Hektor (Trója)

Hektor alebo Hektór (starogr. Ἕκτωρ – Hektor, latinsky Hector) je v gréckej mytológii najstarší syn trójskeho kráľa Priama a jeho manželky Hekabé. Bol vrchným veliteľom trójskych vojsk vo vojne proti Achájcom.

Bol miláčikom Trójanov, nazývali ho štítom svojho mesta. Bol najstatočnejší a najsilnejší trójsky bojovník, vynikal mohutnou postavou, krásou i duchom. Prekonal všetkými svojimi vlastnosťami svojho protivníka, veliteľa Achájcov, mykénskeho kráľa Agamemnóna. Tiež druhý z Achájcov, ich najväčší hrdina Achilles, sa mu nemohol rovnať, jedine silou.

Deväť rokov obliehali Achájci bohaté a kvitnúce mesto Tróju. Priplávali na 1186 lodiach s armádou o sile sto tisíc mužov. Vyhlásili vojnu, aby pomstili únos krásnej Heleny, manželky spartského kráľa Menelaa.

Helenu uniesol syn kráľa Priama Paris potom, čo sa stal rozhodcom v spore o prvenstvo v kráse bohýň Héry, Atény a Afrodity. Prvá mu sľubovala moc nad Áziou, druhá slávu na poli vojnovom a Afrodita mu sľúbila lásku najkrajšej zo žien.

Vojenské sily Tróje oproti achájskym boli sotva polovičné, medzi nimi však tých, ktorí nebojovali len pre žold, alebo pre korisť, ale odhodlane bránili svoje rodné mesto, bolo len asi desať tisíc. Mohutné hradby zmierňovali presilu nepriateľa, ale oni sa neobmedzili len na obranu, podnikali protiútoky. V tomto boji o záchranu preukázali aj hrdinstvá, pre ktoré si ich vážil i nepriateľ. Počas desiatich rokov spôsobili Achájcom také veľké straty na životoch, ktoré ich bojovým duchom neraz otriasli. Vo všetkých týchto zrážkach a šarvátkach Hektor vynikal nad ostatnými statočnosťou.

Po tak dlhej dobe obliehania mesta boli obe armády unavené dlhotrvajúcimi bojmi, ktoré neviedli k víťazstvu žiadnej zo strán. Achájci sa túžili vrátiť do vlasti, vzdať sa bojov a uzavrieť aj čestný mier. Unavení boli aj obrancovia, ale Hektor využil spor medzi vrchnými veliteľmi Achájcov, mykénskym kráľom Agamemnónom a hrdinom Achilleom, pre ktorý Achilles odmietol bojovať. Hektor prinútil Achájcov oslabených o najlepšieho bojovníka k ústupu, vrhol sa na čele svojich mužov na ich opevnenia a prebojoval sa až k achájskym lodiam, ktoré chcel spáliť. Ale v tom nečakane na neho zaútočil Achilleov priateľ Patroklos, odetý v zbroji Achillea, čím Trójanov oklamal a oni začali ustupovať. Hektor však nestratil odvahu, usporiadal svojich mužov, postavil sa proti Patroklovi a následne ho v boji zabil.

Smrť Patrokla Achilleom otriasla a rozhodol sa pomstiť. Urovnal spor s Agemomnónom a zúrivo vytiahol do boja, rozohnal trójske vojsko a chcel sa vrhnúť hlavnou bránou do mesta. Nikto si netrúfal proti nemu postaviť. Len Hektor statočne vyšiel pred bránu a vyzval Achillea k boju na život a na smrť. Navrhol, aby víťaz sľúbil vydať mŕtve telo zabitého k riadnemu pohrebu. Achilles prijal len výzvu k boju a vrhol sa na súpera. Hektor sa dal na útek, lebo nohy mu neposlúchli myseľ a trikrát obaja obehli hradby, v štvrtom okruhu vytiahol najvyšší boh Zeus zlaté váhy osudu a rozhodol, že Hektor zomrie. Bohyňa Aténa zobrala na seba podobu Hektorovho brata Déifoba a dodala Hektorovi odvahu k súboju, ale keď Achilles hodil kopiju zmizla. Hektor spoznal, že ho bohovia opustili, napriek tomu bojoval statočne až do samého konca a zomrel hrdinskou smrťou.

Achilles priviazal jeho mŕtve telo za nohy k svojmu vojnovému vozu a vláčil ho okolo hradieb Tróje a potom telo v achájskom tábore nechal napospas psom a supom. Bohovia však nedopustili aby hrdina Hektor ostal bez pohrebu. Hektorov otec Priamos, prišiel k Achilleovi s prosbami a darmi, Achilles sa nechal obmäkčiť a mŕtvolu Priamovho najstaršieho syna vydal.

Netrvalo dlho a vojnovou ľsťou sa Achájci dostali za hradby mesta a počas jednej noci mesto vypálili a premenili na hromadu rozvalín. Predtým však ešte položilo život mnoho mužov z oboch bojujúcich strán vrátane Parida a Achillea. A nielen to – obyvatelia Tróje boli väčšinou pobití, ženy odvlečené do otroctva. Hektorova manželka Andromaché sa stala korisťou Achilleovho syna Neoptolema, ktorý ju zneuctil a odviedol ako otrokyňu do Fthie. Hektorovho malého syna Astyanakta vytrhol akýsi surový vojak z náručia matky a zhodil ho z hradieb.

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hektór na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hektor (Trója)