáka“.^[8]

Vláda Petra Pellegriniho, vrátane Denisy Sakovej, podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.^[9]

V súčasnosti je podpredsedníčkou strany HLAS – sociálna demokracia,^[10] ktorú zastupovala v Národnej rade Slovenskej republiky.^[11]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Denisa Saková

• Denisa Saková na webe Národnej rady SR
• Spravodajstvo týkajúce sa Denisy Sakovej na portáli Teraz.sk TASR
• Spravodajstvo týkajúce sa Denisy Sakovej na portáli agentúry SITA