Humenné

Humenné
mesto
Námestie slobody
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Región	Horný Zemplín
Vodné toky	Laborec, Cirocha
Nadmorská výška	157 m n. m.
Súradnice	48°56′09″S 21°54′24″V / 48,935833°S 21,906667°V / 48.935833; 21.906667
Rozloha	28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo	30 006 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	1 048,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1317[3]
Primátor	Miloš Meričko[4] (nezávislý)
PSČ	066 01
ŠÚJ	520004
EČV (do r. 2022)	HE
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Kukorelliho 34 066 28 Humenné
E-mailová adresa	msu@humenne.sk
Telefón	057 / 786 32 18
Fax	057 / 775 26 67
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Humenné
Webová stránka: humenne.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Humenčan[5]

Humenné (rusín. Гуменне, maď. Homonna, nem. Homenau) je mesto na východnom Slovensku v Prešovskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto historického Zemplína a zároveň hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum Horného Zemplína.

Humenné je okresné mesto na severovýchode Slovenska, vzdialené 485 kilometrov od Bratislavy. Od krajského mesta Prešov je Humenné vzdialené 73 kilometrov a 83 kilometrov od mesta Košice. Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške 157 m n. m.^[6] Mesto obklopuje zo severu južný okraj Nízkych Beskýd, z juhu Vihorlatské vrchy s 1 075,5 m vysokou nečinnou sopkou Vihorlat.

Mestom prechádza cesta I/74 (Strážske – Snina) a II/559 (smer Medzilaborce), ako aj železničná trať Michaľany – Łupków a Humenné – Stakčín. Humenné leží 21 km západne od Sniny, 42 km južne od Medzilaboriec, 25 km východne od Vranova nad Topľou a 27 km severne od Michaloviec.

Humenné sa rozkladá v doline obklopenej z každej strany lesmi. Kraj okolo Humenného ponúka množstvo možnosti na turistiku letnú aj zimnú, cykloturistiku ako aj kratšie, ale aj dlhšie prechádzky po okolí. Katastrálne územie mesta Humenné patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie vonkajších  Východných Karpát, oblasti Nízkych Beskýd. Do katastrálneho územia  mesta Humenné zasahujú tri geomorfologické celky, ktorými sú: Ondavská vrchovina, Humenské podolie a Humenský Sokol.^[7]

Laborec (hlavný tok aj s hrádzou), Cirocha, a menšie prítoky Laborca (Ptava, Hlboký potok, Kudlovčanka, Hubková). Laborec je za vyššieho stavu vodnej hladiny ideálnou riekou na splav. Rieka Laborec je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh.

Morské oko (tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku) ležiace v neďalekých Vihorlatských vrchoch pod Sninským kameňom z južnej strany a Biokúpalisko Sninské rybníky v rekreačnej oblasti Sninské rybníky ležiace zo severnej, pýšiace sa ocenením NAJ produkt cestovného ruchu Prešovského kraja za rok 2014. Medzi ďalšie patria vodné nádrže Zemplínska šírava, Veľká Domaša, Vinianske jazero vo vzdialenosti 21 – 30 km od Humenného a rybníky v okolí mesta (Hubková, Brestov, Slovenská Volová, Chlmec).

• 
  Pohľad na vrch Vihorlat (v strede) z Humenného
• 
  Morské oko (pohľad zo Sninského kameňa)
• 
  Zemplínska šírava (pohľad z Vihorlatu)
• 
  Biokúpalisko Sninské rybníky

• Centrum – námestie Slobody (vrátane ulíc Štefánikova, Gorkého, Kukorelliho, Vihorlatská)
• Sídliská: Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III, Dubník, Poľana, Pod Sokolejom
• Ostatné časti: Handrix, Gaštanová, Krámová, Kudlovce, Mierová, Podskalka, Staničná, Suchý Jarok, Valaškovce
• Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce, Kochanovce

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. V rokoch 1317 – 1684 Humenné patrí šľachtickému rodu Drughetovcov. V 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín udelil Humennému mestské výsady (udelenie pečate a erbu). V 16. storočí malo Humenné 700 obyvateľov. V roku 1610 vznikol na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom. Po vymretí šľachtického rodu Drughetovcov patrilo mesto šľachtickým rodom Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia prešlo do rúk Csákyovcov, následne Andrássyovcov, za ktorých mesto získalo nový impulz rozvoja (nové ulice, nové poštové spojenie, výstavba železničnej trate do Haliče, založenie kúpeľov). V roku 1828 malo mesto 2 666 obyvateľov, v roku 1923 – 4 184 obyvateľov, v roku 1933 – 5 638 obyvateľov.

• Erb – na ploche azúrového štítu strieborné rameno, ktoré drží kľúč zo zlata, vedľa ramena sa nachádza strieborný polmesiac a šesť zlatých šesťcípich hviezd.
• Vlajka – v tvare obdĺžnika s ukončením tzv. lastovičieho chvosta (pomer 2:3). Chvost siaha do 1/3 dĺžky vlajky zdola. Farby vlajky: žltá, modrá, biela – dvakrát sa opakujúce pásiky.
• Pečať – erb mesta uprostred, hore nadpis „HUMENNÉ“.

Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno – potravinársky komplex doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát (Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, Laborecká vrchovina) aj keď s menej rozvinutým cestovným ruchom. Ku kultivácii mesta prispela upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene.

• Slováci – 78,7 %
• Rusíni – 6,46 %
• Rómovia – 2,33 %
• Ukrajinci – 1,16 %
• Česi – 0,49 %
• Poliaci – 0,07 %
• a iní

• slovenský – 83,90 %
• rusínsky – 9,12 %
• rómsky – 3,10 %
• a iní

• rímskokatolíci – 57,91 %
• gréckokatolíci – 23 %
• bez vyznania – 8,69 %
• pravoslávni – 5,91 %
• evanjelici a. v. – 0,98 %
• a iní

• Rímskokatolícky Kostol všetkých svätých a priľahlý františkánsky kláštor, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia pred rokom 1488. V 16. storočí bol doplnený o bočnú kaplnku a presbytérium bolo zaklenuté gotickou sieťovou klenbou. Po požiaroch v 16. a 17. storočí bolo zmenené patrocínium z najsvätejšej Panny Márie na sv. Jána Kapistrána a sv. Bonifáca a od konca 18. storočia Všetkých svätých. V rokoch 1788 – 1797 prešiel barokovou prestavbou. Ďalšími úpravami prešiel v rokoch 1906 – 1908, ktoré mu dali súčasnú neogotickú podobu. Autorom projektu je architekt Ladislav Gyalus. Interiér je zaklenutý dvoma poľami valenej klenby s lunetovými výsečami. Zariadenie kostola, hlavný a bočné oltáre a kazateľnica sú neogotické zo začiatku 20. storočia.^[8] Okná sú vyplnené vitrážami od Mikuláša Klimčáka.^[9] Dvojmanuálový organ od firmy Rieger pochádza z roku 1907.^[10] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a kružbami. V štíte priečelia je vlys s lomenými oblúkmi, priečelie je ukončené kamenným krížom. Vstup je riešený ako murovaná predsieň so sedlovým neogotickým portálom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Fasády priľahlej kláštornej budovy sú hladké.

• 
  Kostol všetkých svätých
• 
• 
• 
• 
  Interiér kostola

• Kalvária, pôvodne barokový areál z roku 1758. Ide o súbor štrnástich serpentínovo rozmiestnených zastavení s dominantným Kostolom sedembolestnej Panny Márie. Z tejto etapy sa zachovalo prvých šesť zastavení. V rokoch 1810 – 1867 boli doplnené ďalšie zastavenia do súčasnej podoby. V roku 1891 bol na mieste staršieho barokového kostola postavený súčasný Kostol sedembolestnej Panny Márie. Ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, apsida konchou. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nad portálom balkón s dekoratívnym zábradlím, ukončená je ihlancovou helmicou. Obnovená bola v rokoch 1911 – 1912. Poslednou obnovu prešla v rokoch 2013 – 2014.^[11]

• 
  Kostol sedembolestnej Panny Márie
• 
  Zastavenia kalvárie
• 
• 
• 

• Gréckokatolícky Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, párom bočných kaplniek a predstavanou vežou, z roku 1767. Obnovou prešiel v roku 1875. Loď je zaklenutá valenou klenbou. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia.^[12] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

• 
  Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky
• 
• 

• Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 1890 – 1898.^[13] Fasády sú členené lizénami a oknami s lomeným oblúkom a šambránami. Priečelie je členené pilastrami. Veža je členená kordónovými rímsami, kvádrovaním a vlysmi, ukončená je ihlancovou helmicou.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 

• Kaštieľ, renesančná dvojpodlažná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a nárožnými vežami, z roku 1610. Stojí na mieste nížinného vodného hradu spomínaného prvýkrát v roku 1449. Ten patril Petrovi Peténimu, no po porazení zemplínskeho povstania bol kráľom Karolom I. Róbertom darovaný Drugetovcom. Išlo pôvodne o vežovitú stavbu, obohnanú priekopou. V roku 1619 po požiari prešiel zásadnou renesančnou prestavbou, keď vznikla súčasná štvorkrídlová stavba s nárožnými dvojpodlažnými vežami. Iniciátorom tejto prestavby bol uhorský palatín Gabriel I. Druget. V roku 1684 vyhorel, obnovou prešiel v roku 1787, keď už kaštieľ patril Štefanovi Čákimu, ktorý nechal barokovo iluzívne vymaľovať časť interiérov. Autorom výmaľby je rakúsky maliar Martin Johann Schmidt. V roku 1812 sobášom Etelky Sapári s Karolom Andrášim získali kaštieľ Andrášiovci. Andrášiovci realizovali neobarokovú úpravu fasád kaštieľa s manzardovými strechami na konci 19. storočia. V roku 1946 kaštieľ vyhorel.^[14] Fasády kaštieľa sú členené rytmom nárožných a strednej veže a polí medzi nimi. Strechy kaštieľa sú manzardové. Horizontálne sú členené kordónovou rímsou. Veže sú lemované pilastrami, centrálna veža pásovou rustikou a ukončená dekoratívnou atikou. V konvexno-konkávne prehnutom štíte je umiestnený erb Andrášiovcov. Parter nádvoria je členený polkruhovo ukončenou arkádou s bosážou. Poschodie je lemované pilastrami. V roku 1874 vybudoval Alexander Andráši francúzsky a anglický park s rybníkom. ^[15]

• 
  Humenský kaštieľ
• 
• 
• 
• 
  Levy pri vstupe do kaštieľa

• Socha dobrého vojaka Švejka z románu Jaroslava Haška od roku 2000 stojí na hlavnej železničnej stanici v Humennom, z ktorej si románová postava dobrý voják Švejk pri návšteve v Humennom na začiatku 20. storočia pila „znamenitú železitú vodu“. V čase odhalenia to bola prvá socha dobrého vojaka Švejka na svete. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka.
• Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na centrálnej pešej zóne z roku 1942
• Busta M. R. Štefánika pri Potoku času na centrálnej pešej zóne (odliatok z torza sochy M. R. Štefánika, ktorá stála v r. 1934 – 52 na dnes neexistujúcom Štefánikovom námestí)
• Fontána lásky na centrálnej pešej zóne
• Potok času na centrálnej pešej zóne (umelý potok)
• Pamätník obetiam II. svetovej vojny na severnom konci centrálnej pešej zóny. Nadpis na pamätníku: "SLOBODA PRINESENÁ JE VZÁCNA ALE SLOBODA VYBOJOVANÁ JE OVELA DRAHŠIA".

• 
  Socha dobreho vojaka Švejka
• 
  Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na pešej zóne

• Juhovýchodne od Humenného kedysi ležali malé kúpele Szirtalja – na mieste donedávna fungujúcej reštaurácie Podskalka.^[16]

• V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádzajú zrúcaniny dvoch hradov Brekov a Jasenov. Do 10 km od mesta sa nachádzajú ďalšie dve zrúcaniny hradov – Čičva a Vinné.
• Eneolitické mohyly cca 3 km od Humenného.
• Židovský cintorín pri Hubkovej v Humennom.

• 
  Brekovský hrad
• 
  Jasenovský hrad
• 
  Hrad Čičva
• 
  Viniansky hrad

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom, najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), obľúbeným Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) a Bukovské vrchy, kde je vyhlásený Národný park Poloniny s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.) na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou.

• 
  Vihorlat, najvyšší bod okresu Humenné
• 
  Sninský kameň
• 
  Morské oko
• 
  Vrch Ďurkovec v Národnom parku Poloniny
• 
  Pohľad na Humenné z Červenej skaly

• Mestské kultúrne stredisko

• Kalina
• Chemlon

• Vychodňáre
• Chemlon
• Humenčanka

• Spevácky zbor humenských učiteľov
• Spevácky zbor mesta Humenné
• detský spevácky súbor Nezábudka
• cirkevné spevácke zbory
• mužský spevácky zbor Rusinia

V meste sa nachádza Vihorlatské múzeum a skanzen. V fonde Vihorlatského múzea (v budove renesančného kaštieľa) sa nachádza viac ako stotisíc kusov zbierkových predmetov. Medzi najhodnotnejšie predmety patria nálezy keltských mincí z Ptičieho, nález mincí zo 17. storočia z Topole, unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, či pôvodný mobiliár.

Základ prezentácie múzea (od roku 1971) tvorí stála expozícia „Kultúra bývania feudálov“. V roku 1973 bola sprístupnená expozícia novších dejín. V auguste 1984 bola verejnosti sprístupnená expozícia ľudovej architektúry a bývania. Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya, v roku 1990 pribudla prírodovedná expozícia. Zatiaľ posledným prírastkom je stála výstava z Dejín Rómov na Slovensku.

Expozícia ľudovej architektúry a bývania je tvorená dreveným chrímom východného obradu sv. Michala archanjelaz roku 1745 z Novej Sedlice a štrnástimi objektmi ľudovej architektúry.

• Galéria mesta Humenné (v samostatnej budove pri prírodnom amfiteátri)
• Výstavná sieň vo Vihorlatskom osvetovom stredisku

• Humenský jarmok
• Humenské organové dni Štefana Thomána
• Humenská hudobná jar
• Jesenný koncertný cyklus
• Deň múzeí
• Švejkove pivné dni

• 
  Expozícia ľudovej architektúry a bývania
• 
  Chrám svätého Michala archanjela z Novej Sedlice v Expozícii ľudovej architektúry a bývania
• 
  Chrám svätého Michala archanjela z Novej Sedlice v skanzene
• 
  Galéria mesta Humenné

V súčasnosti sa v Humennom nachádza 10 stredných škôl.

• Gymnázium armádneho generála Ludvíka Svobodu
• Obchodná akadémia
• Hotelová akadémia
• Cirkevná spojená škola
• Cirkevné gymnázium svätého Jána Zlatoústeho
• Stredná odborná škola obchodu a služieb
• Stredná odborná škola polytechnická
• Stredná odborná škola technická
• Stredná zdravotnícka škola
• Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG

Veľký športový komplex – športová zóna mesta na Chemlonskej ulici pozostáva z týchto areálov: Krytý zimný štadión, Mestská športová hala, tenisový areál, Mestská plaváreň s letnými kúpaliskami, Futbalový štadión s malou telocvičňou, skateboardové ihrisko a miniihrisko s umelou trávou.

V blízkosti Humenného sa nachádza lyžiarsky vlek Chlm (cca 6 km) pri obci Chlmec s dvomi vlekmi a umelým zasnežovaním, v súčasnosti je nefunkčný.

1. HFC Humenné je slovenský futbalový klub s vyše storočnou tradíciou. Vychoval množstvo výborných hráčov, ktorí reprezentovali Česko-Slovensko a neskôr aj Slovensko.Dňa 16.6.2013 sa mladým humenským futbalistom kategórie U13 podaril fantastický kúsok, keď sa stali majstrami 1. ligy východného slovenska.Ako písali noviny:"na začiatku sezóny iba sen, dnes skutočná realita".

VK Chemes Humenné je druhý najúspešnejší volejbalový klub v histórii samostatného Slovenska a úradujúci štvornásobný volejbalový majster Slovenskej republiky, víťaz slovenského pohára a úspešne pôsobí v medzinárodnej lige MEVZA (Middle European Volleyball Zonal Association), kde v sezóne 2013/2014 skončil na treťom mieste. Hlavným sídlom klubu je Mestská športová hala s kapacitou 1200 sediacich divákov.

1. TC Humenné je hlavný tenisový klub v meste Humenné. Jeho predchodcami bol od roku 1978 klub TJ Zdravotník Humenné, neskôr v rokoch 1980 – 1993 fungoval ako TJ Chemlon Humenné, v rokoch 1993 – 1997 TJ Chemes Humenné. Od roku 2003 klub funguje v novom tenisovom areáli s jedenástimi dvorcami, ktorý je súčasťou športovej zóny na Chemlonskej ulici. Pôvodný tenisový areál "Pod nadjazdom" so šiestimi dvorcami fungoval do roku 1998, kedy bol zbúraný.

Letecko-modelársky klub Humenné má bohatú históriu už od 50. rokov 20. storočia. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. V roku 1984 organizoval Majstrovstvá Slovenska raketových modelov, v roku 2011 Majstrovstvá Slovenska upútaných modelov a v roku 2012 Majstrovstvá Slovenska halových modelov^[17]. V súčasnosti (12/2012) má klub 22 členov, ktorí sa zaoberajú leteckými a kozmickými modelmi.

1. Atletický klub Humenné má dlhú históriu v tomto meste. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska. Trénuje sa na ZŠ Hrnčiarskej (ihrisko pri Mlyne), tréner Mgr. Marek Lučka trénuje svojich zverencov a dosahuje výkony v oblasti východoslovenska / Slovenska na popredných priečkach. Každý rok sa v okolí Humenného usporadúvala bežecká liga ktorá sa koná v HE a aj v obciach v okolí.

• Belo Polla (* 1917 – † 2000), historik, archivár a archeológ, zakladateľ historickej archeológie na Slovensku
• Ladislav Grosman (* 1921 – † 1981), spisovateľ. Autor novely Obchod na korze, podľa ktorej bol natočený rovnomenný film, ktorý získal v r. 1966 vôbec prvého Oscara v dejinách Česko-Slovenska
• Mikuláš Klimčák (* 1921 – † 2016), akademický maliar
• Štefan Babjak (* 1931 – † 2008), operný spevák (barytón)
• Arthur Beller (* 1934 – † 2018), prezident najstaršej antverpskej diamantovej burzy Beurs voor Diamanthandel
• Yuri Dojč (* 1946), slovensko-kanadský umelecký a komerčný fotograf
• Mikuláš Kočan (* 1946), spisovateľ, básnik a dramatik, autor rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež
• Peter Rusnák (* 1950), bratislavský gréckokatolícky biskup
• František Palonder (* 1954), režisér, spisovateľ a scenárista, absolvent moskovského filmového inštitútu VGIK (odbor réžia hraného a televízneho filmu)
• Lýdia Eckhardtová (* 1962), módna návrhárka
• Tomáš Leňo (* 1964), umelecký fotograf
• Jaroslav Drotár (* 1965), sochár
• Martin Kundrát (* 1969), svetovo uznávaný paleontológ, pracoval na Univerzite v Uppsale vo Švédsku, momentálne vysokoškolský učiteľ na UPJŠ Košice (FBERG), spoluobjaviteľ 10 nových druhov dinosaurov a vtákov (Bonapratenykus ultimus, Aerotitan sudamericanus, Orientognathus chaoyngensis a iné)
• Pavol Lukáč (* 1970 – † 2004), historik a politológ
• Jaroslav Kmeť (* 1971), štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR
• Jana Jurčenková (* 1975), módna návrhárka
• Marián Čekovský (* 1977), spevák
• Lucia Nimcová (* 1977), fotografka
• Marián Čišovský (* 1979 – † 2020), futbalový obranca
• Tomáš Šudík (* 1996), politik a občiansky aktivista
• Marek Tomčišák (* 2004), reprezentant v nohejbale

• Alexius Toronský (* 1888 – † 1971), gréckokatolícky kňaz, starosta (1931 – 1938) a mešťanosta (1946 – 1948) Humenného, zaslúžil sa o rozvoj mesta
• Andrej Leňo (1908 – † 1976), spoluzakladateľ modernej európskej a slovenskej medicíny, primár chirurgického odd. Nemocnice MUDr. A. Leňu (1946 – 1976)
• Mikuláš Petrašovský (* 1952), spevák
• Viera Čurmová (* 1956), spisovateľka
• Jana Vaľová (* 1965), politička a bývalá primátorka mesta Humenné
• Tomáš Gerich (* 1973), futbalista, dvojnásobný majster SR
• Milena Minichová (* 1982), herečka

• Darney, Francúzsko
• Jarosław, Poľsko
• Mátészalka, Maďarsko
• Mukačevo, Ukrajina
• Perečín, Ukrajina
• Przemyśl, Poľsko
• Sanok, Poľsko
• Šibenik, Chorvátsko
• Třebíč, Česko
• Vidnoje, Rusko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Humennom

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Humenné

• Oficiálna stránka mesta