Kronos (mytológia)

Kronos bol v náboženstve starovekého Grécka najmladší z prvej generácie Titanov a bol ich vodca. Kronos bol synom Neba (Ourana) a Zeme (Gaie). Aby sa zmocnil vlády nad svetom, sterilizoval svojho otca a oženil sa so sestrou Rheou. Potom uvrhol kyklopov a hekatoncheirov do Tartara. Napokon ho zvrhol jeho vlastný syn Zeus a uväznil v Tartare. Podľa Platóna však boli božstvá Forkys, Kronos a Rheia najstaršími deťmi Okeána a Téthys.^[1]

Kronos bol zvyčajne zobrazovaný s harfou, kosou alebo srpom, čo bol nástroj, ktorým vykastroval a zosadil Urána, svojho otca. V Aténach sa na dvanásty deň attického mesiaca Hekatombaion konal na Kronovu počesť sviatok Kronia na oslavu úrody, čo naznačuje, že v dôsledku jeho spojenia s cnostným zlatým vekom Kronos naďalej predsedal ako patrón úrody.

Kronos bol v klasickom staroveku stotožňovaný aj s rímskym božstvom Saturnom.

V starovekom mýte zaznamenanom v Hésiodovej Teogónii Kronos závidel moc svojmu otcovi Uránovi, vládcovi vesmíru. Urán si privolal nepriateľstvo Kronovej matky Gaii, keď ukryl obrovské najmladšie Gaiine deti, stonohých hekatoncheirov a jednookých Kyklopov. Gaia vytvorila veľký kamenný srp a zvolala Krona a jeho bratov, aby ich presvedčila, aby Urána vykastrovali.^[2]

Iba Kronos bol ochotný vykonať tento čin, a tak mu Gaia dala srp a postavila ho do úzadia. Keď sa Urán stretol s Gaiou, Kronos naňho zaútočil srpom, vykastroval ho a jeho semenníky hodil do mora. Z krvi, ktorá sa z Urána vyliala a dopadla na zem, vznikli Giganti, Erínye a Melie. Zo semenníkov vznikla biela pena, z ktorej sa zrodila bohyňa Afrodita. Po vykonaní činu Kronos hodil svoj srp do vĺn a ten sa ukryl pod ostrovom Korfu, ktorý bol už od staroveku známy svojím tvarom pripomínajúcim srp a dal mu staroveké meno Drepane (v preklade srp).^[3]

Zatiaľ čo Hésiodos zrejme naznačuje, že Kronos ich na začiatku nikdy nepustil na slobodu, Pseudo-Apollodor hovorí, že po vyhnaní Urána Kronos opäť uväznil Hekatoncheirov a Kyklopov a na ich stráž postavil draka Kampeho. On a jeho staršia sestra Rheia nastúpili na trón sveta ako kráľ a kráľovná. Obdobie, v ktorom vládol Kronos, sa nazývalo zlatý vek, pretože vtedajší ľudia nepotrebovali zákony ani pravidlá, každý konal správne a nemorálnosť sa nevyskytovala. U niektorých autorov sa uvádza, že v ranom veku Titanov vládla na Olympe iná božská dvojica, Ofión a Eurynome, dcéra Oceána. Rheia bojovala s Eurynomé a Kronos s Ofiónom a po ich porážke ich hodili do vĺn oceánu, čím sa stali vládcami namiesto nich.^[4]

So sestrou mal veľa detí. Ale Kronos každé dieťa po narodení zhltol, lebo sa bál že ho deti zvrhnú, ako on kedysi otca. Keď Rheia mala porodiť posledné dieťa, požiadala svojich rodičov o pomoc. Dieťa ukryla a Kronovi dala zhltnúť kameň zavinutý do plienok. Z dieťaťa vyrástol muž menom Zeus a keď dospel, dal Kronovi vypiť odvar a Kronos jeho súrodencov vyvrátil. Zeus sa potom aj so súrodencami usídlil na vrchu Olymp a pustil sa do boja proti Kronovi a Titanom. Oslobodil hekatoncheirov a kyklopov a tí mu dali za odmenu blesky. Zeus potom porazil Krona, rozsekal na kúsky, uvrhol ho do Tartaru a sám sa stal pánom sveta. Lenže Kronos je nesmrteľný a tak je teraz hlboko v Tartare bez tela. No jeho vedomie naďalej žije. Stále hľadá nové príležitosti ako sa vrátiť a pomstiť sa Olympanom.

Kronos sa od Gaie a Urána dozvedel, že je predurčený na to, aby ho premohli jeho vlastné deti, rovnako ako on premohol svojho otca. V dôsledku toho síce splodil bohov Demeter, Hestiu, Héru, Hádesa a Poseidóna s Rheiou, ale hneď ako sa narodili, všetkých pohltil, aby zabránil proroctvu. Keď sa narodilo šieste dieťa, Zeus, Rheia vyhľadala Gaiu, aby vymyslela plán na ich záchranu a nakoniec dosiahla odplatu na Kronovi za jeho činy proti otcovi a deťom.

Rheia tajne porodila Dia na Kréte a odovzdala Kronovi kameň zabalený v plienkach, známy aj ako kameň Omfalos, ktorý okamžite prehltol v domnení, že je to jeho syn. Podľa jedného rímskeho autora, keď mu Rhea predložila zavinutý kameň, Kronus ju požiadal, aby dieťa naposledy nakojila, než ho prehltne. Rhea pritlačila prsia na skalu a mlieko, ktoré sa rozprsklo po oblohe, vytvorilo Mliečnu cestu. Kronos potom skalu zjedol.^[5]

Rheia ukrývala Dia v jaskyni na hore Ida na Kréte. Podľa niektorých verzií príbehu ho potom vychovávala koza menom Amaltheia, zatiaľ čo skupina Korybantov, obrnených mužských tanečníkov, kričala a tlieskala rukami, aby vytvorila dostatočný hluk, ktorý by zakryl plač dieťaťa pred Kronom. Podľa iných verzií mýtu Dia vychovala nymfa Adamantheia, ktorá Dia ukryla tak, že ho zavesila na lano na strome, aby visel medzi zemou, morom a nebom, ktorým vládol jeho otec Kronos. Iné verzie príbehu hovoria, že Dia vychovala jeho babička Gaia. Jeden krétsky mýtus rozpráva, ako Kronos raz sám odišiel na Krétu a Zeus, aby sa ukryl pred svojím otcom, sa premenil na hada a svoje sestry premenil na medvede, ktoré sa neskôr stali súhvezdiami Veľká medvedica a Malá medvedica.^[6]

Keď vyrástol, Zeus použil nápoj na dávenie, ktoré mu dala Gaia, aby prinútil Krona vyprázdniť obsah žalúdka. Najprv vyšiel kameň, ktorý bol potom položený v Pýte pod roklinami hory Parnas, aby bol znamením pre smrteľníkov, a potom jeho dvoch bratov a tri sestry.

Po vyslobodení súrodencov Zeus prepustil hekatoncheirov a kyklopov, ktorí preňho ukovali blesky, Poseidonov trojzubec a Hádovu temnú prilbu. V rozsiahlej vojne nazývanej titanomachia Zeus a jeho starší súrodenci s pomocou hekatoncheirov a kyklopov zvrhli Krona a ostatných Titanov. Potom boli mnohí z nich uväznení v Tartre. Okéanos, Hélios, Atlas, Prométeus, Epimétheus a Astraeus však po titanomachii neboli uväznení. Gaia porodila netvora Tyfóna, aby sa pomstila za uväznených Titanov.

Správy o osude Krona po titanomachii sa líšia. V Homérových a iných textoch je uväznený spolu s ostatnými Titanmi v Tartare. V orfických básňach je na večnosť uväznený v jaskyni Nyx. V ďalšom podaní, na ktoré sa odvoláva Robert Graves,^[7] (ktorý tvrdí, že sa riadi podaním byzantského mýtografa Tzetzesa) sa hovorí, že Krona vykastroval jeho syn Zeus, rovnako ako predtým Urána vykastroval jeho syn Kronos. Avšak téma kastrácie syna vlastným otcom alebo jednoducho kastrácie vo všeobecnosti bola vtedajšími gréckymi mýtografmi tak odmietaná, že ju zo svojich opisov vypustili až do kresťanskej éry (keď písal Tzetzes).

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.^[8]

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kronos (mytológia)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.