Lend-Lease

Lend-Lease alebo Zákon o pôžičke a prenájme (oficiálne: An Act to Further Promote the Defense of the United States) bol zákon Spojených štátov amerických, ktorý odštartoval program vojenskej a materiálnej pomoci Spojenému kráľovstvu, Čínskej republike, jednotkám Slobodného Francúzska, Sovietskemu zväzu a ďalším (celkovo 38) Spojeneckým krajinám v rokoch 1941 až 1947 počas druhej svetovej vojny a krátko po jej skončení. Zákon bol podpísaný 11. marca 1941, 9 mesiacov pred vstupom Spojených štátov do vojny. Zákon fakticky predstavoval posledný krok pred ukončením neutrality USA vo vojne a začiatok angažovania na strane Spojencov.

USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, výzbroj, výstroj, muníciu (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci),^[1] prístroje, priemyselné vybavenie, obchodné lode, motorové vozidlá, proviant, palivo, medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov v roku 2013). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá Spojenému kráľovstvu, 11,3 miliardy ZSSR, 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším krajinám. Krajiny za to poskytli okrem peňažných náhrad USA rôzne služby ako prenájom leteckých základní atď., v hodnote 7,8 miliardy; z toho služby v hodnote 6,8 miliardy dolárov poskytlo Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny Britského spoločenstva. Briti poskytli Američanom radarové technológie a tiež plány prúdových a raketových motorov. Podľa podmienok dohody mohol byť takto dodaný materiál používaný až do obdobia, kedy bude vrátený Spojeným štátom, resp. do svojho zničenia. Veľké množstvo zásob po skončení doby spotreby bol do Británie predávaný s veľkou zľavou za vyše miliardy libier šterlingov s využitím dlhodobých úverov zo Spojených štátov. Kanada zaviedla podobný program, v rámci ktorého boli do Spojeného kráľovstva a ZSSR predané zásoby za 4,7 miliardy dolárov (tzv. Mutual Aid).^[2]

Bezprostredným impulzom pre zavedenie zákona o pôžičke a prenájme bola porážka Francúzska vo vojne, ktorá zanechala Spojené kráľovstvo ako jedinú krajinu v Európe vzdorujúcu nacistom. Bez ďalších finančných prostriedkov však Británia nebola schopná nakupovať zásoby z USA a viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Nemecku. Roosevelt, ktorý bol zástancom zapojenia USA do vojny na strane Británie však čelil v americkom kongrese veľkej opozícii. Neochota v kongrese však nebola jediná ťažkosť, americké firmy nemohli voľne obchodovať aj kvôli zákonom o neutralite a faktu, že za poskytnuté výrobky zo zákona museli požadovať priame platby, na ktoré obyčajne nemali vojnou vyčerpané krajiny dostatok prostriedkov. Návrh bol podaný v kongrese 6. januára 1941 pod skratkou H.R. 1776 a nakoniec schválený 8. marca 1941.

Napriek tomu, že zákon sa mal pôvodne vzťahovať len na pomoc demokratickým krajinám po napadnutí ZSSR Spojené štáty poskytli veľkú pomoc aj tejto krajine. Spočiatku platila krajina za tovar zlatom. Sovietsky zväz bol nakoniec oficiálne zahrnutý do programu v novembri 1941.^[1]

Doprava materiálu Spojencom bola často logisticky náročná. Až do vybojovania prevahy v bitke o Atlantik v priebehu roku 1943 nebola jednoduchá ani pri doprave materiálu do Spojeného kráľovstva. Doprava do ZSSR bola ešte komplikovanejšia lebo zahŕňala okrem dopravy cez Pacifik do Vladivostoku (asi 50% materiálu) a Irán (25%) aj konvoje plaviace sa arktickými vodami (25%) v dosahu nemeckého námorníctva a letectva z Nórska. Čína pre komplikovaný spôsob prísunu zásob preto napríklad obdržala len materiál, ktorý bolo možné dopraviť letecky.

Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,^[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

Je nutné poznamenať, že obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializáicii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov.^[4] Obdobie druhej svetovej vojny, presnejšie obdobie po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným záverom. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-A, GAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model A, Model AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod.

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)^[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.^[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.^[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní, ale hlavne hliníka, ktorého produkcia nebola v napadnutej krajine pre vojenské potreby dostatočná.

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov^[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená. Po rozpade krajiny dlh prešiel na Ruskú federáciu, ktorá je do roku 2030 povinná zaplatiť 100 miliónov dolárov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lend-Lease

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lend-Lease na anglickej Wikipédii.