Iža

Iža
obec
Obecný dom
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Vodný tok	Dunaj
Nadmorská výška	111 m n. m.
Súradnice	47°44′58″S 18°13′33″V / 47,7495°S 18,2257°V / 47.7495; 18.2257
Rozloha	28,02 km² (2 802 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 786 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	63,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Starosta	István Domin[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	946 39
ŠÚJ	501174
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Ďatelinová 315 946 39 Iža
E-mailová adresa	info@iza.sk
Telefón	(0) 35/778 3153
Fax	(0) 35/778 3375
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Iža
Webová stránka: www.iza.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Iža (maď. Izsa) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec leží pri Dunaji, 7 km od Komárna. V obci sa nachádza rímsky vojenský tábor vojenský tábor, ktorý je od roku 2021 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstvaBrajen Gál ako súčasť pamiatky Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť).^[4]

Obec leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Ižou prechádza cesta I/63, smerujúca ľavým nábrežím veľtoku z Komárna do Štúrova. Komárno je vzdialené 8 km západne, Nové Zámky 35 km severne a Štúrovo 40 km východne.

Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Bolo tu potvrdené sídlisko z neolitu i eneolitu, kedy sa ľudia začali usadzovať a viac venovať poľnohospodárstvu. Vyspelosť tunajších obyvateľov z doby bronzovej dokladá hromadný nález bronzov a popolnicové hroby so svojou výbavou. Hlavným etnikom laténskej doby boli Kelti, ktorých na prelome letopočtu vystriedali remeselne zruční Dákovia, pričom obe kultúry tu zanechali rozsiahle stopy v podobe pohrebiska. Významné centrum oboch etník sa nachádzalo v neďalekom Chotíne, vzdialenom len asi 5 km severne. Samostatnou kapitolou pre Ižu je rímske obdobie, kedy rieka Dunaj tvorila severnú hranicu Rímskej ríše. Na jej obranu bol vybudovaný hraničný pevnostný systém - Limes Romanus, ktorý pozostával zo siete pevností. Jediným vojenským táborom, vybudovaných na severnom brehu rieky, bola predsunutá vojenská pevnosť v Iži.^[5] Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území rímskej provincie Panónia nachádzal légiový tábor Brigetio (dnešné Szöny, ktorý bol zázemím pre tábor v Kelemantii. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov a práve počas markomanských vojen v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára Commoda započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x 172 m s hrúbkou múrov až 180 cm. Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až 5 m a boli ukončené cimburím a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána (porta decumana), smerujúca k brehu Dunaja, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku 374 vtrhli Kvádi s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.^[6]

Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného Slovenska začali dostávať Slovania, no už v roku 568 obsadzujú južné oblasti krajiny Avari. Okrem rozsiahlych cintorínov v Komárne boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach Radvaň nad Dunajom a Virt. Neskôr bola oblasť súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a začiatkom 10. storočia sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.

Prvá písomná zmienka o osade Isa pochádza z roku 1268. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas osmanskej okupácie, kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci Štefana Bočkaja v roku 1599, k jeho obnove došlo až v roku 1721. V roku 1763 (zemetrasenie v Komárne v roku 1763), 1773 a 1822 široké okolie postihli zemetrasenia, ktoré opäť poškodili budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871, kedy v obci žilo už okolo 1 500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku 1895 a 1965. Katastrofický bol rok 1899, kedy 11. augusta veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2 055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.

Po I. svetovej vojne sa Iža stala súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky, no v roku 1938 ju s pásom územia anektovalo Maďarsko. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k Česko-Slovensku. V decembri 1946 a januári 1947 prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Česka, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.

• Rímsky kastel Celemantia, vojenský tábor a priľahlé osídlenie vybudované na mieste drevozemného sídliska z obodbia Markomanských vojen okolo konca 2. storočia.^[7] Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja v lokalite Leányvár - Dievčí hrad. Tvorilo súčasť sústavy opevnení hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, ktoré však bolo umiestnené z jej vonkajšej strany, na druhej strane Dunaja. Zaniklo pravdepodobne na konci 4. storočia pod náporom Markomanov a Kvádov. Údajne ešte v 18. storočí boli ruiny komplexu viditeľné. Lokalita bola prvýkrát skúmaná na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1978 tu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied uskutočňuje systematický výskum.

• 
  Rímsky kastel
• 
  Rímske kúpele
• 
• 
• 
  Náznaková rekonštrukcia brány
• 
  Rímske a národopisné múzeum
• 
  Umelecko-remeselné dielne

• Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia po roku 1763. Stojí na základe staršej stavby zo 16. storočia. Úpravami prešiel v roku 1773 a v roku 1822.^[8] V interiéri sa nachádza oltár a kazateľnica z 18. storočia s oltárnym obrazom sv. Michala z roku 1883 a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami s nárožným zaoblením a šambránami. Dynamické barokové priečelie je členené pilastrami a ukončené štítom, z ktorého vyrastá veža ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

• Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1995. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu neogotická kazateľnica. Mramorový stôl Pána z roku 1887 je dielom Mikuláša Tótha.^[9] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

• Tzv. Turecký most, technická pamiatka, dvojoblúkový kamenný most.^[10]

• 
  Kostol sv. Michala
• 
• 
• 
• 
  Reformovaný kostol

• Rímske a Národopisné Múzeum bolo otvorené v roku 2013.^[11]

• Pomník Lujzy Kuruczovej

• Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Vedľa katolíckeho kostola je pamätník padlým v 1. svetovej vojne. ^[12]

• Pamätník obetiam II. svetovej vojny - Uprostred cintorína stojí pamätník obetiam v druhej svetovej vojne s menami. Pamätník bol postavený v roku 1996 a je vyrobený z umelého kameňa.^[13]

• Pamätník povodne z roku 1965 - V malom parčíku na Hlavnej ulici (oproti športového ihriska) stojí pamätník povodne z r. 1965. Sú to tri mramorové stĺpy na podklade, ktoré znázorňujú 3 okresy a vlny Dunaja. ^[14]

• Socha sv. Jána Nepomuckého, stojí vedľa katolíckeho kostola, vznikla asi tridsať krokov od pomníka padlých v I. svetovej vojne. Stojí na mramorovom podstavci z mramoru zo Süttő, socha je z pieskovca.^[15]

• Artézská studňa, ktorej voda vyviera z hĺbky 220 m sa nachádza uprostred dediny smerom do Štúrova. Nad studňou sa nachádza filagória, kde si pocestní môžu oddýchnuť.^[16]

• Kaplnka Géza, na vyvýšenej časti cintorína sa nachádza kaplnka rodiny Kuruczovej – „Géza kápolna“.^[17]

• Sikulská brána z roku 2018 pred obecným úradom, je umeleckou tvorbou drevorezbára Sándora Felszegiho z Odorheiu Secuiesc v Rumunsku.^[18]

• Bokrošské slanisko, prírodná rezervácia, slanisková pusta so slanomilnou vegetáciou.
• V obci evidujú 2 bocianie hniezda a jednu podložku. V časti Bokroš sú ďalšie 2 podložky. V roku 2015 boli 4 a 3 mláďatá.^[19]

• 
  2014
• 
  2014 JRD
• 
  2015
• 
  Brehy Dunaja v Iži
• 

• Okrem rímskokatolíckeho a reformovaného kostola sa v obci nachádza aj moderný evanjelický kostol. Základný kameň kostola bol položený a vysvätený dňa 19. júla 1997 pri spomienke na 50. výročie presídlenia Slovákov z Dolnej zeme.^[20]

• Cez obec prechádza cyklistická trasa Eurovelo 6 od Komárna smerom na Kravany nad Dunajom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iža

• Oficiálna stránka obce
• Visit Danube- stránka regiónu Podunajsko