Henotikon
Henotikon (iné názvy: Henótikon[1], v preklade: Edikt zjednotenia[2] alebo Edikt jednoty[3] z gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalcedónského koncilu (451) a monofyzitmi (resp. miafyzitmi), ktorí sa nachádzali najmä vo východných provinciách ríše.
Závery Chalcedónského koncilu neboli celkom odmietnuté, avšak v praxi ignorované. Definícia pravej viery, ktorú na Zenónov príkaz vypracoval konštantínopolský patriarcha Akakios a ktorá bola obsiahnutá v Henotikone, sa vracala naspäť k záverom predchádzajúcich koncilov, a to Prvému nicejskému (325), Prvému konštantínopolskému (381) a Efezskému (431).
Kompromisná formulácia Henotikonu monofyzitov (resp. miafyzitov) celkom uspokojovala, nemohla však priniesť skutočný zmier, pretože sa proti nemu postavili pápeži. Cisárov záujem nábožensky zjednotiť ríšu bol tak odsúdený na zánik. Namiesto toho viedol výnos dokonca na krátky čas k schizme medzi Rímom a Konštantínopolom (akakiánska schizma).[4] Samotný edikt (a schizma) trvali až do roku 519, keď cisár Justín I. edikt odvolal.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 122.
- ↑ a b Henotikon In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 186.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 58.
- ↑ Henotikon In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.