Re (božstvo)

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Re

Boh Re s korunou v tvare slnečného kotúča s posvätnou kobrou a žezlom vas

Celonárodné božstvo, personifikácia sily a moci Slnka, kráľovský boh stvoriteľ, pán sveta, otec bohov a panovníkov, stelesnenie poriadku maat

Ideogram

  

slnečný kotúč a postavy božstva

Meno v hieroglyfoch

Re (staroeg. rˁ)

Kultové centrá

Iunu (Heliopolis, D13), Veset (Téby, H04), Iunumoncu (Hermontis), Nechen (Hierakonpolis, H03), Džeba (Apolonopolis Magna, H02), Tareret (Tentyris, H06), bol uctievaný po celom Egypte

Re (staroeg. rˁ; ďalšie tvary: Ré, Ra alebo Rá) bol jedným z najvýznamnejších staroegyptských bohov, stotožňovaný s poludňajším slnkom. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol ako Raharachtej, vládca neba, zeme a podsvetia, uctievaný v podobe sokola. Hlavné stredisko Reovho kultu bolo mesto Iunu (Heliopolis – „Mesto slnka“, 13. dolnoegyptský kraj).

Podľa E. A. Wallisa Budga, popredného britského egyptológa, bol boh Re egyptským monoteistickým bohom, v ktorom boli všetci ostatní bohovia a bohyne iba jeho prejavmi, tvarmi alebo podobami^[1]. Hymnus na Rea (približne 1370 pred Kr.) bol napísaný so zreteľom na panteistickú povahu Rea, aby potlačil silnejúci polyteizmus. V tomto literárnom diele je niekoľko bohov a bohýň zobrazených nie samostatne, ale iba ako určité prejavy boha Rea.

Presný význam mena nie je známy, ale predpokladá sa, že mohlo byť variant slova „tvoriaci“ alebo aj pôvodný tvar pre „slnko“. Re často nahradzoval boha Atuma v úlohe otca božstiev heliopoliského Devätora a stvoriteľa sveta. Re bol aj otcom Sachmet, ktorá v podobe Reovho oka trestala ľudí za ich previnenia a neskôr sa stala láskavou Hathor. Ľudstvo bolo údajne stvorené z Reovych sĺz alebo potu, preto sa Egypťania sami nazývali „Reov dobytok“.

V staroegyptskom umení bol boh Re zobrazovaný obyčajne ako muž nesúci na hlave kráľovskú korunu (znak vlády nad bohmi) a slnečný disk. Často mal hlavu sokola, podobne ako boh Hor. Niekedy bol zobrazovaný v závislosti na polohe slnka na oblohe – ako malé dieťa pri jeho východe, muž v plnej sile na poludnie a ako starec pri jeho západe. Egypťania považovali toto jeho neustále starnutie za dôvod, prečo opustil svet ľudí a nechal bohov Usira a Hora zaujať jeho miesto. Táto predstava je často spojená s mýtom, v ktorom bohyňa Eset oklame staručkého Rea, ktorý vládne na zemi ako faraón v ľudskej podobe, aby jej prezradil svoje tajné meno, zdroj sily, ako jedinej z bohov a bohýň. Rovnaké symboly ako Re používali aj ďalšie solárne božstvá, najmä boh Hor.

Ďalšími atribútmi boha Rea sú:

• volavka Benu, ktorá predstavuje Reovo ba, jeho energiu a symbol znovuzrodenia;
• slnečný disk označovaný hieroglyfom ⊙;
• anch symbolizujúci životodárnu moc slnka;
• obelisk, ktorého lúčovité hrany predstavujú lúče slnka, považovaný tiež za prototyp prvotného pahorku benben, na ktorý sa posadila volavka Benu;
• pyramídy, ktoré sú orientované podľa svetových strán a mali snáď slúžiť ako schodisko pre dušu zosnulého panovníka k Reovej nebeskej bárke;
• sokol;
• býk;
• ureus, kobra obkrútená okolo slnečného disku, jeho ochrankyňa, ktorá pľuje jed na toho, kto by sa k nemu chcel priblížiť.

Pre Egypťanov bolo slnko prinášajúce svetlo, teplo a teda aj rast nesmierne dôležité. Niet preto divu, že aj boha Rea považovali za jedno z najdôležitejších božstiev Egypta a ako vládca bohov. V slnečnom kotúči videli buď Reovo oko alebo Reovo telo. Egypťania tiež verili, že Re vidí všetko, čo sa deje na zemi.

Egypťania ďalej verili, že boh Re ako slnečný disk putuje po oblohe v člne, ktorý chránil jeho oheň pred prvotnými vodami – Nun, ktorými prechádzala slnečná bárka v noci. Re putoval v slnečnej bárke s ďalšími bohmi, vrátane bohyne Maat, ktorá loď viedla, a s bohmi Sutechom a Mehenom, ktorí ju chránili pred príšerami podsvetia. Medzi ne patril Apop – had, ktorý sa každú noc pokúšal zhltnúť slnko. V egyptských predstavách bol východ slnka jeho znovuzrodením z lona Nut, bohyne-nebies, preto pripisovali Reovi schopnosť obnovovať život, čo z neho robilo mocné stvoriteľské božstvo.

Podľa vzostupu a zostupu iných solárnych božstiev sa menila aj pozícia boha Rea v egyptskom panteóne. V úlohe hlavného solárneho božstva sa postupne vystriedal Re s Horom, Atonom alebo Amonom (ako Amenre), pričom žiaden z týchto bohov nikdy nestratil svoje spojenie so slnečným diskom. Podľa jednej z množstva teologických špekulácii boh Re, niekedy tiež aj Hor, sa delil do niekoľkých menších bytostí, ktoré dohliadali na slnko pri jeho východe, na poludnie a pri západe.

Počas Starej ríše dosiahol kult boha Rea jeden zo svojich vrcholov. Už počas 2. dynastie bol Re uctievaný ako solárne božstvo a jeho moc bola stále viac rozširovaná na ďalšie oblasti života. Počas 4. dynastie bol faraón vnímaný ako Reovo vtelenie na zemi a niesol titul „Reov syn“. V 5. dynastie dosiahol jeho kult univerzálny rozmer – Re sa stal štátnym božstvom, s jeho kultom bola spojená výstavba pyramíd a obeliskov. Boli mu zasvätené aj početné chrámy. V tom istom čase sa objavili tzv. Texty pyramíd, ktoré mu pripisovali ešte väčší význam pri posmrtnej ceste faraóna podsvetím. Reov kult sa ďalej vzmáhal aj po odznení výstavby najväčších pyramíd počas Prvého prechodného obdobia, a to tak, že v čase 11. dynastie bol boh Re považovaný až za akéhosi teistického Boha, ktorý stvoril svet i ľudí. Zlo bolo dôsledkom ľudského konania. V tejto pozícii bol spájaný s bohyňou Maat symbolizujúcou pravdu a poriadok. Dokonca sa verilo, že Re bude trestať ľudské zločiny po smrti.

Počas Strednej ríše bol Re stále častejšie spájaný s inými božstvami, hlavne Amonom a Usirom.

Počas Novej ríše dosiahlo jeho uctievanie ďalší zo svojich vrcholov. Na stenách hrobiek sa objavujú komplikované texty, ktoré opisujú Reovu cestu podsvetím. Verilo sa, že Re nesie modlitby a požehnanie na svojej slnečnej bárke spolu s dušami mŕtvych. Idea Reovo starnutia spolu so slnkom sa objavuje práve v tomto období.

Hoci kult boha Rea bol rozšírený po celom Egypte, jeho strediskom stále zostávalo mesto Iunu, domov heliopoliského Devätora na čele s bohom Atumom, s ktorým bol Re často stotožňovaný.

Tak ako v prípade iných egyptských bohov, aj Re bol často stotožňovaný alebo spájaný s inými bohmi do synkretických božstiev v snahe zladiť viaceré lokálne kulty do jedného štátneho panteónu. V rôznych obdobiach bol vnímaný ako:

Amon-Re (Amenre)

Amon bol pôvodne členom hermopoliského Osmora (Ogdoady), spolu so svojou ženskou polovicou Amaunet zosobnenie tvorivej energie, a bol od dávna považovaný za patróna Vesetu. Vo svojej tvoriteľskej funkcii bol stotožňovaný skôr s vetrom a vzduchom ako so slnkom, ale v dobe, keď sa kulty Amona a Rea stále vo väčšej miere presadzovali v Egypte, boli spojení do jedného synkretického božstva – Amenrea, slnečného tvorivého boha. Je ťažké určiť, kedy presne došlo k syntéze. Amon-Re sa spomína už v Textoch pyramíd z 5. dynastie. Dnes je najčastejšie prijímaná hypotéza, podľa ktorej stvorili boha Amenrea vesetskí faraóni 18. dynastie, aby tak spojili starší kult boha Rea s Amonovým kultom. Časom sa stal Amon-Re prakticky jediným bohom Egypta a jeho kňazi postupne získali veľký vplyv, takže ohrozovali absolútnu moc faraóna.

Atum-Re (Atemre)

Podobne ako Amon-Re aj Atum-Re (či zriedkavejšie Re-Atum) vznikol z dvoch starších, osobitne uctievaných božstiev. V porovnaní boh Re zdieľal viac podobnosti s Atumom než s Amonom. Atum bol spájaný so slnkom a navyše to bol stvoriteľ heliopoliského Devätora (Eneady). Obaja bohovia, Re aj Atum, boli považovaní za otcov bohov a faraónov. Bolo len otázkou času až sa tieto dva kulty spojila, čím sa okrem iného Re stal otcom bohov heliopoliského Devätora.

Re-Harachtej (Raharachtej)

Počas staroegyptských dejín bol Re-Harachtej viac len titulom alebo prejavom boha než jeho zloženou formou. Toto pomenovanie by sa dalo preložiť ako „Re na vysokom obzore“. Označenie malo spájať boha Harachteja („Najvyší na obzore“) s Reom. Je možné, že toto pomenovanie jednoducho odkazuje na Rea ako slnko putujúce od horizontu k horizontu alebo ako na toho, ktorý prináša nádej a znovuzrodenie. Spojenie medzi Horom a Reom vzniklo z ich spoločných atribútov a ich spojitosťou s osobou faraóna.

Cheprer a Chnum

Cheprer bol chrobákom skarabeom, ktorý kotúľal slnko po oblohe pri jeho východe, a bol niekedy považovaný za rannú podobu boha Rea. Podobne bol boh Chnum vnímaný ako večerná podoba slnečného boha. Myšlienka, že rozliční bohovia (alebo aspoň rozličné aspekty Rea) vládnu jednotlivým častiam dňa, bola v Egypte pomerne rozšírená, ale často boli ako tieto odlišné podoby slnka uvádzané iné božstvá.

Ptah-Re

Zriedkavo bol boh Re spájaný s bohom Ptahom, stvoriteľským bohom podľa memfidskej kozmogónie. Častejšie bol však považovaný za toho, ktorý dal Ptahovi život prostredníctvom svojej božskej vôle ako svojmu prvému stvoreniu, obzvlášť pokiaľ bol stotožňovaný s Atumom alebo Amonom.

1. ↑ Wallis Budge 1923, s. 53

• Wallis Budge, E. A. (1923), „The cult of Aten, the god and disk of the Sun, its origin, development and decline“, Tutankhamen: Amenism, atenism and Egyptian monotheism, http://www.sacred-texts.com/egy/tut/tut07.htm, dost. 24. november 2012 

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Re (božstvo)