[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

James Hunt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
James Hunt
britský pretekár
Hunt v roku 1977
Hunt v roku 1977
Osobné informácie
ŠtátSpojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Dátum narodenia29. august 1947
Miesto narodeniaBelmont, Anglicko
Dátum úmrtia15. jún 1993 (45 rokov)
Miesto úmrtiaLondýn, Anglicko
Kariéra vo Formule 1
Sezóny19731979
TímyHesketh, McLaren, Wolf
Počet pretekov93 (92 štartov)
Majster sveta1× (1976)
Víťazstvá10
Stupne víťazov23
Body179
Pole positions14
Najrýchlejšie kolá8
Prvá GPVeľká cena Monaka 1973
Prvé víťazstvoVeľká cena Holandska 1975
Posledné víťazstvoVeľká cena Japonska 1977
Posledná GPVeľká cena Monaka 1979
Odkazy
Spolupracuj na Commons James Hunt
multimediálny obsah na commons

James Simon Wallis Hunt (* 29. august 1947, Belmont, Spojené kráľovstvo – † 15. jún 1993, Londýn[1]) bol britský pretekár, ktorý vyhral majstrovstvá sveta Formuly 1 v roku 1976. Po ukončení pretekárskej kariéry v roku 1979 sa stal mediálnym komentátorom a podnikateľom. Zomrel na infarkt vo veku 45 rokov. Dňa 29. januára 2014 ho magazín Motor Sport zaradil do Siene slávy.[2]

V mnohom sa podobal Mikeovi Hawthornovi, bývalému britskému pretekárovi. Zo začiatku pretekal v Mini racing, Formuli Ford a Formuli 3, kde preteky často končili haváriou, čím si získal prezývku Hunt the Shunt (Hunt Šrotár). V roku 1972 si ho všimol bohatý lord Alexander Fermor-Hesketh a Huntovi poskytol potrebné finančné prostriedky, ktoré mu umožnili vstup do Formule 2.

James Hunt jazdiaci za McLaren na Veľkej cene Veľkej Británie 1976

V roku 1973 debutoval na Veľkej cene Monaka vo Formule 1. V pretekoch šampiónov v Brands Hatch, nezapočítavanom do majstrovstiev sveta, došiel vo vypožičanom Surteese tretí. Výborné výkony potom podával v zákazkovom Marchi, hlavne na Veľkej cene USA, kde prišiel druhý za Ronniem Petersonom. S vlastným šasi Hesketh trikrát obsadil tretie miesto. V roku 1975 vyhral Medzinárodnú trofej v Silverstone. Na Veľkej cene Holandska 1975 získal v súboji s Nikim Laudom prvé víťazstvo v Grand Prix. Keď Emerson Fittipaldi odišiel z McLarenu do rodinnej stajne, nahradil ho James Hunt. U tohto tímu získal šesť víťazstiev a v záverečných pretekoch na Veľkej cene Japonska, ktorý prebiehal v prudkom daždi, získal majstrovský titul. Jeho súper Niki Lauda, havaroval počas sezóny na Nürburgringu na Veľkej cene Nemecka a časť sezóny vynechal. Aj v posledných pretekoch v Japonsku preteky prerušil kvôli dažďu. James Hunt obsadil tretie miesto, tým získal o bod viac ako Niki Lauda a stal sa majstrom sveta. Po tejto sezóne sa britské televízne stanice rozhodli vysielať preteky. S McLarenom vyhral ešte trikrát. Po neplodnej sezóne 1978, kedy McLaren zostal pozadu, pretože jazdné vlastnosti vozidiel Formule 1 zmenil prítlačný aerodynamický účinok, svoju kariéru ukončil v roku 1979 v tíme Walter Wolf Racing.

Po skončení pretekárskej kariéry bol komentátorom televíznych prenosov pretekov F1. Jeho lakonické vyjadrovanie kontrastovalo s výrečnosťou Murraya Walkera. Tlač sa počas jeho kariéry často zameriavala na jeho sukničkárstvo a výstrelky. Tieto škandály zvyšovali v Spojenom kráľovstve sledovanosť Formule 1. Zomrel v roku 1993 na infarkt myokardu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. "Driver: Hunt, James." Autocourse Grand Prix Archive, 14. október 2007. prístup: 4. november 2007.
  2. 2014 Hall of Fame [online]. Motor Sport Magazine. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému James Hunt

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Hunt na českej Wikipédii.