Krosno

Krosno (poľ. Królewskie Wolne Miasto Krosno) je mesto v Podkarpatskom vojvodstve, ktoré malo k 30. júnu 2014 47 140 obyvateľov. Ide o jedno zo štyroch miest Podkarpatského vojvodstva, ktoré má tzv. práva powiatu. Do roku 1999 bolo hlavným mestom vojvodstva Krosno.

Ide o niekdajšie stredoveké opevnené mesto, centrum obchodu s plátnom, súknom, či uhorským vínom. V rokoch 1975 – 1998 bolo centrom samostatného Krosnianskeho vojvodstva. Dnes je centrom okresu, má regionálny až subregionálny význam. Sídli tu niekoľko inštitúcii s nadregionálnym významom, napr. Regionálne riaditeľstvo štátnych lesov, Podkarpadská regionálna veterinárna inšpekcia, Regionálna správa ciest, Obvodný banský úrad či Inštitút pre ropu a plyn. Zaujímavosťou je, že v meste sa nachádzalo prvé známe ložisko ropy na svete. Miestny blšák bol v 90. rokoch 20. storočia, ako v aj v prvých rokoch nového milénia bolo popri Nowom Targu a Jablonke častým cieľom Slovákov v rámci nákupnej turistiky.

Krosno leží na rieke Wislok v juhovýchodnom cípe Poľska. Je vzdialené iba 35 km od hranice so Slovenskom a cca 85 km od hranice s Ukrajinou. Nachádza sa približne v strede Jasielsko-Sanockej kotliny v nadmorskej výške 310 m n. m., neďaleko sa tiahne masív Nízkych Beskýd, ktoré sú najnižším horstvom Karpát. Mestom prechádza štátna cesta 28, ktorá sa v nedalekom Piejsce Piastowom kríži s ďalšou štátnou cestou, 19, ktorá je súčasťou najvýchodnejšieho severojužného spojenia naprieč Európou, tzv. Via Carpatia.

Samotné mesto zaberá plochu 45 km² a pozostáva zo siedmych mestských štvrtí a piatich sídlisk. Historické centrum sa nachádza na výbežku nad sútokom riek Lubatówka a Wislok.

Prvá písomná zmienka, ktorá pomenúva jedno z 34 sídel Malopoľska ako Krosno, sa objavila v dokumente podpísanom krakovským vojvodom Leškom II. Čiernym v roku 1282. Najstaršie nálezy vo výbežku medzi riekami Wislok a Lubatówka však ukazujú osídlenie pochádzajúce z 10. a 11. storočia. Najstaršie privilégia mesto získalo v roku 1386 od Kazimíra Veľkého. Kazimír postupne z obyčajného sídla spravil slobodné kráľovské mesto s mnohými výsadami a tiež umožnil príchod nemeckých kolonistov na jeho územie. Už v tom období bolo budúce mesto obohnané obranným valom.

Krosno ako kráľovské mesto používalo erb Piastowcov z Kujaw – v jednej polovici orol, v druhej lev s kurunami na svojich hlavách. Za Kazimíra Veľkého sa tiež začali stavať hradby, ktoré boli dokončené za vlády Ladislava Jagelovského. V tom čase do mesta viedli dve brány: Uhorská na juhovýchode a Krakovská na severozápade. Takto chránené mesto poskytovalo vhodné útočisko pre remeselníkov a obchodníkov tvoriacich hlavnú zložku vtedajšej mestskej spoločnosti. Aj vďaka tomu sa už od začiatku 15. storočia začínajú vytvárať cechy, z ktorých najvýznamnejšie postavenie dosiahli cechy súkenníkov či plátenníkov. Z Krosna sa tak stal významný producent plátna, či súkna.

O postavení mesta v stredoveku svedčí aj to, že už v tom období fungoval v meste vodovod a kanalizácia, ktorých existencia mala veľmi pozitívny dopad za život a zdravie jeho obyvateľov. Po rozšírení mestských práv Kazimírom IV. Jagelovským v roku 1461 sa Krosno stalo po Ľvove a Krakove iba tretím poľským mestom s plnými mestskými právami.

15. storočie znamenalo mohutný rozvoj obchodu v meste. Z lokálnych trhov konaných v priebehu pondelkov sa mesto stalo súčasťou rozsiahleho obchodu, ktorým okrem Malopoľska zahŕňal aj vtedajšie Uhorsko či tzv. Červenú Rus. Najväčšie obchody sa uskutočňovali počas jarmokov, ktoré sa konali trikrát do roka. Ponúkalo sa tu hlavne oblečenie, kone či dovezený tovar v podobe železných predmetov a Tokajského vína.

Napriek katastrofám, akými boli v tom období napríklad povodeň v roku 1497, požiare (predmestie vyhorelo v roku 1474, samotné mesto v roku 1500), nájazdy vojsk Tomáša Tarczaya (1473 a 1474), či moru, bolo 16. storočie zrejme vrcholom existencie mesta. V meste v tom období existuje vlastná bieliareň bielizne, tehelňa, mlyn, mesto má tiež colné komory a právo skladu. Na tú dobu vysoká životná úroveň mesta pramení najmä z dôvodu existencie parížskej školy v meste. O jej úrovne svedčí aj to, že v rokoch 1 400 – 1 600 študovalo dovedna 173 miestnych rodákov na prestížnej Krakovskej univerzite, čo bolo na tú dobu veľmi slušné číslo. Krosno však v tomto období nebolo známe len vďaka zdraviu svojich obyvateľov či miestnym trhom. So štyritisíc obyvateľmi bolo najväčším mestom Malopoľska. Článok o ňom sa dostal aj napríklad do práce J. Brauna a F. Hoghenberga s názvom Mestá sveta.

• Edewecht, Nemecko, 1996
• Košice, Slovensko, 2009
• Nové Mesto pod Šiatrom, Maďarsko, 2006
• Sárospatak, Maďarsko, 2007
• Uherské Hradiště, Česko, 2009
• Užhorod, Ukrajina, 2008
• Zalaegerszeg, Maďarsko, 2000

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krosno