[go: up one dir, main page]
More Web Proxy on the site http://driver.im/Preskočiť na obsah

Ingmar Bergman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ingmar Bergman
švédsky filmový režisér
švédsky filmový režisér
Narodenie14. júl 1918
Uppsala, Švédsko
Úmrtie30. júl 2007 (89 rokov)
ostrov Fårö, Švédsko
PodpisIngmar Bergman, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkaingmarbergman.se
CommonsSpolupracuj na Commons Ingmar Bergman

Ernst Ingmar Bergman (* 14. júl 1918, Uppsala, Švédsko - † 30. júl 2007, ostrov Fårö, Švédsko) bol švédsky filmový režisér.

Vyslúžil si uznanie za prenikavé analýzy ľudských citov a stal sa vzorom pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sústreďuje na vnútorné rozpory a krehkosť duše. Debutoval filmom Kris (Kríza, 1945), ale prvým z tematicky a štýlovo inovátorských filmov, ktoré sú pre neho charakteristické, prišiel až v roku 1949. Po nich nasledoval rad filmov, ktoré dokladali Bergmanove umelecké vyzrievanie, napr. Leto s Monikou (Sommaren med Monika, 1953). Bergman neprestal skúmať nové naratívne postupy a tematické oblasti, o čom svedčí stredoveká moralita Prameň panny (Jungfrukällan, 1959), film Diablovo oko (Djävulen öga, 1960) i znepokojujúce snímky Ako v zrkadle (Såsom is spegel, 1961) a Mlčanie (Tystnaden, 1963). V USA zaznamenal najväčší úspech s filmom Šepoty a výkriky (Viskningar och rop, 1972).

Všeobecné uznanie ako jeden z najväčších filmových režisérov svojej doby získal vo Švédsku ako aj v zahraničí filmom Fanny a Alexander, 1981), ktorý nakrútil po návrate z dobrovoľného exilu v Nemecku. Jeho filmy boli veľa ráz nominované na Oscara, ktorého mu udelili za Prameň panny, Ako v zrkadle a Fanny a Alexander. Najvyššie ocenenia za svoje filmy získal Bergman aj na festivaloch v Berlíne a Cannes.

Ingmar Bergman napísal v 80. a 90. rokoch minulého storočia viacero zväzkov svojich pamätí, resp. pamätí bergmanovskej rodiny (Laterna Magika, Dobrá vôľa, Nedeliatko, Obrazy), z ktorých niektoré preložil M. Žitný do slovenčiny.

O esejistický výklad Bergmanovej filmárskej osobnosti a niektorých jeho kľúčových filmov sa pokúsil Július Vanovič v knihe Za kulisy života (Existenciály Ingmara Bergmana, 2011).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]