Slovenská brána

Slovenská brána
prielom
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický kraj
Okres	Žarnovica
Obec	Hronský Beňadik
Nadradená jednotka	Hodrušská hornatina
Susedné jednotky	Raj Župkovská brázda Veľký Inovec Hronská pahorkatina Kozmálovské vŕšky Hronská niva
Nadmorská výška	190 m n. m.
Súradnice	48°21′11″S 18°34′26″V / 48,35306°S 18,57389°V / 48.35306; 18.57389
Najľahší výstup	z obce Hronský Beňadik
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Slovenská brána je prielomový úsek doliny rieky Hron cez juhozápadné ukončenie Štiavnických vrchov na úseku medzi obcami Tekovská Breznica a Tlmače.^[1]

Rieka sa prerezáva zo Žiarskej kotliny do Podunajskej nížiny cez sopečné štruktúry (prevažne andezity) Pohronského Inovca na pravom brehu a Štiavnických vrchov na ľavom brehu. Rieka v Slovenskej bráne zároveň oddelila geomorfologický podcelok Kozmálovské vŕšky od zvyšku pohoria Štiavnické vrchy.

Na severe, za Tekovskou Breznicou, sa údolie Hrona v smere toku zužuje pri pravobrežnom vrchu Madačka (378 m n.m. ), ktoré je ešte v katastrálnom území obce Orovnica (nad Madačkou je známejšia Hrebeňová hora 580 m n.m.).^[2] Prechodu z juhu (od Zlatých Moraviec) do Pohronia bráni na pravobrahu aj najvyšší z tamojších vrchov Veľký Inovec (900,6 m n. m.). Rýchlostná cesta R1 obchádza Veľký Inovec a do údolia Hrona sa dostáva pred Madačkou, na severnom okraji Slovenskej brány. Staršou a jednoduchšou možnosťou je obísť vrchy cez Slovenskú bránu, teda z juhu po ceste I. triedy 76, ktorá spája Štúrovo a Hronský Beňadik popri Hrone.

V odlesnenej časti Slovenskej brány sa nachádzajú tri obce.^[1] Najznámejšia z nich je Hronský Beňadik^[3], ktorý je blízko najužšieho miesta brány. Na pahorku 600 metrov južne od kláštora Hronský Beňadik je na Beňadickej skale (kamennom brale) bývalé hradisko, ktoré má dodnes jasné valové opevnenie na severozápadnej strane (viditeľné aj na lidare).^{[4] [5]} Oproti hradisku je na opačnom (ľavom) brehu vysoké skalné bralo Krivín, týčiace sa do výšky 315,9 m n.m., čím sa vytvára najužší úsek dolného toku Hrona, ktorý je teraz široký iba cca 430m.^[6]

Začiatok (alebo koniec) geomorfologického útvaru Slovenská brána, Rybník^[7] tvorí ľavobrežný skalný útvar Kusá Hora (273,4 m n. m.), nachádzajúci sa v katastrálnom území obce Rybník a pravobrežný skalný útvar Skala (236,6 m n. m.), nachádzajúci sa v katastrálnom území obce Kozárovce, pri mestečku Tlmače (časť Lipník).^[8] (Toto miesto je medzi Tlmačmi a Kozárovcami, tam kde železničná trať prechádza ponad Hron.) Kusá Hora je zjazvený kameňolomom na andezit, nazývaným lokálne „Galiba“. Z vrcholu sa otvára pohľad na rieku Hron, pretekajúcu zo Žiarskej kotliny na úrodnú Podunajskú nížinu.

1895-1896 bola Slovenská brána zničená výbuchmi pri stavbe železnice a neskôr necitlivo rozšírená pri ťažbe kameňa. Ani petíciou za záchranu Slovenskej brány, organizovanou v roku 2008, sa v archeologickej lokalite nepodarilo zastaviť ťažbu andezitu.^[5] Popularizátor histórie Vladimír Dvořák uvádzal, že na tomto malom území, v 8. až 10. storočí, bolo 6 až 8. hradísk. Okrem hradiska na Beňadickej skale, Krivínu, Kusej Hory (pri Tlmačoch), spomína ešte južnejšie hradiská Festúkok (pri obci Lipník) a Grác (Pipíška) severne od Malých Kozmáloviec.^{[4] [5]}

• 19. júla 1664 sa medzi obcami Starý Tekov, Hronské Kľačany a Podlužany rozpútala krutá bitka proti Osmanom, v ktorej padol Štefan Koháry a podľa povesti ho kôň doniesol do kláštora v Beňadiku cez Slovenskú bránu.^[9][10]

• Klub vojenskej histórie (KVH) Slovenská brána organizuje vo Veľkých Kozmálovciach podujatie Prelomenie Hrona. Je to historická rekonštrukcia bojov o prelomenie obrany na rieke Hron. Na podujatí sa zúčastňujú účastníci v dobových uniformách, ktorí používajú historickú bojovú techniku, tanky, lietadlá a pod. Podujatie je zamerané na vzdelávanie a zábavu verejnosti.^[11][12]
• V októbri 1990 vznikla Slovenská brána regionálny dvojtýždenník.^[13]
• Zázračný dážď z Kvádie - na námestí Piazza Colonna v Ríme je víťazný Stĺp cisára Marka Aurélia. Je na ňom 116 výjavov bojových scén v rokoch 172-175. Jednou z nich je aj Zázračný dážď z Kvádie. Tato udalosť sa viaže k Slovenskej bráne.^[5]

• Slovenská brána - Bližšie informácie
• KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
• https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1280/1468101