Themis
Themis (2. pád Themidy) alebo Themida alebo Temis (gr. Θέμις - Themis) je grécka bohyňa nebeského alebo prirodzeného poriadku. Podľa Hesioda bola dcérou boha neba Urana a bohyne Zeme Gaie.
Dcéry
[upraviť | upraviť zdroj]Niekedy sa považuje za druhú Diovu manželku, pretože s ním mala deväť dcér:
- tri (skoršie) Hóry - bohyne ročných období
- tri (neskoršie) Hóry - bohyne usporiadaného života
- Eunomia (právo a zákony)
- Eirene (mier a prosperita)
- Dika (morálna, ľudská spravodlivosť a súd)
- tri Moiry alebo sudičky - bohyne osudu
Themis a Dika
[upraviť | upraviť zdroj]S Dikou , bohyňou spravodlivosti, stávali pri Diovi, keď vykonával sudcovskú funkciu. Museli byť obe prítomné, lebo zákonný poriadok a spravodlivosť sú síce dve odlišné veci, ale pri správnom rozsudku by mali byť v súlade.
U Rimanov Themis a Dika splynuli do jedinej bohyne práva a spravodlivosti, Iustitie.
Podľa niektorých autorov mala ešte dvoch synov s Titanom Íapetom - Prometea a Epimetea. Iní za ich matku pokladajú Okeanovnu Klymenu.
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]
Themis postavila veštiareň v Delfách a sama bola veštkyňou.[1] Podľa inej legendy Themis dostala veštiareň v Delfách od Gaie a neskôr ju dala Foibé, ktorá ju darovala svojmu vnukovi Apolónovi k narodeninám.[2] Podľa Efóra Themis pomohla Apolónovi nájsť veštiareň s úmyslom pomôcť ľudstvu.[3] Niektoré príklady jej videní:
- V príbehu o Dryopé v Ovidiových Metamorfózach Themis varuje bohov pred blížiacou sa občianskou vojnou v Tébach.[4]
- V inom príbehu varuje Dia a Poseidóna, aby si nebrali Thetis, lebo jej syn bude mocnejší ako jeho otec.[5]
- Podľa Ovídia to bola skôr Themis než Zeus, kto povedal Deukaliónovi, aby si po potope hodil cez plece kosti „svojej matky" a vytvoril tak nový ľudský rod.[6]
- Podľa toho istého autora Themis prorokovala, že Diov syn ukradne zlaté jablká z Atlasovho sadu.[7]
V Homérovej Iliade ju Zeus poveril úlohou zvolať bohov na radu na Olympe.[8]
Themis bola prítomná na ostrove Dilos, kde bola svedkom narodenia Apolóna, a kŕmila ho nektárom a ambróziou.[9] Vo svojom diele De Astronomica Hyginus uvádza Themis okrem Amalthei ako pestúnku a ošetrovateľku mladého Dia. V jednom Pindarovom fragmente Themis priniesli Moiry (v tejto verzii nie jej dcéry) z prameňov Okeánu na Olymp, kde sa stala prvou Diovou manželkou (a nie druhou) a ním matkou Hór.[10]
Podľa stratenej knihy Cyper Stasína Cyperského Themis a Zeus spoločne zosnovali začiatok trójskej vojny.Podľa Quinta zo Smyrny, keď sa bohovia vzopreli Diovým príkazom a začali medzi sebou bojovať po stvorení trójskeho koňa, Themis ich zastavila tým, že ich varovala pred Diovým hnevom.[11]
V orfických „Rapsodických teogóniách" alebo Rapsódiách (1. storočie pred Kr. / n. l.)[41] Nyx (Noc) prorokovala, že Themis zostane pannou, kým Rheia neporodí Kronovi dieťa.[12]
Themis zohrala úlohu aj pri dospievaní Erosa, mladého boha lásky. Podľa Porfýria sa jeho matka Afrodita obávala, že jej syn Eros zostane navždy dieťaťom, a priviedla ho k Themis. Themis jej povedala, aby dala Erosovi brata, pretože pre svoju samotu nerástol. Afrodita potom porodila iného boha lásky, Antérosa (čo znamená „protimilovník"), a Eros rástol vždy, keď bol v jeho blízkosti. Ale vždy, keď bol Antéros preč, Eros sa zmenšil do svojej predchádzajúcej, malej podoby.[13]
Keď sa štyria krétski muži (Aegolius, Celeus, Cerberus a Laius) vlámali do posvätnej jaskyne na Kréte, kde Rheia porodila Dia, aby ukradli časť medu, ktorý tam vyprodukovali posvätné včely, Themis a jej dcéry sudičky presvedčili Dia, aby ich v posvätnej jaskyni nezabil, pretože považovali za bezbožné, aby niekto v jaskyni zomrel, a tak namiesto toho všetkých štyroch premenil na rôzne vtáky.[14]
Rodostrom
[upraviť | upraviť zdroj]Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Orfický hymnus 79
- ↑ Aoschylos, Eumenides 1–8;
- ↑ Strabón, Geography, BOOK IX., CHAPTER III., section 11
- ↑ P. Ovidius Naso, Metamorphoses, 9-324.
- ↑ Apollodorus, Library, 3-13-5.
- ↑ Ovidius, Metamorphoses 1.313–381
- ↑ Ovidius, Metamorphoses 4.639
- ↑ Homér, Iliada, 20-1.
- ↑ Homeric Hymn to Apollo (3), 96
- ↑ Pindaros, fr. 30 Race, s. 236, 237
- ↑ Quintus Smyrnaeus, Posthomerica 12.202–215 (S. 590–3)
- ↑ Meisner, Dwayne A. (2018). Orphic Tradition and the Birth of the Gods. Oxford University Press. S. 1, 5. ISBN 978-0-19-066352-0.
- ↑ Dwight, M. A. (Mary Ann) (1849). Grecian and Roman mythology
- ↑ Antoninus Liberalis, Collection of Transformations 19
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Themis na anglickej Wikipédii.