Ramesse II.

Ramesse II v hieroglyfoch
praenomen alebo trónne meno
nomen alebo vlastné meno

Ramesse II., nazývaný Veľký (iné mená pozri nižšie; dátumy pozri nižšie), bol tretí faraón 19. dynastie. Často je považovaný za najväčšieho a najmocnejšieho z vládcov starovekého Egypta, zároveň však má povesť vystatovačného a márnomyseľného muža, takže jeho správy o vlastných činoch sú v mnohom prehnané a dokonca vymyslené (prípadom môže byť bitka pri Kadeši, ktorá bola všeličím iným než Ramesseho jednoznačným víťazstvom).

• slovenské: Ramesse II. (Veľký), Rames(s)es II. (Veľký)*, Ramzes II. (Veľký), Ramses II. (Veľký)*, Ramesse [alebo Rames(s)es*, Ramzes, Ramses*] Veľký (tvary označené hviezdičkou sú v slovenčine zriedkavé)
• trónne meno:User-maat-Re-setep-en-Re/iné prepisy: Usermaatre setepenre, Vesermaatre-setepenre, Vesermaatre Setepenre; skrátene: User-maat-Re/iné prepisy: Usermaatre, Vesermaatre
• oficiálne vlastné meno: Ra-mesi-su-meri-Amun/iné prepisy: Ramesisu meriamun, Ramessu-meriamon
• skrátené resp. ľudové vlastné mená: Sese (iné prepisy: Ses(s)u/Sisu/Sassy Baka), Ses(s), Sesesu
• latinské: Rhamses (-takto u Tacita), Ramses, Rame(s)ses, R(h)amises, Ramestes, Rhampses, Rhempsis, Rhampsinitus (porov. nižšie Rhampsinitos)^[1][2]
• grécke:
  • Ῥαμε(σ)σῆς - Rhame(s)ses/ iný prepis: Rhame(s)sés (nepresné prepisy: Rame(s)ses, Rame(s)sés)
  • Ῥαψάκης - Rhapsakes/ iný prepis: Rhapsakés (nepresné prepisy: Rapsakes, Rapsakés)
  • Ῥαμέστης - Rhamestes/ iný prepis: Rhamestés (nepresné prepisy: Ramestes, Ramestés)
  • Ῥαμψής alebo Ῥάμψης- Rhampses/ iný prepis: Rhampsés (nepresné prepisy: Rampses, Rampsés)
  • Ἁρμέσσης - Harmesses/ iný prepis: Harmessés
  • Ῥαμψίνιτος - Rhampsinitos (takto u Herodota; je sporné, či ide o tohto vládcu)
  • Ὀσυμανδύας -Osymandyas/ iné prepisy: Osymandyás/Osymandias

Ako roky vlády sa v literatúre uvádzajú roky (všetky pred Kr.)^[3]:

• 1279-1213
• 1304-1237 (Redford)
• 1294-1227 (Gardiner)
• 1290-1224 (Arnold, Hornung)
• 1290-1223 (Parker)
• 1279-1213 (Helck, Málek, von Beckerath, Shaw, Krauss, Kitchen)
• 1279-1212 (Britské múzeum, Grimal, Dodson, Wente)

Ramesse sa podľa väčšinového názoru narodil okolo roku 1303 pred Kr. Presný deň jeho narodenia nie je známy, aj keď sa traduje, že to bol 22. február. Tento dátum nie je považovaný za hodnoverný, hoci ho uvádzajú ako deň Ramesseho narodenia mnohé oficiálne zdroje v Egypte. Vo veku 14 rokov ho jeho otec, Sethi I., ustanovil za princa-regenta. Predpokladá sa, že na trón nastúpil krátko po dosiahnutí 20 roku a vládol Egyptu od roku 1279 do roku 1213 pred Kr., celkovo 66 rokov a 2 mesiace podľa Manethóna. Podľa jedného prameňa sa dožil 99 rokov, ale je pravdepodobnejšie, že zomrel v svojom 90. alebo 91. roku. Starovekí grécki autori, ako napríklad Herodotos, pripisovali jeho úspechy polomýtickému kráľovi Sesotrisovi a podľa tradície započatej Eusébiom z Cézarei mal byť aj faraónom z Exodu. Ak by sa Ramesse stal faraónom roku 1279 pred Kr., ako sa dnes domnieva väčšina egyptológov, stalo by sa tak presne 31. mája 1279 pred Kr., podľa nám známeho dátumu jeho nástupu na trón, III šemu, 27. deň. V tomto prípade by oslavoval počas svojej vlády nevídaný počet 14 výročných osláv Sed, viac než ktorýkoľvek iný faraón v egyptskej histórii.

Ramesse II bol druhým dieťaťom Sethiho I. a jeho kráľovnej Tuje. Jeho jediný známy súrodenec bola princezná Tija, hoci v prípade Henutmire, jednej z jeho Veľkých kráľovských manželiek, nie je jasné, či to bola Ramesseho mladšia sestra alebo dcéra.

Nájznámejšia z Ramesseových manželiek bola Nefertari. Počas jeho dlhej vlády sa honosili titulom Veľká kráľovská manželka (často naraz): Nefertari a Isetnofret, ktoré si vzal skoro po nástupe na trón; Bintanath, Meritamen a Nebettawi, jeho vlastné dcéry, ktoré nahradili svoje matky Nefertari a Isetnofret, keď tie zomreli alebo zostarli; Henutmire, chetitská princezná Maathorneferure a ďalšia chetitská princezná, ktorej meno sa nezachovalo.

Spisovateľ Terence Gray roku 1923 vyhlásil, že Ramesse II. mal až 20 synov a 20 dcér, ale odborníci dnes predpokladajú, že počet jeho potomkov mohol presiahnuť stovku. V roku 2004 Dodson a Hilton podotkli, že záznamy na pamätníkoch “podľa všetkého naznačujú, že Ramesse II. mal okolo 110 detí, 48 – 50 synov a 40 – 53 dcér.”^[4] Medzi jeho deti patrili Bintanat a Meritamen (princezné a manželky svojho otca), Setnachte, Amun-her-chepešef, kráľov prvorodený syn, Merenptah (ktorý nakoniec nastúpil na jeho trón ako Ramesseho 13. syn) a princ Chaemweset. Ramesseho druhorodený syn, Ramesse B – niekedy nazývaný aj Ramesse Junior –, bol korunným princom od 25. do 50. roku vlády svojho otca, po smrti Amen-her-chepešefa.

V druhom roku svojej vlády Ramesse II. vybojoval rozhodnú bitku so šardanskými pirátmi, ktorí rozsievali skazu na egyptskom pobreží Stredozemného mora a útočili na obchodné lode smerujúce do Egypta. Ramesse rozostavil vojakov a lode na strategických miestach pozdĺž pobrežia a trpezlivo dovolil pirátom útočiť na ich korisť predtým, než ich prekvapil v námornej bitke a všetkých jedným úderom dopadol. Ramesse čoskoro nato začlenil týchto skúsených žoldnierov do svojej armády, v ktorej zohrali kľúčovú úlohu v bitke pri Kádeši. Ako kráľ viedol Ramesse II. niekoľko výprav na sever, do krajov východne od Stredozemného mora (na územie dnešných moderných štátov Izrael, Libanon a Sýria).

Pred bitkou pri Kádeši sa Ramesse venoval výstavbe chrámov, monumentov a miest. Dal vybudovať mesto Pe-Ramesse v nílskej delte ako svoje nové hlavné mesto a základňu pre vojnu s Chetitmi. Mesto bolo vystavané na zvyškoch staršieho mesta Avaris, sídla hyksóskych vládcov Egypta. Na tomto mieste sa tiež nachádzal chrám boha Sutecha (Setha). Tu sa vraj Ramesse obracal na Sutecha, Rea, Hora, Amona a svojho otca Sethiho.

Ramesse II. bol pochovaný v Údolí kráľov na západnom brehu Téb, v hrobke KV7, ale jeho múmia bola neskôr presťahovaná do spoločného hrobu v Deir el-Bahri, kde bola nájdená roku 1881. Roku 1885 bola umiestnená v Egyptskom múzeu v Káhire, kde zostáva do dnešného dňa. Na faraónovej múmii rozoznať zahnutý nos a silnú čeľusť a je pri výške 1.7 metrov nadpriemerne vysoká na starovekého Egypťana.

Roku 1974 si egyptológovia z múzea v Káhire všimli, že stav múmie sa rapídne zhoršuje. Rozhodli sa poslať Ramesseho letecky do Paríža na preskúmanie. Ramesseovi bol vydaný egyptský pas, v ktorom bolo ako zamestnanie uvedené „kráľ (zosnulý).“ Podľa dokumentárneho filmu kanálu Discovery bola múmia prijatá na parížskom letisku so všetkými vojenskými poctami, aké prislúchajú návšteve cudzieho panovníka.

V Paríži bola ako príčina poškodenia Ramesseho múmie stanovené napadnutie plesňou, proti ktorému sa podnikli opatrenia. Počas liečby vyšetrenia odhalili zranenia z bojov a staré zlomeniny, rovnako ako faraónovu artritídu a ochorenie obehového systému. V posledných desaťročiach života bol Ramesse II. v podstate zmrzačený artritídou a pohyboval sa zhrbený. Nedávny výskum vylúčil ako príčinu faraónovej artritídy tzv. spondyloartritídu.^[5] Bola objavená pomerne rozsiahla diera vo faraónovej dolnej čeľusti, pričom „absces na jeho zuboch bol dostatočne vážny na to, aby spôsobil smrteľnú infekciu, hoci to nemožno tvrdiť s istotou.“^[6] Mikroskopický pohľad na korienky Ramessových vlasov ukázal, že kráľ bol pôvodne ryšavý.^[6] Po tom, ako sa múmia vrátila do Egypta, navštívil ju bývalý egyptský prezident Anwar Sadat s manželkou.

Výsledky výskumu boli doplnené L. Baloutom, C. Roubetom a C. Desroches-Noblecourtom a boli nazvané “La Momie de Ramsès II: Contribution Scientifique à l’Egyptologie (1985).” Balout a Roubet dospeli k záveru, že “antropologické bádanie a mikroskopická analýza” faraónových vlasov ukázali, že Ramesse II. bol “muž so svetlou pokožkou príbuzný s prehistorickými a starovekými obyvateľmi Stredomoria, zjednodušene povedané, patril k berberským obyvateľom Afriky.”^[7]

• Bitka pri Kadeši