Arnošt Lustig
Arnošt Lustig (* 21. december 1926, Praha – † 26. február 2011, Praha[1]) bol český spisovateľ a publicista svetového významu, autor celej rady diel s tematikou holokaustu.
Arnošt Lustig | |
Arnošt Lustig v roku 2009 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 21. december 1926 |
Praha, Česko | |
Úmrtie | 26. február 2011 (84 rokov) |
Praha, Česko | |
Národnosť | česká |
Zamestnanie | spisovateľ, publicista |
Manželka | Věra Weislitzová |
Dielo | |
Témy | holokaust |
Literárne hnutie | druhá vlna vojnovej prózy |
Významné práce | Modlitba pro Kateřinu Horowitzovou, Démanty noci, Dita Saxová |
Odkazy | |
Arnošt Lustig (multimediálne súbory na commons) | |
Životopis
upraviťLustig sa narodil v Prahe, tu aj chodil do obecnej školy a začal študovať na reálke, z ktorej však bol roku 1941 z rasových dôvodov vylúčený. 13. novembra 1942 bol poslaný do koncentračného tábora Terezín a počas vojny spoznal aj ďalšie dva koncentračné tábory, poľský Osvienčim a nemecký Buchenwald. V apríli 1945 sa mu podarilo ujsť z transportu smrti (z Buchenwaldu do Dachau) a až do konca vojny sa ukrýval v Prahe. Počas holokaustu prišiel takmer o celú svoju rodinu, čo ho hlboko poznamenalo. Jeho diela sa už od prvých poviedkových súborov zaoberajú práve tematikou židov a druhou svetovou vojnou.
Po vojne v roku 1946 študoval na Vysokej škole politických a sociálnych vied a začal prispievať do novín a časopisov. V roku 1948 odišiel do Izraela ako spravodaj v izraelsko-arabskej vojne, po návrate pracoval ako redaktor v rozhlase a v Mladom světe. Bol aj televíznym scenáristom (o. i. napísal aj scenár podľa svojej novely Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou).
Po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 musel Česko-Slovensko opustiť. Odišiel najprv do Juhoslávie, potom žil v Izraeli. Nakoniec sa usadil v USA a tam prednášal film a literatúru na Americkej univerzite vo Washingtone. V roku 1995 prekvapil tým, že sa stal šéfredaktorom českej verzie časopisu Playboy.
Dielo
upraviťTvorba Arnošta Lustiga málokedy vybočila z témy holokaustu. Jeho knihy patria k takzvanej druhej vlne vojnovej prózy, t. j. vojnová próza z 50. a 60. rokov. Autori druhej vlny sa viac zameriavali na psychiku a vzťah jedinca k dobe než na udalosti v širších súvislostiach ako faktograficky zameraná prvá vlna.
- Noc a naděje, 1957 – zb.poviedok, 7 poviedok inšpirovaných vlastnými zážitkami autora v terezínskom gete
- Démanty noci, 1958 – zb.poviedok, obsahuje poviedku Tma nemá stín, sfilmovanú ako Démanty noci (1964, réžia Jan Němec)
- Ulice ztracených bratří, 1959 – zb.poviedok
- Můj známý Vili Feld, 1961 – novela, príbeh človeka, ktorý si obratne získava prospech v Nemcami obsadenej Prahe aj v prostredí koncentračného tábora (po vojne potom dezilúzia a pocit zbytočnosti)
- První stanice štěstí, 1961 – poviedky s trochu socialistickým nádychom
- Dita Saxová, 1962 – novela, o dievčati, ktoré sa vracia z koncentráku a nie je kvôli svojim otrasným zážitkom schopná nadviazať normálny život; nakoniec odíde do Švajčiarska a spácha samovraždu skokom z ľadovca
- Noc a den, 1962 – prepracovaný súbor už skôr vydaných poviedok
- Transport z ráje, 1962
- Nikoho neponížíš, 1963 – zb. 4 poviedok z prostredia protektorátu a Májovej revolúcie
- Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou, 1964 – novela podľa skutočnej udalosti (Nemci na Sicílii zajali židovských podnikateľov, pod zámienkami z nich vymámia ich peniaze a pošlú ich s mladou tanečnicou Kateřinou do plynu. Tá si to ako jediná uvedomí, vytrhne dozorcovi zbraň a zastrelí ho, aj keď vie, že vzbura je márna.) Obsah podrobnejšie
- Vlny v řece, 1964 – súborné vydanie niekoľkých predchádzajúcich prác
- Bílé břízy na podzim, 1966
- Propast: Román, 1966 – vojak spadne do priepasti a smrteľne sa zraní, bilancuje svoj život
- Hořká vůně mandlí, 1968 – poviedky, osudy jednej z mnohých židovských rodín zasiahnutých holokaustom
- Miláček, 1968 – román, v ktorom zúročil skúsenosť z izraelsko-arabského konfliktu, milostný príbeh odohrávajúci sa v obliehanom Jeruzaleme
- Nemilovaná: Z denníku sedemnásťročnej Perly Sch., 1979 – novela, príbeh prostitútky v terezínskom gete štylizovaný ako jej denník; Obsah knihy na servere Studentský underground
- Král promluvil, neřekl nic, 1990 – román, návrat k postave Viliho Felda z románu Můj známý Vili Feld
- Tma nemá stín, 1991
- Velká trojka, 1991
- Trilógia o osudoch troch židovských žien:
- Colette: Dívka z Antverp, 1992
- Tanga: Dívka z Hamburku, 1992
- Lea: Dívka z Leeuwardenu, 2000
- Dům vrácené ozvěny, 1994
- Dívka s jizvou, 1995
- Kamarádi, 1995 – približuje život partie židovských mládencov v Prahe
- Modrý den, 1995
- Porgess, 1995
- Neslušné sny, 1997
- Oheň na vodě: Povídky, 1998
- Dobrý den, pane Lustig: Myšlenky o životě, 1999
- Krásné zelené oči, 2000
- Odpovědi: Rozhovory s Harry Jamesem Cargassem a Michalem Bauerem, 2000
- Eseje: Vybrané texty z let 1965 – 2000, 2001
- 3x18 (portréty a postřehy), 2002 – autobiografia (spoluautor František Cinger)
- Zasvěcení, 2002
- Esence, 2004
Ocenenia
upraviť- 1967: Štátna cena za literatúru – za televíznu inscenáciu románu Modlitba pre Katarínu Horovitzovú[2]
- 1996: Cena Karla Čapka[3]
- 2000: medaila Za zásluhy 1. stupeň
- 2006: Čestné občianstvo MČ Prahy 2 udelené 3. mája
- 2008: Nominácia na Pulitzerovu cenu[4]
- 2008: Udelená Cena Franza Kafku[5]
- 2009: Nominácia na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu – za dlhodobý prínos svetovej literatúre v angličtine[6]
Referencie
upraviť- ↑ Novinky. Zemřel spisovatel Arnošt Lustig [online]. novinky.cz, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Ústav pro českou literaturu AV ČR, v. v. i. | Česká literární bibliografie - Literární ceny [online]. service.ucl.cas.cz, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Ústav pro českou literaturu AV ČR, v. v. i. | Česká literární bibliografie - Literární ceny [online]. service.ucl.cas.cz, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ CINGER, František. Arnošt Lustig nominován na Pulitzerovu cenu [online]. novinky.cz, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Lidovky.cz. Lidovky.cz (Praha: MAFRA). Dostupné online [cit. 2022-02-06]. ISSN 1213-1385. Archivované 2009-03-22 z originálu.
- ↑ ČTK. Lustig je nominován na prestižní cenu. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2009-03-18. Dostupné online [cit. 2022-02-06]. ISSN 1213-1385.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Arnošt Lustig
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arnošt Lustig
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arnošt Lustig na českej Wikipédii.