[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Motutunga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Motutunga
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°06′J 144°22′Z / 17,1°J 144,37°Z / -17.1; -144.37
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 15 km
Šírka 15 km
Hĺbka 15 m
Rozloha 150 km² (15 000 ha)
 - súše 1,4 km² (140 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť Voľný
Prístup iba loďou
Objaviteľ James Cook
 - dátum 13. august 1773
Lagúna polootvorená
Vstupy do lagúny 2 splavné menšími loďami
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Anaa v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Anaa v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Motutunga (iný názov Adventure)[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a jeho najbližším susedom je atol Tahanea vo vzdialenosti necelých 20 km na severozápad. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 504 km na západ.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má zvonovitý tvar, s prstencom okolo lagúny len tesne nad hladinou vody a s malou plochou súše s vegetáciou. Tá je podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Kaukura, Faaite a i.) iba na severnej strane prstenca, ktorý je z južnej strany tvorený koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu.

Atol má v najdlhšom rozmere približne 15 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severnej strane sú dva úzke a plytké prielivy, splavné len pre menšie lode a dva najväčšie pásy súše s vegetáciou, dlhé 4,2 km a 1,8 km. Lagúna má celkovú rozlohu 126 km², pričom jej hĺbka neklesá pod 15 m a na mnohých miestach sa dvíha v podobe desiatok koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.

Prstenec atolu vyniká jednou zvláštnosťou, a tou je dvojité ohraničenie. Obzvlášť na západe a juhozápade je prstenec, široký priemerne 800 m, ohraničený z vonkajšej strany koralovým útesom a z vnútornej úzkou kľukatou piesočnou dunou, tiahnúcou sa neprerušene aj stovky metrov.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej iba tesne pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,97 km a jej vek sa odhaduje na 51,3 až 53,0 mil. rokov.[2]

Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 13. augusta 1773[3][4], ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie tento názov.[1]

Po ňom ešte atol navštívil španielsky moreplavec Domingo de Bonechea Andonaegui 9. novembra 1774, ktorý sa plavil na lodi Aguila. Atol pomenoval „San Blas“.[5][6] Iné zdroje uvádzajú názov „San Julian“.[3]

V 19. storočí, keď sa atol stal francúzskym územím, tu žilo približne 100 obyvateľov.[7]

Aj keď pri oboch prieplavoch sú na ostrovčekoch zachovalé budovy po osadách Tepupahea a Marukupeega z minulosti, je atol v súčasnosti oficiálne neobývaný, ale vyhľadávaný jachtármi pre skvelé podmienky na šnorchlovanie alebo rybolov.

Práve tradičný spôsob rybolovu je pri bývalej osade Tepupahea dobre viditeľný dodnes. Ide o tzv. prílivové/odlivové pasce. Na plytkom mieste prstenca útesu, v miestach prieplavov medzi oceánom a lagúnou (v tahitčine Hoa) je z koralov, skál alebo tyčí vybudovaný lievik. Na najužšom konci lievika je prieplav so šírkou iba niekoľkých desiatok centimetrov, ktorý ústi do oválneho bazénika s priemerom niekoľko metrov. Prúd vody pri prílive (alebo odlive) ženie ryby do zužujúceho sa priestoru, pričom rýchlosť a sila prúdu narastá a ryba nemá inú šancu len sa poddať a plávať s prúdom. Po vplávaní do oválnej ohrady sa prúd stratí, ale ryba je v pasci. Jej odlov harpúnou alebo sieťou je už ľahký. Týmto spôsobom sa získava až 80% úlovkov rýb obyvateľstva atolov. Nie je to však úplne bezrizikový spôsob lovu, čo dokladá aj množstvo rybárov, zasiahnutých ostňom veľmi jedovatej ryby „Stonefish“ (Odranec pravý, lat. Synanceia verrucosa).[8]

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Motutunga k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Anaa, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Faaite a Tahanea.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264 – 268 [online]. [Cit. 2014-05-20]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. Motutunga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. a b Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
  4. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. Langdon, Robert. The lost caravel Sidney, 1975 p.129.
  6. Sharp, Andrew, The discovery of the Pacific Islands, Oxford 1960 p.125
  7. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
  8. Tradičný spôsob rybolovu [online]. [Cit. 2014-05-20]. Dostupné online. Archivované 2014-05-21 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]