Namíbia

Namíbijská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Unity, Liberty, Justice (Jednota, sloboda, spravodlivosť)
Štátna hymna: Namibia, Land of the Brave (Namíbia, krajina statočných)
Miestny názov
• dlhý	Republic of Namibia
• krátky	Namibia
Hlavné mesto	Windhoek 22°33′ j.š. 17°15′ v.d.
Najväčšie mesto	Windhoek
Úradné jazyky	angličtina (do roku 1990 nemčina a afrikánčina)
Štátne zriadenie prezident viceprezident predseda vlády	republika Nangolo Mbumba Netumbo Nandi-Ndaitwah Saara Kuugongelwa-Amadhila
Vznik	21. marec 1990
Susedia	Angola, Botswana, Južná Afrika, Zambia
Rozloha  • celková  • voda (%)	824 292 km² (33.)   0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2005)  • sčítanie (2002)  • hustota (júl 2005)	2 031 000 (141.) 1 820 916 2,5/km² (193.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 15 144 mil. $ (122.) 7 101 $ (86.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,627 (125.) – stredný
Mena	namíbijský dolár (NAD)
Časové pásmo  • Letný čas	WAT (UTC+1) WAST (UTC+2)
Medzinárodný kód	NAM / NA
Medzinárodná poznávacia značka	NAM
Internetová doména	.na
Smerové telefónne číslo	+264

Súradnice: 23°J 17°V / 23°J 17°V / -23; 17

Namíbia, dlhý tvar Namíbijská republika, je štát v juhozápadnej Afrike. Má rozlohu 824 292 km² a 2 milióny obyvateľov, čo predstavuje najmenšiu hustotu zaľudnenia v Afrike. Namíbia (predtým Nemecká juhozápadná Afrika) získala v roku 1990 ako jedna z posledných afrických krajín nezávislosť od Juhoafrickej republiky, ktorá ju pod názvom Juhozápadná Afrika prechodne spravovala.

Namíbia susedí na severe s Angolou, na severovýchode so Zambiou, na východe s Botswanou a na juhu s Juhoafrickou republikou (s provinciou Severné Kapsko). Na západe ju obmývajú vody Atlantického oceánu.

Namíbiu sa napriek svojej na prvý pohľad bezcennosti snažil v 19. storočí kolonizovať rad európskych mocností. Príchod misionárov v 40. rokoch 19. storočia znamenal vytvorenie nemeckých kontaktov s touto oblasťou. V roku 1844 vyhlásila nemecká vláda protektorát v oblasti Lüderitzu. V roku 1904-1908 došlo k násilnému potlačeniu povstania Hererov. Pri tejto krvavej udalosti prišlo o život asi 60-tisíc ľudí. Počas prvej svetovej vojny bola v roku 1915 obsadená vojskami Juhoafrickej únie a v roku 1920 sa Namíbia stala juhoafrickým mandátnym územím a po druhej svetovej vojne poručenským územím, ktoré mala Únia spravovať a priviesť k samostatnosti. Po rokoch juhoafrickej správy začal v roku 1966 národno-oslobodenecký boj Organizácie ľudu Juhozápadnej Afriky (SWAPO), ktorý trval 23 rokov. V roku 1989 zvíťazilo SWAPO v parlamentných voľbách. V roku 1990 sa stala Namíbia nezávislým štátom.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Najdlhšou riekou je Okavango, ktorá preteká v tzv. Capriviho výbežku na severe, a tiež rieka Zambezi. Pri pobreží sa rozkladá púšť Namib, vo vnútrozemí zasa púšť Kalahari. Savany a pasienky tvoria asi 45 % rozlohy štátu.Povrch Namíbie je budovaný, prevažne žulami alebo rulami na východe je pokrytý kalaharskými pieskami, ktoré majú červenkastú farbu. Z nerastného bohatstva Namíbia disponuje diamantmi, meďou, uránom (Namíbia je na piatom mieste na svete v ťažbe uránu), zlatom olovom( druhý najväčší dodávateľ olova na svete), cínom, zinkom a zemným plynom. Ťažba prispieva 25 % na tvorbu národného produktu. Prvé diamanty boli objavené v roku 1908. 95% z vyťažených diamantov sú klenotnícke. Ťažobný priemysel nie je veľmi vyvinutý. Najdôležitejším obchodným partnerom Namíbie sa stala susedná Južná Afrika. Dôležitou národohospodárskou položkou je rybolov. Chladná povrchová voda je tam bohatá na kyslík, planktón aj ryby, výlovy patria k najväčším na svete. Ročne sa vyloví za 10 mil. libier morských rýb a rakov, ale asi len ½ mil. rybích produktov sa vyváža, lebo značná časť výlovku sa konzervuje v Juhoafrickej republike. Pri rozumnom spôsobe využitia by sa rybolov mohol stať významným zdrojom príjmov, pretože by bol sám o sebe schopný uživiť nepočetné obyvateľstvo Namíbie. Limitujúcim faktorom výroby a osídlenia je nedostatok sladkej vody a nedostatok palív, ktoré by mohli byt používaná pre odslanení morské vody.

Takmer neobývaná púšť Namib s piesočnými dunami sa tiahne pozdĺž celého Atlantického pobrežia. Na zrážky vplýva morský prúd. Zrážky nedoletia na pevninu všetko padá do mora vzduch prichádza vysušený na púšť Namib. Horúci vietor vane z juhoafrického plató a zostupuje do pobrežnej nížiny pričom sa adiabaticky otepľuje a vysušuje, takže má charakter fénu a zdvíha veľké mračná suchého a nepríjemného prachu. Spadne tam asi 50 mm zrážok za rok a to ešte v podobe hmly, ktorá sa v noci valí od mora. Nad pustou sa zdvíha centrálna plošina strmými svahmi s masívmi Taris, Anas, Erongo a aj najvyššia hora Namíbie. Namíbia patrí k najsuchším krajinám na svete. Cez celé jej územie sa tiahne od severu k juhu tri úplne odlišné prírodné celky. Najzápadnejšie sa pozdĺž Atlantiku rozkladá pobrežná nížina široká 50-140 km. Je to piesočná a kamenitá púšť Namib. Náhorná centrálna plošina , ktorá je druhým prírodným celkom sa zdvíha nad pustou Namib strmými svahmi .Najvyššia je na západe kde sa nachádza aj najvyššia namíbijská hora Brandber (2 606 m).Na Severe centrálnej plošiny je bezodtoková panva Etoša („Veľké biele miesto“), ktoré sa v dobe dažďov naplňuje vodou. Pre zver okolitých saván sa stáva jediným veľkým napájadlom, kam prichádzajú slony, žirafy, pakone, zebry,a za nimi aj šelmy. Národní park Etoša patrí svojou rozlohou 22 270 km2 k najväčším na svete a dátum založenia aj j najstarším v Afrike. Starší je susedný púštny park Namib založený v roku 1904. Tretím prírodným celkom je púšť Kalahari. Tiahne sa na juhovýchod Namíbie. Kalahari je piesočnatá púšť. Pobrežie je neobyčajne jednotvárne a nemá prirodzené prístavy okrem Luderitzu, kde staré kryštalické horniny vytvorili akúsi prirodzenú ochranu zátoky. Tu sa vytvorili jediné skalnaté Pinguinské ostrovy, ktoré sú obsadené obrovskými kolóniami morských vtákov, ktoré lovia ryby a produkujú obrovské množstvo guany. Tieto ložiská guany, po chilsko-peruánskych najväčšie na svete, boli objavené v roku 1843.

Sociálne rozdiely medzi bohatými, ku ktorým patrí aj nová čierna elita, a chudobnými, medzi ktorými sú aj belosi, sú priepastné. Okolo 95 % Namíbijcov živorí v otrasných podmienkach tretieho sveta, zatiaľ čo 5 % žije západným štýlom- v hlavnom meste Windhoek (165 000 obyvateľov) je 15 000 súkromných bazénov.

Podľa štatistík je životná úroveň v Namíbii výrazné vyššia ako vo väčšine afrických štátov. K zaujímavostiam patrí kaňon rieky Fish, hlboký 900 m a dlhý 60 km. Vyvierajú v ňom teplé pramene a dokonca tam boli vybudované kúpele Ais-Ais (veľmi horúci). Hlavnou atrakciou je pozorovanie zvere, ale veľa turistov priťahuje aj neobvyklá krajina, v ktorej človek zatiaľ zanechal len málo stop.

Juhoafrická vláda venuje nádejnému územiu Namíbie mimoriadnu pozornosť a obetuje veľa finančných prostriedkov na jeho rozvoj, lebo očakáva vysokú návratnosť všetkých vynaložených investícii.

Štatistika z roku 2020 uvádza až 97,5 % kresťanov^[1] (luteránske kresťanstvo, rímskokatolícke, anglikánske, holandskí/afrikánski reformovaní, kalvinisti a ďalší). Náboženská realita je však v Namíbii komplexnejšia: mnoho tamojších kresťanov vyznáva zároveň niektoré z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita),^[2] alebo synkretizmus kresťanstva a tradičného náboženstva. Z tradičných náboženstiev je známe napríklad náboženstvo Sanov, náboženstvo Zulu^[3] alebo himbské náboženstvo.^[4] Rozšírené je tiež africké čarodejníctvo, v severnej Namíbii známe ako omiti.^[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Namíbia

• Nemecká juhozápadná Afrika
• Juhozápadná Afrika
• Česko-slovenskí Namíbijci

1. ↑ Namibia. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-10-06. Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ CRANDALL, David P.. The Place of Stunted Ironwood Trees: A Year in the Lives of the Cattle-herding Himba of Namibia. 1. vyd. London : A&C Black, 2000. S. 37-57.
3. ↑ HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 4/4: jižní Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online. (po česky)
4. ↑ ^{a b} HAVELKA, Ondřej. Náboženství afrických etnik Himbů a Hererů: nejvyšší bůh Mukuru a jeho násilná transformace v Trojjediného. Dingir, 2022, roč. 25, čís. 3, s. 86-88.