Ľubotín

Obec leží na križovatke ciest medzi Prešovom, Bardejovom a Starou Ľubovňou. Je vzdialená asi 40 km severozápadne od Prešova.

Jarková, Železničiarska, Hlavná, Kapacká, Hliník, Školská, Na rovni, Majne

Obcou preteká rieka Ľubotínka, ktorá sa pár kilometrov ďalej vlieva do rieky Poprad.

Najstaršia správa o dedine je z roku 1330, keď jej farárom bol Štefan de Lubentin. Sídlisko však jestvovalo dávno predtým. Svedčí o tom skutočnosť, že potok Ľubotín (Lybicin, Lybethin, Lubetin), ktorý bol odvodený od názvu sídliska, sa uvádza pri vymedzení majetkov šľachtica Rikolfa a jeho syna Spišskou kapitulou v rokoch 1287, 1296, 1302 a v listine kráľa Karola Róberta z roku 1312, ktorou daroval západnú časť doliny Ľubotínky Rikolfovi. Listiny však dedinu menovite neuvádzajú. Stará dedina jestvovala už pri donácii majetku Kamenica. Podľa metácie ľubotínsky majetok východne od potoka koncom 13. storočia patril panstvu Kamenica. V písomnostiach zo 14.-16. storočia sa vyskytuje vo viacerých fonetických obmenách pod názvom Ľubotín. Staroslovenský názov /od Ľubota/ a rozvinutosť dediny svedčia o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám na okolí jestvujúcim pred 11. storočia. Umiestnenie strážnej družiny Polovcov koncom 11. storočia a vznik Plavča predpokladá staršie dediny, akými v jeho susedstve boli Ľubotín a Plavnica. Dedina začiatku 14. storočia zrejme spustla. V 1. polovici 14. storočia z iniciatívy feudálnych pánov sa usadili noví usadlíci so šoltýsom (dokladá to jeho existencia v roku 1349) na základe zákupného-nemeckého práva. Šoltýsi v dedine pôsobili do polovice 16. storočia. V dedine bol začiatkom 14. storočia kostol, ktorý jestvoval v 15. a pravdepodobne aj v 16. storočí. Od 13. do polovice 16. storočia bola nepretržite vo vlastníctve šľachticov z Kamenice, neskôr Dežofiovcov ako majetková súčasť kamenického panstva. Roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 17 port. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ďalší stratili pozemky a stali sa želiarmi. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 12 poddanských domov, mlyna, školy, kostola a fary. Koncom 16. storočia Ľubotín bol stredne veľkou dedinou výlučne s poddanským obyvateľstvom. Roku 1787 mala 59 a roku 1828 75 domov. Bol tu soľný sklad a prístavište pre plte. 1.5.1873 obec získala železničné spojenie otvorením prevádzky na železnici Prešov-Orlov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, tkaním, furmankou a obchodovali s obilím. Aj po roku 1918 zostali pri tradičných zamestnaniach. V obci boli píly a vyhne. 17. augusta 1944 partizáni vyhodili do povetria železničný most. Obec bola oslobodená 22.1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 9.2.1945 – predseda Michal Diňa, podpredseda Ján Dvorščák, tajomník Jozef Hoclár. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 393 hlasov získala 358, KSS 33, Strana práce 1. JRD založené v roku 1951, prešlo k ŠM Lipany, od 1970 hospodárstvo patrilo k ŠM Stará Ľubovňa, po delimitácii ŠM 31.12.1975 JRD Ľubotín. Roku 1969 bola k obci pričlenená osada Podpila, vyčlenená z obce Plaveč. Po oslobodení postavená základná škola (1958), materská škola (1974), zdravotné a obchodné stredisko, budova obecného úradu (1990), športový štadión (1992), pošta, budova VEZ, Vzorodev, budova polície, nové komunikácie, autobusové nástupište, bytové jednotky, rodinné domy, uskutočnená regulácia potoka a ďalšie stavby.

• Rímskokatolícky kostol mena Panny Márie, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1905. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neogotický oltár s obrazom Panny Márie stojacej na hlave hadovi a sochami sv. Jozefa s Ježišom v náručí a sv. Anny s malou Máriou. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ z roku 1906. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. V spodnej časti veže je neorománsky ústupkový portál.^[4]

•  
  Kostol mena Panny Márie
•  

Dom nádeje je situovaný na okraji obce Ľubotín v pomerne veľkom svahu v areáli jestvujúceho cintorína na pozemku prístupnom zo štátnej cesty. Ide o jednopodlažný objekt nepravidelného štvorcového pôdorysu s kombinovanou šikmou strechou vychádzajúcou zo základného ihlana. Zo všetkých strán ihlanu vychádzajú rovnostranné sedlové strechy s jemným členením. Vstup do objektu je riešený krytým závetrím cez zádverie priamo do smútočnej siene. Východ z nej je z pravej strany, priamo k vstupu na cintorín. Na ľavej strane je samostatný vstup do bočnej miestnosti a do sociálnych zariadení. Miestnosť s chladiacim zariadením sa nachádza v ľavej zadnej časti. Veľký dôraz pri návrhu smútočnej siene bol kladený na čelnú stenu ktorej dominantou je veľký drevený kríž. Dom nádeje Ľubotín bol požehnaný 7. 12. 2005. So stavbou sa začalo v roku 2004.

V dedine sa nachádza veľká autobusová zastávka a železničná stanica na trati Plaveč – Prešov.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľubotín

• Oficiálny web