Polkowice

Polkowice
mesto
Znak
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Dolnosliezske
Okres	Powiat polkowicki
Obec	Polkowice (mestsko-vidiecka)
Nadmorská výška	m n. m.
Súradnice	51°30′04″S 16°04′03″V / 51,501111111111°S 16,0675°V / 51.501111111111; 16.0675
Rozloha	23,74 km² (2 374 ha)
Obyvateľstvo	22 504 (2017)
Hustota	950 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Polkowice
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Polkowice je mesto v Poľsku v Dolnosliezskom vojvodstve v okrese Powiat polkowicki v rovnomennej gmine. Jedná sa o jedno z hlavných centier Legnicko-Głogówskej medenej oblasti – vysoko rozvinutej hospodárskej oblasti.^[1]

Žije tu 22 504 obyvateľov (2017).

História mesta Polkowice siaha do dávnych čias. Približne v roku 1150 mala byť na mieste dnešného mesta postavená poľovnícka kúria s názvom Bolkowice, ktorá sa neskôr stala obchodnou osadou.

Názov Polkowice pochádza z mena Bolko, čo je staropoľský derivát slovanského mena Bolesław.

Mestské práva udelil Polkowiciam głogovský vojvoda Konrád I. pravdepodobne v roku 1265. Polkowice sa spomínajú ako „civitas“ z roku 1291, pojem ktorý slúžil na definovanie nepoľnohospodárskych spoločenstiev. V istom roku dostali Polkowice aj erb.

V roku 1361 sa Polkowice stali majetkom Henricha v. Železného, ktorý bol od roku 1344 poddaným českej koruny. Mesto bohatne rozvojom remesiel a obchodu.

V roku 1407 radcovia odkúpili dedičné práva od rodiny von Rechen a vymenovali prvého starostu Mathiasa Kaisera. Prvá drevená budova radnice je vo výstavbe. V roku 1489 sa posledné piastovské knieža z Hlohova vzdáva kniežatstva v prospech českého a uhorského kráľa Mateja Korvína.

Po jeho smrti sa Hlohovské vojvodstvo stalo dedičným územím českého štátu. V roku 1526, po smrti Ludwika II. Jagiellończyka, sa Polkowice dostali pod nadvládu Habsburgovcov v súlade s dynastickým usporiadaním z roku 1515.

Myšlienky reformácie, šíriace sa od roku 1519 v Sliezsku, sa dostali aj do Polkowíc - v roku 1555 kostol sv. Michala Archanjela prevzali protestanti, ktorí zaplnili väčšinu mestských úradov.

Výbuch tridsaťročnej vojny (1618-1648) priniesol mestu obrovské výdavky súvisiace s udržiavaním dislokovaného vojska. Za posledných 10 rokov konfliktu sa Polkowice úplne vyľudnili.

Mesto, obnovujúce sa po vojne, postihla v roku 1680 ďalšia katastrofa - mor, ktorý zdecimoval počet jeho obyvateľov. Históriu Polkowíc na tomto mieste rozšíril patrón mesta sv. Sebastián, na ktorého sa obyvatelia v tejto ťažkej chvíli obrátili na pomoc.

Keď v roku 1805 vypukla vojna medzi Rakúskom a Francúzskom, Prusko sa do nej rýchlo zapojilo. Už v novembri 1806 stáli vojská napoleonskej armády pri pevnosti Głogów, ktorú dobyli 3. decembra.

Údržba stoviek dôstojníkov, vojakov a koní padla na plecia obyvateľov jedného z najmenších miest Dolného Sliezska. V dôsledku mieru v Tylże, uzavretého 7. júla 1807, boli Polkowice spolu s Głogówom pod francúzskou okupáciou, ktorá trvala 7 rokov a 4 mesiace. Mesto v tom čase chátralo a vojnové bremená ho priviedli do hospodárskeho krachu.

Po okupácii sa mesto v nasledujúcich desaťročiach rozvíjalo tak, ako nikdy predtým, a to v hospodárskej aj sociálnej oblasti. Vznikli početné spolky a združenia. Rozvinul sa kultúrny život, založená sporiteľňa, sirotinec, evanjelická a katolícka škola, výchovný ústav a materská škola. Neskôr vznikol aj poľnohospodársky zväz, mliekarenské družstvo, telocvičný zväz a spolok cyklistov (Konkordia) a aj dobrovoľný hasičský zbor. Od roku 1882 vychádzal mestský denník „Polkwitzer Stadtblatt“. Od roku 1911 už všetci obyvatelia mesta využívali elektrinu.

Roky prvej svetovej vojny priniesli neopísateľnú obetavosť obyvateľov Polkowíc. Aktívne sa podieľali na zbierkach peňazí na vojnové účely a darov pre bojujúcich vojakov. Kostolné zvony boli tiež odstránené a odovzdané pre vojnové potreby.

Na frontoch 1. svetovej vojny zahynulo 45 Polkowičanov a ďalších 18 zomrelo na následky zranení.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny boli obyvateľom Polkowíc zhabané autá a kone. V nasledujúcich rokoch bolo do armády odvedených asi 400 obyvateľov Polkowiec - viac ako polovica z nich sa z frontov nevrátila (v roku 1939 mali Polkowice asi iba 1600 obyvateľov).

Napriek tomu, že frontové operácie Polkowice obchádzali, obyvatelia mesta a majitelia dielní, obchodov, hotelov a reštaurácií počas vojny museli v noci zatemňovať okná.

Polkowice boli dobyté Červenou armádou 9. februára 1945, pričom sa v meste prakticky vôbec nebojovalo.

Koncom roku 1946 prišli Polkowice o mestské práva. Do veľkej miery to ovplyvnilo ich hospodársky a sociálny rozvoj v prvých povojnových rokoch. V roku 1947 v rámci operácie „Vistula“ prišlo niekoľko ukrajinských rodín aj z gorlického poviatu v Rzeszówskom vojvodstve.

V roku 1955 sa pod vedením Dr. Jana Wyżykowského začalo hľadanie medených rúd. Úspešne boli dokončené o dva roky neskôr (1957) po objavení prítomnosti medenonosných bridlíc v predsudetskej monooklíne vynikajúcim poľským geológom Prof. Józef Zwierzycki.

Prvá skúšobná ťažba medenej rudy sa uskutočnila 5. novembra 1965 a v rokoch 1968-1972 bola rozvinutá plná výrobná kapacita.

Rozvoj ťažby medi v Polkowiciach súvisel s priestorovým a populačným rozvojom mesta. Mestské práva boli obnovené 1. januára 1967.^[2]

Kostol sv. Barbory - Bol postavený uprostred 18. storočia ako evanjelický chrám. Veža kostola pochádza z roku 1828. Vo vnútri na ľavej strane hlavného oltára je umiestnená socha sv. Barbory, patrónky baníkov.^[3]

Kostol sv. Michala Archanjela - Postavený v druhej polovici 14. storočia ako drevený katolícky kostol. Považuje sa za najstaršiu pamiatku sakrálnej architektúry v meste. Bol mnohokrát prestavaný, za svoju dnešnú podobu vďačí prístavbe z konca 17. storočia, ktorá mu dáva klasickú barokovú podobu. Oltár a obraz v kostole sú zasvätené sv. Sebastiánovi.^[4]

Polkowický veterný mlyn (Wiatrak) - Bol postavený v 80. rokoch 19. storočia na mieste dreveného veterného mlyna, ktorý v roku 1846 vyhorel. Pri jeho stavbe bol doň nainštalovaný aj parný stroj, a neskôr sa stal prvým elektrifikovaným veterným mlynom v oblasti. Bol v prevádzke až do 20. rokov 20. storočia, neskôr chátral. Dnes sa v ňom nachádza expozícia o histórii Polkowíc.^[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Polkowice

• Oficiálna stránka