Syrtis Major Planum

Syrtis Major Planum
Región Syrtis Major Planum na Marse
Poloha	8.4°S, 69.5°V
Útvar	Planina
Rozmery	1 500 x 1 000 km
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

Syrtis Major Planum je "čierna škvrna" (albedo štruktúra) nachádzajúca sa na hranici medzi severnými nížinami a južnými pohoriami Marsu. Bola objavená na základe informácií z misie Mars Global Surveyor, z ktorých sa zistilo,že ide o štítový vulkán. Predtým sa verilo, že ide o rovinu, preto sa nazývala Syrtis Major Planitia. Čiernu farbu má kvôli prítomnosti bazaltových vulkanických hornín a relatívnemu nedostatku popola.

Syrtis Major má centrum na súradniciach 8,4°S, 69,5°V, rozširuje sa 1 500 km na sever od rovníka planéty s rozpätím 1 000 km zo západu na východ. Je obklopená obrovským úbočím od západného okraja Aerie so spádom 4 km až po východný okraj Isidis Planitia. Táto oblasť zahŕňa masívnu klenbu vysokú až 6 km na súradnici 310 °Z. Na väčšine povrchu Syrtis Major je sklon menší ako 1 °, ide o oveľa menšiu inklináciu ako v oblasti Tharsis. Ide o oblasť s rozlohou 350 x 150 km severojužného pretiahnutia, ktorá obsahuje kaldery Nili Patera a Meroe Patera s približnou hĺbkou 2 km. Dno týchto kaldier nie je na úrovni terénu obklopujúceho Syrtis Major. Dno Nili Patera obsahuje menej kráterov, pretože je mladšia. Väčšina hornín v Nili Patera je čadičového pôvodu, objavili sa aj stopy dacitu. Merania gravitačného poľa objavili gravitačnú anomáliu s centrom v súbore kaldier. Predpokladá sa, že ide o 600 x 300 km rozľahlý, severojužným smerom pretiahnutý, vyhasnutý magmatický kozub pod povrchom, ktorý obsahuje ťažké minerály (pravdepodobne ide o pyroxény, prítomnosť olivínu tiež nie je vylúčená) vyzrážané z magmy ešte pred erupciou. Množstvo kráterov určuje približný vek Syrtis Major na skorú hesperiansku epochu.

Názov Syrtis Major je odvodený od klasického rímskeho mena Syrtis maior pre záliv Sidra na pobreží Líbya.

Syrtis Major bola prvá zdokumentovaná povrchová štruktúra na inej planéte. Objavil ju Christiaan Huygens, ktorý ju zahrnul do svojich nákresov Marsu v roku 1659. Táto štruktúra bola pôvodne známa ako Hourglassovo More, ale dostala rôzne mená od rôznych kartografov. V roku 1840 vytvoril Johann Heinrich von Mädler zo svojich pozorovaní mapu Marsu, kde ju pomenoval ako Atlantický kanál. V mape od Richarda Proctora z roku 1867 je pomenovaná ako Kaiserovo more (podľa Fredericka Kaisera). Camille Flammarion ju pomenoval ako Mer du Sablier. Názov Syrtis Major zvolil Giovanni Schiaparelli, keď vytvoril mapu na základe pozorovaní počas priblíženia Marsu k Zemi v roku 1877.

• Zoznam nížin na Marse

• Mapa Google Mars - Syrtis Major Planum (po anglicky)