Niki Lauda

Niki Lauda
jazdec F1
Niki Lauda v roku 2014
Osobné informácie
Štát	Rakúsko
Dátum narodenia	22. február 1949
Miesto narodenia	Viedeň, Rakúsko
Dátum úmrtia	20. máj 2019 (70 rokov)
Miesto úmrtia	Zürich, Švajčiarsko
Kariéra vo Formule 1
Sezóny	1971 – 1979, 1982 – 1985
Tímy	March, BRM, Scuderia Ferrari, Brabham, McLaren
Počet pretekov	177
Majster sveta	3 (1975, 1977, 1984)
Víťazstvá	25
Stupne víťazov	54
Body	420,5
Pole positions	24
Najrýchlejšie kolá	24
Prvá GP	Veľká cena Rakúska 1971
Prvé víťazstvo	Veľká cena Španielska 1974
Posledné víťazstvo	Veľká cena Holandska 1985
Posledná GP	Veľká cena Austrálie 1985
Odkazy
Niki Lauda multimediálny obsah na commons
Športový portál  Biografický portál

Andreas Nikolaus „Niki“ Lauda (* 22. február 1949, Viedeň, Rakúsko – † 20. máj 2019, Zürich, Švajčiarsko)^[1] bol rakúsky pilot Formuly 1, trojnásobný majster sveta z rokov 1975, 1977 a 1984. Neskôr podnikateľ v oblasti leteckej dopravy, založil tri letecké spoločnosti (Lauda Air, Niki a Lauda Motion). Dva roky bol tiež manažérom pretekárskeho tímu Jaguar Formula One. Pred úmrtím pracoval ako odborný konzultant pre nemecké televízie počas Veľkých cien a fungoval ako nevýkonný predseda pre tím Mercedes AMG Petronas F1.

Lauda bol vážne zranený pri havárii v roku 1976 na Veľkej cene Nemecka na Nürburgringu, počas ktorej jeho Ferrari vzbĺklo, po vdýchnutí horúcich toxických výparov sa ocitol blízko smrti a utrpel vážne popáleniny. Avšak zotavil sa a vrátil sa znovu pretekať – iba o šesť týždňov neskôr na Veľkej cene Talianska. Jazvy po popáleninách, ktoré utrpel, zanechali trvalé stopy.

Niki Lauda sa narodil v rakúskej Viedni, v zámožnej rodine. Jeho starým otcom bol viedenský rodák, podnikateľ Hans Lauda.

Lauda sa stal pretekárom aj napriek nesúhlasu jeho rodiny. 15. apríla 1968 sa ako 19 ročný zúčastnil svojich prvých pretekov do vrchu na aute Mini Cooper S 1300 a vo svojej skupine sa umiestnil na druhom mieste. V roku 1969 sa Lauda presunul do Formuly V. V roku 1970 prekonal v súťaži Formula 3 viacero pozoruhodných nehôd, súťaž opustil a nastúpil do Formuly 2.

Aby získal peniaze na vstup do Formuly 1, jazdil začiatkom 70. rokov preteky športových automobilov na Porsche 908/2 a preteky cestných automobilov. V roku 1973 vyhral okrem iných 24-hodinové preteky na Nürburgringu na aute BMW Coupé.

15. augusta 1971 sa Lauda zúčastnil na svojich prvých pretekoch Formuly 1 na Veľkej cene Rakúska za March-Ford, no v pretekoch vypadol. V roku 1972 si vzal v Raiffeisenbank pôžičku v hodnote dvoch miliónov Rakúskych šilingov na zakúpenie kokpitu v March-Ford. V roku 1973 jazdil za britský tím B.R.M., za ktorý sa na Veľkej cene Monaka umiestnil na treťom mieste. V roku 1974 mu dal ponuku Enzo Ferrari. V stajni Ferrari tvorili Niki Lauda, vedúci pretekárskeho oddelenia Luca di Montezemolo a konštruktér Mauro Forghieri úspešné trio. V roku 1974 slávila stajňa Ferrari úspech s novým modelom 312B3 – Lauda zvíťazil na Veľkej cene Španielska v Jarame, 28. apríla 1974, no sezónu ukončil na štvrtom mieste. Jeho tímový kolega Clay Regazzoni sa umiestnil na druhom mieste.

Na novom modeli 312T zajazdil Lauda, ako prvý a v tom čase jediný, okruh Nürburgring za čas 6:58,4 minút. Po tom čo bol v predchádzajúcej sezóne v tieni svojho tímového kolegu Regazzoniho, v roku 1975 šampionátu dominoval a stal sa po prvýkrát majstrom sveta.

V prvej polovici sezóny 1976 bol Lauda opäť lepší, vyhral štyri z ôsmich pretekov a vďaka nesmierne spoľahlivému Ferrari 312T sa iba raz neumiestnil medzi prvými troma miestami, jasne dominoval Svetovému poháru. Napriek nehode na svojej usadlosti neďaleko Salzburgu, kde si na traktore zlomil dve rebrá, bol schopný zajazdiť Veľkú cenu Španielska s liekmi proti bolesti. Lauda, počas rehabilitačnej fázy spoznal Williho Dungla, ktorý v roku 1972 spolupracoval s rakúskym olympijským tímom. Dungl sa stal Laudovým fyzioterapeutom a v celej jeho pretekárskej kariére zohral významnú úlohu.

Týždeň pred Veľkou cenou Nemecka 1976 na Nürburgringu, aj keď bol aktuálne najrýchlejším pilotom na tomto okruhu, Lauda vyzval svojich kolegov pilotov aby bojkotovali tento závod pre nedostatočné bezpečnostné opatrenia. (Nürburgringu vypršala licencia platná 6 rokov a toto mali byť posledné preteky F1 na trati Nordschleife). Väčšina jazdcov hlasovala proti bojkotu a tak závod prebehol. V tréningu Lauda zajazdil po Jamesovi Huntovi druhý najlepší čas. V deň pretekov 1. augusta 1976 pršalo. Okrem jediného pretekára (Jochen Mass) štartovali všetci na pneumatikách do dažďa. Po prvom kole väčšina vymenila pneumatiky za „slicky“ – pneumatiky s hladkým behúňom. Mechanikom stajne Ferrari trvala výmena dlhšie, preto sa Lauda prepadol do stredu pretekárskeho poľa, no onedlho sa mu podarilo niekoľko súperov obehnúť. V druhom kole, krátko po prejazde cez Breidscheid havaroval pred úsekom Bergwerk. Laudovo Ferrari 312T sa náhle otočilo doprava, odrazilo sa od skalnej steny späť na cestu a vzbĺklo. Následne do horiaceho monopostu vrazil Brett Lunger, ktorému sa, na rozdiel od Nikiho Laudu, podarilo dostať z vraku von vlastnými silami. Piloti Arturo Merzario, Brett Lunger, Guy Edwards a Harald Ertl, ktorí na mieste nehody zastavili, sa snažili Laudu z horiaceho vraku vyslobodiť. Než sa im to podarilo, utrpel Niki Lauda vážne popáleniny tváre a nadýchal sa horúcich toxických splodín. Po príchode sanitky bol odvezený do nemocnice.

Preteky boli zastavené a po novom štarte sa víťazom stal James Hunt. Ferrari, ako náhradu za Laudu, najalo Carlosa Reutemanna.

Už o 42 dní, po dvoch premeškaných pretekoch, zajazdil Lauda Veľkú cenu Talianska a skončil na štvrtom mieste s krvácajúcimi ranami. Nasledovalo množstvo operácií a transplantácií kože. Nasledujúce dva preteky v Amerike vyhral Hunt. V poslednom preteku, Veľkej cene Japonska vo Fuji, bol Lauda na treťom štartovacom mieste za Huntom, ktorý od Laudovej nehody vyhral štyri Veľké ceny a bol v šampionáte ešte o tri body pozadu. Štart bol dlhšiu dobu odkladaný, kvôli dažďu a hmle, ale nakoniec sa preteky odštartovali predtým než sa zotmelo. Lauda v druhom kole odstavil svoje vozidlo z bezpečnostných dôvodov, druhý stále aktívny bývalý majster sveta Emerson Fittipaldi urobil to isté, rovnako ako Carlos Pace a Larry Perkins. Forghieri Laudovi navrhol ako dôvod rezignácie technickú poruchu, no Lauda odmietol zavádzať médiá. Hunt v preteku viedol, ale v poradí sa prepadol po dlhej zastávke v boxoch. Myslel si, že titul stratil a až po dojazde do boxov sa dozvedel o svojom triumfe. Skončil tretí a získal titul majstra sveta o jediný bod.

V roku 1977 sa Lauda stal majstrom sveta Formuly 1 po druhýkrát. Už pred koncom sezóny však došlo medzi Nikim a Enzom Ferrari k nezhodám, čo v roku 1978 vyústilo v Laudov prestup do stajne Brabham, ktorej vlastníkom bol Bernie Ecclestone. Posledné dva preteky sezóny za Ferrari odjazdil namiesto Laudu jeho nasledovník Gilles Villeneuve. Túto sezónu, aj napriek zisku titulu, Lauda neskôr opísal ako svoju najhoršiu. V roku 1978 dosiahol Lauda niekoľko úspechov, no sezóne dominoval Lotus. Lauda skončil sezónu na štvrtom mieste. Počas tréningu pred Veľkou cenou Kanady, v sezóne 1979, Lauda odstúpil s odôvodnením, že stráca motiváciu „jazdiť do kruhu“, svoj záujem venoval budovaniu svojej leteckej spoločnosti.

Kvôli podpore a propagácii svojej leteckej spoločnosti sa vrátil do Formuly 1, jazdil za McLaren. Zvíťazil už v treťom preteku sezóny – na Veľkej cene Long Beach a potvrdil tímovému sponzorovi Marlboro, že je stále schopným pretekárom. Pred pretekom v Južnej Afrike bol spolu s Didierom Pironi zodpovedný za štrajk pretekárov. Dôvodom bola nová FIA Superlicencia, ktorá vyžadovala príslušnosť ku konkrétnemu tímu, čím znevýhodňovala pretekárov, ktorí by ho chceli zmeniť. Pretekári sa zabarikádovali v hoteli Sunnyside Park v Johannesburgu (všetci okrem pretekára menom Teo Fabi), kým neboli ich požiadavky splnené.

Majstrovstvá sveta 1984 sa stali duelom medzi Laudom a jeho novým tímovým kolegom Alainom Prostom. Tím McLaren dominoval celú sezónu, keď zo šestnástich pretekov zvíťazil dvanásťkrát. Alain Prost bol v tréningoch a kvalifikácii rýchlejší ako Lauda, ktorý mu v rýchlosti nedokázal konkurovať. Sústredil sa preto na konštrukčnú stránku svojho vozidla a preteky. Nakoniec získal titul na Veľkej cene Portugalska najtesnejším rozdielom pol bodu (polovičné body sa udeľovali na skrátenej Veľkej cene v Monaku).

Rok 1985 nebol pre Laudu úspešný. Najmä kvôli technickým problémom nedokončil jedenásť zo štrnástich pretekov na ktorých štartoval. Vyhral len jedinú – Veľkú cenu Holandska – ktorá bola jeho 25. a zároveň posledná víťazná. Jeho posledným pretekom bola Veľká cena Austrálie, v ktorej bol na vedúcej pozícii, no kvôli defektu ju nedokončil. Na konci tejto sezóny ukončil svoju kariéru vo Formule 1. Majstrom sveta sa stal jeho tímový kolega Alain Prost. Niki Lauda odmietol ponuku Bernieho Ecclestona na sezónu 1986.

Po ukončení kariéry sa venoval svojej leteckej spoločnosti Lauda Air, ktorú založil v roku 1979. Niki Lauda bol držiteľom licencie pilota a sám občas pilotoval lietadlá spoločnosti. V roku 1999 odpredal svoj podiel Austrian Airlines. Lauda Air svoju činnosť ukončila v júli 2013. V roku 2003 prebral Lauda insolventnú Aero Lloyd Austria GmbH, ktorá sa v roku 2004 premenovaná na flyniki, neskôr na Niki. Spolupracoval pri tom s Air Berlin, ktorý získal 5. júla 2010 49,9 % na flyniki a 8. novembra 2011 previedol Lauda naň všetky akcie, čím sa zároveň stal Non-Executive Director v Air Berlin.

V rokoch 1993 až 1995 bol Lauda poradcom tímu Ferrari, zároveň bol spolukomentátorom pretekov Formuly 1 pre nemeckú televíziu RTL.

V roku 2005 vydala Rakúska pošta známku s jeho podobizňou.

V roku 2012 bol vymenovaný do dozornej rady tímu Formuly 1 – Mercedes AMG Petronas.

Svoju prvú manželku Marlene Knaus spoznal v roku 1975, zosobášili sa v roku 1976. Rozviedli sa v roku 1991, majú spolu dvoch synov. Starší syn Lukas je manažérom mladšieho Mathiasa, ktorý je pretekárom. Tretieho syna Christopha má z nemanželského zväzku. V roku 2008 sa oženil s Birgit Wetzinger s ktorou sa im v roku 2009 narodili dvojičky – dievča Mia a chlapec Max. Po tom čo mu zlyhala oblička, ktorej donorom bol Laudov brat, mu obličku darovala Birgit.

V roku 2013 bol súboj o post majstra sveta F1 z roku 1976 medzi Niki Laudom a Jamesom Huntom prevedený do filmovej podoby v snímke Rivali (anglický názov: Rush), kde Laudu stvárnil Daniel Brühl a Jamesa Hunta Chris Hemsworth.

1. ↑ Zemřel mistr světa formule 1 a majitel aerolinek Niki Lauda. Novinky.cz. Dostupné online [cit. 2019-05-21].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niki Lauda

• Životopis na austria-forum.org