Zeus

Zeus (genitív Zeusa alebo Dia, lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Bol synom Krona a Rheie, najmladší zo súrodencov, ktorí sa narodili, hoci sa niekedy považuje za najstaršieho, keďže ostatní potrebovali vyvrhnutie z Kronovho žalúdka.

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Rimania ho stotožňovali s Jupiterom, Etruskovia s Tiniom. Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov – olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol opísaný - 'vytvorený' na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Mal ľudské vlastnosti a aj ľudské slabosti.

Jeho mytológia a moc sú podobné, aj keď nie totožné, s mytológiou a mocou indoeurópskych božstiev, ako sú Jupiter, Perkūnas, Perún, Indra, Djaus a Zojz.

Vo väčšine tradícií je jeho manželkou Héra, ich zvyčajne spomínané potomstvo sú bohovia Ares, Eileithia, Hébé a Héfaistos. Podľa Iliady splodil s Dióné Afroditu. Podľa Theogónie bola Diovou prvou manželkou Metis, s ktorou mal Aténu. Zeus bol tiež neslávne známy svojimi erotickými eskapádami. Ich výsledkom bolo mnoho božských a hrdinských potomkov, vrátane Apolóna, Artemidy, Herma, Persefony, Dionýza, Perzea, Herakla, Heleny Trójskej, Minósa a Múz.

Diovými symbolmi sú blesk, orol, býk a dub. Preberá aj niektoré ikonografické črty z kultúr starovekého Blízkeho východu, napríklad žezlo. Dia grécki umelci často zobrazujú v jednej z troch póz: stojaceho, kráčajúceho vpred s bleskom vyrovnaným v zdvihnutej pravej ruke alebo sediaceho v majestátnom sede. Bolo veľmi dôležité, aby bol blesk výlučne v pravej ruke boha, pretože Gréci verili, že ľudia, ktorí boli ľaváci, sa spájali so smolou.

V Hésiodovej Teogónii (asi 730 - 700 pred Kr.) sa Kronos po kastrácii svojho otca Urána stáva najvyšším vládcom kozmu a ožení sa so svojou sestrou Rheiou, s ktorou splodí tri dcéry a troch synov. Diove sestry sú Hestia, Démétér a Héra, starší bratia Poseidón a Hádes. Kronos prehltol všetkých jeho súrodencov hneď po narodení, keďže podľa veštby ho mal jeho syn zbaviť vlády nad svetom. Rheia nechcela stratiť posledné dieťa. Na radu svojich rodičov Urana a Gaie odišla na Krétu do Lýkusu, kde v jaskyni v pohorí Dikté porodila najmladšieho syna Dia. Kronovi dala po pôrode namiesto novorodenca prehltnúť skalu zabalenú v plienke. Na Kréte ho vychovala Gaia.

Hésiodos síce uvádza ako Diovo rodisko Lyktus, ale je to jediný prameň, a iní autori uvádzajú iné miesta. Básnik Eumelos z Korintu (8. storočie pred Kr.) podľa Jána Lýdskeho považoval za miesto Diovho rodiska Lýdiu. Alexandrijský básnik Kallimachos z Kyrény (asi 310 - asi 240 pred Kr.) vo svojom Hymne na Dia hovorí, že sa narodil v Arkádii. Zdá sa, že Diodóros Sicílsky (fl. 1. stor. pred Kr.) na jednom mieste uvádza ako miesto jeho narodenia horu Ida, ale neskôr uvádza, že sa narodil v Dikte,[45] a mýtograf Apollodotos (1. alebo 2. storočie) podobne hovorí, že sa narodil v jaskyni v Dikté.

Zatiaľ čo Theogónia nehovorí o Diovej výchove nič iné, než že rýchlo vyrástol, iné zdroje poskytujú podrobnejšie správy.

Podľa Apollodora Rhea po pôrode Dia v jaskyni v Dikte dala svoje dieťa na dojčenie nymfám Adrastei a Ide, dcéram Melisseovým, ktoré ho kŕmia mliekom kozy Amalthey, zatiaľ čo Kureti strážia jaskyňu a bijú oštepmi o svoje štíty, aby Kronos nepočul plač dieťaťa. Podobný opis poskytuje aj Diodórus Sicílsky, keď hovorí, že Rhea po pôrode odcestuje na horu Ida a novorodeného Dia odovzdá Kouretovcom, ktorí ho potom odnesú k nymfám (nemenovaným), ktoré ho vychovali na zmesi medu a mlieka od kozy Amalthey. Hovorí tiež o tom, že Kureti "vyvolali veľký poplach", a tým oklamali Krona, a rozpráva, že keď Kureti niesli novorodeného Dia, pupočná šnúra sa im pri rieke Tritón oddelila.

Hyginus sa vo svojich Fabulae odvoláva na verziu, v ktorej Kronos namiesto toho, aby ich pohltil, zvrhne Poseidóna do mora a Háda do podsvetia. Keď sa Zeus narodí, Héra požiada Rheu, aby jej dala mladého Dia, a Rhea dá Kronovi kameň, ktorý má prehltnúť. Héra ho dá Amalthei, ktorá zavesí jeho kolísku na strom, kde nie je na nebi, na zemi ani v mori, čo znamená, že keď sa Kronus neskôr vydá hľadať Dia, nemôže ho nájsť. Hyginus tiež hovorí, že Ida, Althaea a Adrasteia, ktoré sa zvyčajne považujú za deti Ókeana, sa niekedy nazývajú dcérami Melisseovými a Diovými vychovávateľkami.

Podľa Epimenidovho fragmentu sú ošetrovateľkami mladého Dia nymfy Helike a Kynosura. Kronos cestuje na Krétu hľadať Dia, ktorý, aby skryl svoju prítomnosť, sa premení na hada a jeho dve ošetrovateľky na medvedice. Podľa Musaia Aténskeho ho Rhea po narodení dá Themis. Themis ho zasa dá Amalthei, ktorá vlastní kozu, a tá mladého Dia dojčí.

Antoninus Liberalis vo svojich Metamorfózach hovorí, že Rhea porodila Dia v posvätnej jaskyni na Kréte, plnej posvätných včiel, ktoré sa stali ošetrovateľkami dieťaťa. Hoci sa jaskyňa považuje za zakázanú pôdu pre smrteľníkov aj bohov, skupina zlodejov sa z nej snaží ukradnúť med. Pri pohľade na Diove plienky sa ich bronzové brnenie "odštiepi od tela" a Zeus by ich zabil, nebyť zásahu Moiri a Themis; namiesto toho ich premení na rôzne druhy vtákov.

Podľa Theogónie, keď Zeus dosiahol mužskú dospelosť, Kronus bol prinútený vyvrhnúť päť detí a kameň "úskokmi Gaie, ale aj Zeusovými schopnosťami a silou", pravdepodobne v opačnom poradí, najprv vyvrhnúc kameň a potom každé z piatich detí v opačnom poradí, ako ich prehltol. Zeus potom postaví kameň v Delfách, aby mohol byť "odteraz a navždy znamením zázraku pre smrteľníkov". Zeus ďalej oslobodí Kyklopov, ktorí mu na oplátku a z vďačnosti dajú svoj blesk, ktorý predtým ukryla Gaia. Potom sa začína Titanomachia, vojna medzi Olympanmi vedenými Zeusom a Titanmi vedenými Kronom o vládu nad vesmírom, pričom Zeus a bojuje z hory Olymp a Titáni z hory Othrys. Bitka trvá desať rokov bez jasného víťaza, až kým Zeus na Gaiinu radu neprepustí Hekatoncheirov, ktorí boli (podobne ako Kyklopi) uväznení pod zemským povrchom, dá im nektár a ambróziu a oživí ich ducha. Oni na oplátku súhlasia, že mu budú vo vojne pomáhať. Zeus potom zaútočí na Titanov, vrhá na nich blesky, zatiaľ čo Hekatoncheiri útočia kamennými zátarasmi, načo sú Titani porazení, Zeus ich vyženie do Tartaru a Hekatoncheirom pridelí úlohu strážcov.

Apollodotos poskytuje podobný opis, keď hovorí, že keď Zeus dosiahne dospelosť, požiada o pomoc oceánidku Metis, ktorá dá Kronovi emetikum, čím ho prinúti vyvrátiť kameň a piatich Diových súrodencov. Zeus potom vedie podobnú desaťročnú vojnu proti Titanom, až kým na proroctvo Gaii nevypustí z Tartaru Kyklopov a Hekatoncheirov, pričom najprv zabije ich strážcu Kampého. Kyklopovia mu dajú svoj blesk, Poseidón svoj trojzubec a Hádes svoju prilbu neviditeľnosti, Titani sú porazení a Hekatoncheiri sa stanú ich strážcami.

Podľa Iliady sa Zeus po bitke s Titanmi delí o svet so svojimi bratmi Poseidónom a Hádesom žrebovaním: Zeus dostáva nebo, Poseidón more a Hádes podsvetie, pričom zem a Olymp zostávajú spoločné. Podľa Hyginusa je jeden z vodcov titanov Atlas potrestaný tak, že musí držať na svojich pleciach oblohu.^[1]

Po nástupe na miesto kráľa vesmíru je Diova vláda rýchlo spochybnená. Prvá z týchto výziev o moc prichádza od Gigantov, ktorí bojujú proti olympským bohom v bitke známej ako Gigantomachia. Podľa Hésioda sú Giganti potomkami Gaii, zrodili sa z kvapiek krvi, ktoré dopadli na zem, keď Kronos vykastroval svojho otca Urána; v Teogónii sa však o bitke medzi bohmi a Gigantmi nehovorí. Najúplnejší opis Gigantomachie podáva Apollodor. Hovorí, že Gaia z hnevu nad tým, ako Zeus uväznil jej deti, Titánov, doniesla Gigantov pred Urána. K bohom prichádza proroctvo, že Gigantov nemôžu bohovia poraziť sami, ale môžu ich poraziť len s pomocou smrteľníka; Gaia, keď sa to dozvedela, hľadá špeciálny pharmakon (bylinu), ktorý by zabránil zabitiu Gigantov. Zeus však prikáže Éós (Úsvit), Seléne (Mesiac) a Héliovi (Slnko), aby prestali svietiť, a sám zozbiera všetky byliny, kým Aténa nechá privolať Herakla. V konflikte Porfyrión, jeden z najmocnejších Gigantov, zaútočí na Hérakla a Héru; Zeus však spôsobí, že Porfýrión zatúži po Hére, a keď sa ju práve chystá znásilniť, Zeus ho zasiahne bleskom, kým mu Herakles zasadí smrteľnú ranu šípom.

V Teogónii, po tom, čo Zeus porazí Titánov a vyženie ich do Tartaru, jeho vládu spochybní netvor Tyfón, obrovský hadovitý tvor, ktorý bojuje s Diom o vládu nad vesmírom. Podľa Hésióda je Týfón potomkom Gaii a Tartaru, opisuje ho ako tvora so sto hadovitými hlavami chrliacimi oheň. Hovorí, že by "prišiel vládnuť nad smrteľníkmi a nesmrteľníkmi", keby si Zeus netvora nevšimol a rýchlo sa s ním nepomeral: obaja sa stretnú v kataklizmatickej bitke, kým ho Zeus ľahko porazí svojím bleskom a netvor je zvrhnutý do Tartaru. Epimenides uvádza inú verziu, v ktorej sa Týfón dostane do Diovho paláca, kým ten spí, aby sa Zeus zobudil a netvora zabil bleskom. Aischylos a Pindaros podávajú trochu podobné správy ako Hésiodos v tom zmysle, že Zeus nad Tyfónom zvíťazí pomerne ľahko a porazí ho bleskom.

Apollodotos naproti tomu podáva zložitejšie rozprávanie. Týfón je, podobne ako u Hésióda, dieťaťom Gaii a Tartaru, ktoré vzniklo z hnevu nad Diovou porážkou Gigantov. Netvor zaútočí na nebo a všetci bohovia sa zo strachu premenia na zvieratá a utečú do Egypta, okrem Dia, ktorý na netvora zaútočí svojím bleskom a srpom. Tyfón je zranený a ustupuje na horu Kasios v Sýrii, kde sa s ním Zeus popasuje, čím dáva netvorovi šancu omotať ho a vytrhnúť mu šľachy z rúk a nôh. Ranený Zeus je Tyfónom odvedený do Korykajskej jaskyne v Kilikii, kde ho stráži "dračica" Delfína. Hermes a Aegipan však ukradnú späť Diove šľachy a znovu ich namontujú, čím ho oživia a umožnia mu vrátiť sa do boja, prenasledujúc Tyfóna, ktorý uteká na horu Nysa; tam Tyfónovi Moiry dávajú "efemérne plody", ktoré znižujú jeho silu. Netvor potom uteká do Trácie, kde na Dia vrhá hory, ktoré naňho boh posiela naspäť bleskami, a potom, keď uteká na Sicíliu, Zeus naňho spustí Etnu, čím ho definitívne zlikviduje.

Nonnus Panopolský, ktorý podáva najdlhší a najpodrobnejší opis zo staroveku, podáva rozprávanie podobné Apollodórovi s takými rozdielmi, že Zeusove šľachy získavajú Kadmos a Pan tým, že hudbou naláka Týfóna a potom ho oklame.

V Iliade Homér rozpráva o ďalšom pokuse o zvrhnutie, v ktorom sa Héra, Poseidón a Aténa sprisahali, aby Dia premohli a zviazali ho putami. Len vďaka nereidke Thetis, ktorá na Olymp privolá Briarea, jedného z Hekatoncheirov, sa ostatní olympionici vzdajú svojich plánov.

Bohovia Olympu zvíťazili nad svojimi nepriateľmi Kronom, Titanmi a Gigantami. Zeus bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Vládu nad svetom si rozdelil so svojimi bratmi Poseidonom a Hadesom ťahaním losov. Diovi pripadlo nebo, Poseidon sa stal vládcom morí, a Hádes vládcom podsvetia. Praveká Zem Gaia nemohla pripadnúť nikomu, všetci traja jej vládli, podľa svojich schopností. Vzhľadom na to Poseidon mohol triasť zemou a Hádes si privlastnil duše zomrelých. Zeus spočiatku vládol ako tyran a dva razy sa pokúsil vyhubiť ľudsky rod. Prometeus mu to prekazil tak, že umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet. Neskôr, keď si Zeus upevnil svoju moc, prepustil na slobodu svojich nepriateľov. Ostatní bohovia si boli vedomí Diovej sily a preto ho poslúchali. Občas sa ale búrili. Raz ho chceli zvrhnúť z trónu, ale s pomocou storukého obra Briarea sa obránil. Iba jedno povstanie vážne ohrozilo jeho postavenie. Vzbúrili sa proti nemu Giganti, obri zrodení Gaiou z krvi Urana. Zeus ich vzburu s pomocou ostatných bohov a svojho smrteľného syna Herakla potlačili. Zeus nevládol absolutisticky, čím sa líšil od ostatných bohov v iných náboženstvách. Grécki bohovia ale aj ľudia mali svoju vôľu a aj slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, Dia nevynímajúc, vládol osud nad ktorým nikto nič nezmohol. Zeus poznal budúcnosť a naznačoval ju ľudom rôznymi znameniami, prírodnými úkazmi, snami, veštbami (hlavne keď mu priniesli príslušné obete). Dával ľuďom dobro a zlo, tieto dary vyberal podľa vlastného uváženia z dvoch veľkých nádob, ktoré mal vo svojom paláci. Sídlil na Olympe v Tesálii, kde mal veľkolepý palác, ktorý mu postavil jeho syn Hefaistos. Tiež sa rád zdržoval na Krétskom vrchu Ide a na iných vrchoch. Chodil kam sa mu zachcelo na zlatom voze. Bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohli ľudia požiadať kdekoľvek, nielen iba v jeho chráme. Občas prichádzal na svet vo zmenenej podobe. Brať na seba podobu každého človeka, ale aj zvieraťa či prírodného javu bola však výsada každého boha.

Podľa Hésioda mal Zeus sedem žien. Jeho prvou manželkou bola oceánidka Metis, ktorú na radu Gaie a Urána prehltol, aby ho žiadny syn od Metis nezvrhol, ako to bolo predpovedané. Neskôr sa im mala z čela Dia narodiť dcéra Aténa.

Ďalšie Diovo manželstvo bolo s jeho tetou a poradkyňou Themis, ktorá porodila Hóry (ročné obdobia) a Moiry (sudičky).

Zeus sa potom oženil s oceánoidkou Eurynomé, ktorá porodila tri Charitky (milosti).

Diovou štvrtou ženou bola jeho sestra Démétér, ktorá porodila Persefonu.

Piatou Diovou ženou bola jeho teta, titanka Mnémosyné, ktorú zviedol v podobe smrteľného pastiera. Zeus a Mnemosyné mali deväť múz.

Jeho šiestou ženou bola Titanka Léto, ktorá na ostrove Délos porodila Apolóna a Artemidu.

Diovou siedmou a poslednou manželkou bola jeho staršia sestra Héra. Ich deťmi sú Hébé, Ares, Eileithýia a Héfaistos.

Zeus bol bratom a manželom Héry. Podľa Pausaniasa sa Zeus premenil na kukučku, aby sa uchádzal o jej priazeň. Zeus splodil s Hérou Área, Hebe, Eileithiu a Hefaista, hoci niektoré zdroje uvádzajú, že Héra splodila týchto potomkov sama. Niektoré uvádzajú ako dcéry aj Eris, Enýó a Angelos.

Podľa scholionu o Theokritových Idylách, keď Héra smerovala sama k hore Thornax, Zeus vyvolal strašnú búrku a premenil sa na vtáka kukučku, ktorý priletel a sadol si jej na kolená. Keď Héra kukučku uvidela, zľutovala sa nad ňou a prikryla ju svojím plášťom. Zeus sa potom premenil späť a chytil ju; pretože s ním odmietala spať kvôli ich matke; sľúbil jej, že sa s ňou ožení. V jednom podaní sa Héra odmietla vydať za Dia a ukryla sa v jaskyni, aby sa mu vyhla; pozemšťan Achilles ju presvedčil, aby mu dala šancu, a tak mali obaja prvý pohlavný styk. Zeus potom Achillovi sľúbil, že každý človek, ktorý bude nosiť jeho meno, sa stane slávnym.

Iná varianta hovorí, že Héra bola vychovaná nymfou menom Makris na ostrove Eubója, ale Zeus ju uniesol tam, kde im hora Cithaeron podľa Plutarchových slov "poskytla tienisté zákutie". Keď Macris prišla hľadať svoju chránenkyňu, boh hory Cithaeron ju odohnal so slovami, že Zeus si tam užíva s Léto.

Podľa Kallimacha ich svadobná hostina trvala tritisíc rokov. Jablká Hesperidiek, ktoré Herakles dostal od Eurysthea za úlohu ukoristiť, boli svadobným darom Gaii pre tento pár.

Zeus mal potomstvo s viacerými nymfami a bol považovaný za otca mnohých mýtických smrteľných predkov helénskych dynastií. Okrem jeho siedmich manželiek patrili k vzťahom s nesmrteľnými aj Dióné a Maia. Medzi smrteľnými milenkami boli Semelé, Io, Európa a Léda, a tiež mladý Ganymédes (hoci bol smrteľný, Zeus mu udelil večnú mladosť a nesmrteľnosť).

Mnohé mýty vykresľujú Héru ako žiarlivú a dôslednú nepriateľku Diových mileniek a ich detí s nimi počatými. Istý čas mala nymfa menom Echo za úlohu odvádzať pozornosť Héry od jeho záležitostí neustálym rozprávaním, a keď Héra zistila podvod, prekliala Écho, aby opakovala slová iných.

Raz sa stalo, že Zeus pobúril svojím správaním Héru a ostatných bohov natoľko, že kým spal, spútali ho, aby sa nemohol ani pohnúť. Dia zachránila bohyňa Thetis. Zeus bol na Héru tak nahnevaný, že ju potrestal zavesením za ruky, navyše jej na nohy priviazal nákovy. Všetci bohovia mu potom museli odprisahať, že to už nikde nezopakujú.^[2]

Zeus na seba zobral podobu Amfitrióna, aby mohol zviesť jeho manželku Alkméné. Tú noc nechal trojnásobne predĺžiť. Zeus sa potom tesne pred pôrodom chválil, že dieťa, ktoré sa ide narodiť, bude vládnuť nad celým rodom Persea. To nahnevalo Héru, ktorá zariadila, aby sa skôr narodil syn kráľa Sthenela. Tak Alkméné porodila až po Nikippé, mala dvojičky, Diovho syna Herakla a Amfitryónovho syna Ifikla. Avšak Diova predpoveď sa takto týkala Eurysthea, budúceho kráľa Mykén, Tirynte a Arga, pre ktorého musel neskôr Herkules vykonať dvanásť ťažkých úloh.^[3] Podľa Diodóra Sicílskeho bola Alkméné, Héraklova matka, úplne poslednou smrteľnou ženou, s ktorou kedy Zeus spal; po Héraklovom narodení prestal plodiť ľudí úplne a nezplodil už žiadne dieťa.

Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom netúžilo a vtedy neváhal premeniť sa na býka, labuť, dážď alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal. Zo vzťahu s:

• Aegou vznikol Aegipan kozí muž
• Alkmenou vznikol Herakles
• Anankou alebo Themidou vznikli Moiry a Hóry
• Antiopou vznikli dvojčatá Amfióna a Zeta
• Danae vznikol Perseus
• Demeter vznikli Persefona a Zagreus
• Európou vznikol Minoos, Radamantya a Sarpedón
• Eurynome vznikli Charitky
• Lédou vznikla Helena Spartská, neskôr Trójska a Polydeuk
• Létou vznikli Apolón a Artemis
• Maiou vznikol Hermés
• Mnémosynou deväť Múz
• Semelou vznikol Dionýsos
• Temidou vznikli Hóry a Moiry a Diké

Keď sa bohovia stretli v Mekone, aby sa dohodli, ktoré porcie budú dostávať po obetovaní, titan Prometheus sa rozhodol oklamať Dia, aby ľudia dostali lepšie porcie. Obetoval veľkého býka a rozdelil ho na dve hromady. Na jednu dal všetko mäso a väčšinu tuku a zakryl ju volským groteskným žalúdkom, kým na druhú hromadu dal kosti a obložil ich tukom. Prometheus potom vyzval Dia, aby si vybral a Zeus si vybral hromadu kostí. Tým sa vytvoril precedens pre obete, pri ktorých si ľudia nechajú tuk pre seba a kosti spália pre bohov.

Zeus, rozzúrený Prometeovým podvodom, zakázal ľuďom používať oheň. Prometheus však ukradol oheň z Olympu v stonke feniklu a dal ho ľuďom. To ešte viac rozzúrilo Dia, ktorý Promethea potrestal tým, že ho pripútal k útesu, kde orol každý deň požieral Prometeovu pečeň, ktorá sa každú noc obnovovala. Promethea nakoniec z jeho utrpenia vyslobodil Herakles, ale aby sa naplnil Diov príkaz, ukoval z reťaze prsteň a vložil doň kameň z Kaukazu, aby tak Prometheus ostal navždy pripútaný ku skale. Odvtedy ľudia nosia prstene - ctia si tak svojho ochrancu.^[4]

Teraz sa Zeus, nahnevaný na ľudí, rozhodol dať ľudstvu trestajúci dar, aby vynahradil dobrodenie, ktorého sa mu dostalo. Prikázal Héfaistovi, aby zo zeme vytvaroval prvú ženu, "krásne zlo", ktorého potomkovia by trápili ľudský rod. Keď to Héfaistos urobí, na jej stvorení sa podieľa niekoľko ďalších bohov. Hermes ženu pomenuje Pandóra.

Pandora bola vydatá za Prometeovho brata Epimétea. Zeus jej dal skrinku, ktorá obsahovala mnoho zla. Pandora nádobu otvorila a vypustila všetko zlo, ktoré spôsobilo nešťastie ľudstva. V nádobe zostala len nádej.

Keď sa Zeus ocitol na vrchole Olympu, zhrozil sa ľudských obetí a iných prejavov ľudského úpadku. Rozhodol sa vyhladiť ľudstvo a s pomocou svojho brata Poseidóna zaplavil svet. Po potope zostali len Dukalión a Pyrrha. Toto rozprávanie o potope je v mytológii častým motívom.

Iliada je starogrécka epická báseň pripisovaná Homérovi o trójskej vojne a bitke o mesto Trója. Zeus v nej zohráva dôležitú úlohu.

Scény, v ktorých sa Zeus objavuje, zahŕňajú:

• 2. kniha: Zeus zosiela na Agamemnóna sen a vďaka jeho účinkom dokáže čiastočne kontrolovať jeho rozhodnutia
• 4. kniha: Zeus sľubuje Hére, že na konci vojny nakoniec zničí mesto Trója
• 7. kniha: Zeus a Poseidón zničia pevnosť Achájcov
• 8. kniha: Zeus zakazuje ostatným bohom bojovať proti sebe a musí sa vrátiť na horu Ida, kde si môže premyslieť svoje rozhodnutie, že Gréci vojnu prehrajú
• 14. kniha: Zeus sa nechá zviesť Hérou a rozptýli sa, kým ona pomáha Grékom
• 15. kniha: Zeus sa prebudí a uvedomí si, že jeho vlastný brat Poseidón pomáha Grékom, a zároveň posiela do boja Hektora a Apolóna, chce, aby Trója padla
• 16. kniha: Zeus je rozrušený, že nemohol pomôcť zachrániť Sarpédónov život, pretože by to potom odporovalo jeho predchádzajúcim rozhodnutiam
• 17. kniha: Zeus je citovo zranený Hektorovým osudom
• 20. kniha: Zeus umožňuje ostatným bohom, aby poskytli pomoc svojim stranám vo vojne
• 24. kniha: Zeus žiada, aby Achilles vydal Hektorovu mŕtvolu a s poctami ho pochoval

Zeus spal so svojou pravnučkou Alkménou v prestrojení za jej manžela Amfitryóna. Výsledkom bolo narodenie Herakla, ktorého Diova manželka Héra trápila do konca života. Po jeho smrti boli Heraklove smrteľné časti spopolnené a on sa pripojil k bohom na Olympe. Oženil sa s Diovou a Hérinou dcérou Hébé.

Keď Hádes požiadal o ruku Diovej dcéry Persefony, Zeus mu to schválil a poradil Hádesovi, aby Persefonu uniesol, pretože jej matka Démétér jej nedovolila vziať si ho.

Zeus sa zamiloval do Semelé, dcéry Kadma a Harmonie, a začal si s ňou románik. Héra odhalila jeho pomer, keď Semelé neskôr otehotnela, a presvedčila Semelé, aby sa vyspala s Diom v jeho pravej podobe. Keď Zeus ukázal Semelé svoju pravú podobu, jeho blesky a hromy ju spálili na smrť. Zeus zachránil plod tým, že si ho zašil do stehna, a ten sa mal narodiť ako Dionýzos.

V orfickej „Rapsodickej teogónii“ (1. storočie pred Kr. / po Kr.) sa Zeus chcel oženiť so svojou matkou Rheiou. Keď si ho Rheia odmietla vziať, Zeus sa premenil na hada a znásilnil ju. Rheia otehotnela a porodila Persefonu. Zeus v podobe hada sa mal spájať so svojou dcérou Persefonou, čo malo za následok narodenie Dionýza.

Zeus vyhovel modlitbe Kallirhoé, aby jej synovia Alkmaión, Akarnan a Amfoteros rýchlo vyrástli, aby mohli pomstiť smrť svojho otca rukou Feigea a jeho dvoch synov.

Zeus aj Poseidón sa uchádzali o Thetis, dcéru Nérea. Keď však Themis (alebo Prométheus) predpovedala, že syn narodený z Thetis bude mocnejší ako jeho otec, Thetis sa vydala za smrteľníka Pélea.

Zeus sa bál, že jeho vnuk Asklépios bude ľudí učiť vzkrieseniu, a tak Asklépia zabil svojím bleskom. To rozhnevalo Asklépiovho otca Apolóna, ktorý zasa zabil Kyklopov, ktorí Diove blesky zhotovili. Rozhnevaný Zeus mal Apollóna uväzniť v Tartare. Na žiadosť Apolónovej matky Léto však Zeus namiesto toho nariadil, aby Apolón rok slúžil ako otrok u ferajského kráľa Adméta. Podľa Diodora Sicílskeho Zeus zabil Asklépia kvôli sťažnostiam Háda, ktorý sa obával, že počet ľudí v podsvetí sa kvôli Asklépiovým vzkrieseniam zmenšuje.

Okrídlený kôň Pegas niesol Diove blesky.

Zeus sa zľutoval nad Ixiónom, človekom, ktorý sa previnil vraždou svojho svokra, tým, že ho očistil a priviedol na Olymp. Ixion však začal túžiť po Hére. Héra sa na to sťažovala svojmu manželovi a Zeus sa rozhodol Ixiona vyskúšať. Zeus vytvoril oblak, ktorý sa podobal Hére (Nefelé), a oblak-Héru položil do Ixionovej postele. Ixion sa spojil s Nefélou, čo malo za následok narodenie Kentaura. Zeus potrestal Ixiona za túžbu po Hére tým, že ho priviazal ku kolesu, ktoré sa točí naveky.

Raz dal boh slnka Hélios svoj voz riadiť svojmu neskúsenému synovi Faethónovi. Faethón nedokázal ovládať otcove kone, a tak skončil voz príliš vysoko, čím spôsobil mrznutie na zemi, alebo príliš nízko, čím všetko spálil. Samotná zem sa modlila k Diovi, a aby zabránil ďalšiemu nešťastiu, Zeus vrhol na Faethóna blesk, zabil ho a zachránil svet pred ďalšou škodou. V satirickom diele Dialógy bohov od Lukiána zo Samosaty Zeus nadáva Héliovi, že dopustil, aby sa niečo také stalo. Vráti mu poškodený voz a varuje ho, že ak sa to odváži urobiť ešte raz, zasiahne bleskom aj jeho.

Keď hrdina Kastor umrel, jeho brat, dvojča Polydeukés veľmi smútil a tiež túžil po smrti. To však kvôli jeho božskému pôvodu nebolo možné. Zeus teda rozhodol, že sa o svoju nesmrteľnosť môže podeliť s bratom, ale na oplátku si musí zobrať podiel na jeho smrteľnosti. Súrodenci potom spolu bývali tak v ríši mŕtvych ako aj na Olympe.^[5]

Milostný záujem	Premena
Aigina	orol alebo plameň
Alkméné	Amfitryón
Antiopé	satyr
Asopis	plameň
Kallisto	Artemis alebo Apolón
Kassiopeia (manželka Foenixa)	Foinix (syn Agénora)
Danaé	zlatý dážď
Európa	býk
Eurymeduza (dcéra Cleitora)	mravec
Ganymédes	orol
Héra	kukučka
Lamia	čajka
Léda	labuť
Mnémosyné	pastier
Nemesis	hus
Persefoné	had
Rheia	had
Semelé	oheň
Tália	sup
Manthaeia	medveď

• Iasón a Argonauti (1963)
• Súboj titanov (film, 1981)
• Hercules (1997)
• Iasón a Argonauti (2000)
• Súboj Titanov (2010)
• Hnev Titanov (2012)
• Percy Jackson: Zlodej blesku (2010)

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

Uranos

Gaia

Uranove genitálie

Kronos

Rheia

Zeus

Héra

Poseidón

Hádes

Démétér

Hestia

a[6]

b[7]

Ares

Héfaistos

Metis

Aténa[8]

Léto

Apolón

Artemis

Maia

Hermes

Semelé

Dionýzos

Dione

a[9]

b[10]

Afrodita

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.

• Zoznam postáv gréckej mytológie
• Diasia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zeus.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zeus na anglickej Wikipédii.