Adolf Hoffmeister

Študoval na gymnáziu a po maturite pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe, ktorú vyštudoval v roku 1925 a po ukončení štúdia sa stal spoločníkom v právnickej kancelárii svojho otca. Od roku 1927 spolupracoval s Osvobozeným divadlom, v rokoch 1928 – 1930 pracoval ako redaktor v Lidových novinách a v rokoch 1930 – 1932 v Literárnych novinách. V roku 1939 emigroval do Paríža, kde bol 7 mesiacov uväznený, a po kapitulácii Francúzska odišiel do Maroka, kde sa dostal do koncentračného tábora. V roku 1941 sa dostal po dlhšom cestovaní do New Yorku v USA, kde pracoval ako redaktor v Úrade pre vojnové informácie a ako hlásateľ a redaktor Hlasu Ameriky. Domov sa dostal až po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945. O rok neskôr pracoval pre UNESCO, od roku 1948 bol veľvyslancom vo Francúzsku, od roku 1951 pracoval ako profesor a v rokoch 1954 – 1956 bol rektorom Vysokej školy umelecko-priemyslovej v Prahe. V roku 1962 navštívil ako člen vládnej delegácie aj južnú a Strednú Ameriku. V rokoch 1965 – 1967 bol predsedom Zväzu československých výtvarných umelcov a predsedom pražského PEN-klubu. Po roku 1970 mu bola zakázaná akákoľvek verejná, publikačná a výstavná činnosť, a tak odišiel do dôchodku. Zomrel 24. júla 1973 v Říčkach v Orlických horách.

Bol tiež výrazne spoločensky činný. V roku 1920 sa stal zakladateľom Zväzu modernej kultúry – Devětsil, bol členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, členom kulturnopolitických organizácií (Levá fronta, Společnost pro hospodářské a kulturní sblížení s novým Ruskem, Klub českých a německých divadelních pracovníků). Po emigrácii do Francúzska bol v spojení s odbojovými organizáciami a založil i centrum čs. exilových kultúrnych pracovníkov.

Bol nielen právnikom a politikom, ale najmä geniálnym karikaturistom, skvelým ilustrátorom, autorom originálnych koláží, vtipným spisovateľom, básnikom, dramatikom, organizátorom zahraničných výstav a zberateľom umenia, a vďaka svojej tvorbe sa radí k predvojnovým osobnostiam, ktoré formovali českú avantgardu. Snáď najznámejšími Hoffmeisterovými výtvarnými dielami sú karikatúry významných osobností kultúrnej avantgardy, spolu s kolážami, často slúžiacimi ako knižné ilustrácie. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä dadaizmu, písal básne, cestopisy, divadelné hry (pre Osvobozené divadlo, E. F. Buriana), je tiež autorom kníh pre deti, ale taktiež kreslil do viacerých periodík (Tribuna, Aventin, různé literární časopisy a iné).

• 1918 / 1921 – Předobrazy a prózy
• 1922 – Podmořské hvězdy
• 1926 – Abeceda lásky
• 1926 – Cambridge – Praha
• 1926 – Obratník Kozoroha
• 1927 – Park
• 1927 – Nevěsta
• 1927 – Hors d'oeuvre: Feuilletony, karikatury, epigramy
• 1927 – Hledá se muž, který má dost času
• 1929 / 1930 – Zeměkoule
• 1930 – Kalendář
• 1930 / 1960 – Poezie a karikatura
• 1931 – Piš, jak slyšíš
• 1931 – Povrch pětiletky
• 1931 – Světobol
• 1932 – Zpívající Benátky
• 1933 – Svět za mřížemi
• 1933 – Mír
• 1935 – Mládí ve hře
• 1937 – František Xaver Šalda
• 1937 – Americké houpačky
• 1939 – Trhanec aneb Král Hladomor
• 1939 / 1940 – Vězení
• 1941 – Turistou proti své vůli (The Animals Are In Cages/Unwilling Tourist)
• 1942 – Slepcova píšťalka aneb Lidice
• 1942 – Brundibár
• 1951 – Tři měsíce v New Yorku
• 1954 / 1956 – Pohlednice z Číny
• 1954 – Kuo-Chua: Cestopisná reportáž o čínském malířství
• 1954 – Jak jsem znal V. H. Brunnera
• 1955 – Sto let české karikatury
• 1955 – Karel Václav Klíč: O zapomínaném umělci, který se stal vynálezcem
• 1956 – Dalekohled aneb Kdo nevěří, ať tam běží – kniha pre deti a mládež
• 1957 – Vyhlídka z pyramid: Cestopisná reportáž o novém mládí nejstarší kultury světa
• 1958 – Reportáž o kongresu pro odzbrojení a spolupráci národů ve Stockholmu od 16. do 22. července 1958
• 1958 – Made In Japan: Cestopisná reportáž o zemi, kde vybuchla první atomová puma
• 1959 – Současné čínské malířství
• 1961 – Pozdrav Picassovi
• 1961 – Nezvalovi
• 1963 – Hry a protihry
• 1963 – Hry z avantgardy
• 1963 – Mrakodrapy v pralese
• 1965 – Čas se nevrací!
• 1967 – Paříž & okolí
• 1968 – Historie povstání jedněch proti druhým
• 1988 – Podoby & předobrazy
• 1991 – Pissoir
• 1991 – Poprava

• 1959 – Lety proti slunci
• 1961 – Podoby
• 1962 – Předobrazy
• 1958 – Trojcestí