Jan Matejko
| Jan Matejko | |
| poľský maliar | |
 | |
| Narodenie | 28. júl 1838 Krakov, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. november 1893 (55 rokov) Krakov, Poľsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jan Matejko |
Jan Alojzy Matejko[1][2][3] (* 28. júl 1838, Krakov – † 1. november 1893, tamtiež) bol poľský maliar, autor monumentálnych obrazov s historickou tematikou a bojových scén. Ako dátum jeho narodenia sa často chybne udáva 24. jún; maliar sám tvrdil, že sa narodil 30. júla.
Rodina a detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Matejkovi starí rodičia boli českí roľníci v Roudnici. Otec František bol rodákom z Hradca Králové a v Haliči pôsobil ako vychovávateľ a učiteľ hudby. Zo začiatku pracoval u rodiny Wodzických v Koscielnikoch (dnes súčasť Novej Huty) a neskôr sa presťahoval do Krakova, kde uzavrel manželstvo s Katarínou Rosbergovou, ktorá pochádzala z poľsko-nemeckej rodiny zámožných sedlárov.
Jan bol ich deviate dieťa z celkovo jedenástich. Už od raného detstva prejavoval nevšedné výtvarné nadanie, čo mu umožnilo postup do vyšších tried, keďže v takmer všetkých ostatných predmetoch prepadal. Nikdy sa nenaučil žiadny cudzí jazyk a problémy mu robila aj poľština.
Maliarska tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]V mladosti prežil ostreľovanie Krakova Rakúšanmi v roku 1848, takisto bol svedkom Decembrového povstania, ktoré podporoval finančne. Pod vplyvom týchto národných tragédií sa začal venovať historickej maľbe, namiesto dovtedajšej cirkevnej tvorbe. Často umiestňoval na svojich plátnach osoby, ktoré sa v skutočnosti na danej udalosti nezúčastnili (napr. Hugo Kollataj a generál J. Wodzicki na obraze Bitka pri Racławiciach), nešlo mu však o presné zmapovanie histórie, ale o symbolicko-filozofické pôsobenie diela a edukačný účinok.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1864 sa oženil s Teodorou, rodenou Giebułtowskou, s ktorou mal päť detí: Beatu, Helenu, Tadeáša, Juraja a Reginu. Posledná, Regina, zomrela ešte v dojčenskom veku. Žena pre neho bola inšpiráciou a modelom k početným dielam (napr. kráľovná Bona Sforza v „Pruskom holde”). Ešte počas svojho života si vydobyl svojou tvorbou celonárodné uznanie a stal sa všeobecne uznávaným klasikom. Jeho sláva bola celosvetová (úspešné boli najmä výstavy v Paríži). On sám unikal pozornosti verejnosti a osobná účasť na oficiálnych spoločenských udalostiach bola pre neho značne stresujúca. V dome, kde Matejko v Krakove býval, je dnes Matejkovo múzeum.
Bol prvým rektorom Výtvarnej akadémie v Krakove. Z jeho žiakov sú najslávnejší Maurycy Gottlieb, Jacek Malczewski, Józef Mehoffer, Witold Pruszkowski, Leon Wyczółkowski a Stanislaw Wyspianski.
Matejko je pochovaný v čestnej aleji Rakowického cintorína v Krakove.
Najznámejšie diela
[upraviť | upraviť zdroj]- Stanczyk (1862)
- Skargova kázeň (1864)
- Polonia, rok 1863 (1864,1879)
- Štefan Batory pri Pskove (1872)
- Astronóm Kopernik alebo rozhovor s Bohom (1872)
- Zavesenie zvona Žigmund (1874)
- Bitka pri Grunvalde (1878)
- Pruský hold (1882)
- Jan Sobieski pri Viedni (1883)
- Wernyhora (1883-1884)
- Bitka pri Raclaviciach (1888)
- Prijatie kresťanstva (1889)
- Cyklus Dejiny civilizácie v Poľsku (1888)
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ObliczaLudzi.com [online]. 2018-04-02, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Jan Alojzy Matejko [online]. Sejm-Wielki.pl, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Historykon.pl | Historia w zasięgu ręki [online]. Historykon.pl, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Matejko
