Kolyma (rieka)
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. geografická nomenklatúra |
| Kolyma | |
| rieka | |
 Rieka pri meste Debin
| |
| Štát |  Rusko
|
|---|---|
| Hlavná zdrojnica | Ajan-Jurjach |
| - poloha | Magadanská oblasť |
| Sekundárna zdrojnica |
Kulu |
| - poloha | Magadanská oblasť |
| Ústie | Východosibírske more |
| - poloha | Kolymský záliv |
| Dĺžka | 2 129 km |
| Povodie | 643 000 km² (64 300 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 3 900 m³/s |
 Povodie rieky
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kolyma (rus. Колыма) je rieka v severovýchodnej časti Sibíri. Preteká Magadanskou oblasťou a Jakutskou republikou v Rusku. Je dlhá 2 129 km. Povodie rieky je 643 000 km² a zasahuje aj na územie Čukotského autonómneho okruhu.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká sútokom zdrojníc Ajan-Jurjach a Kulu v Magadanskej oblasti. Zdrojnica pramení na svahoch Chalkanského chrbta. Na hornom toku nad ústím Bachapče tečie v úzkej a hlbokej doline Čerského pohoria. V tomto úseku sa v koryte vyskytujú kaskády a riečne prahy. Najvýznamnejšie z nich sú Prižimajuščij a Dlinnyj porog nad ústím Bachapče. Na strednom toku je dolina široká. Na dolnom toku v dĺžke 1150 km preteká Kolymskou nížinou, kde je ľavý breh nížinatý a pravý miestami hornatý. Koryto je veľmi členité a rozdeľuje sa na mnoho ramien. Ústi do Kolymského zálivu vo Východosibírskom mori troma hlavnými ramenami, z ktorých Kolymskaja umožňuje vodnú dopravu. Ďalšie dve ramená sú Pochodskoje a Čukočja. Dĺžka delty je 110 km a rozloha 3 000 km².
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]- Horný tok
- Sprava - Kulu (zdrojnica), Bachapča, Detrin.
- Zľava - Ajan-Jurjach (zdrojnica).
- Stredný tok
- Dolný tok
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Zdrojom vody sú snehové (47%) a dažďové (42%) zrážky a podzemná voda (11%). Priemerný ročný prietok vody u Srednekolymska vo vzdialenosti 641 km od ústia predstavuje 2 250 m³/s, maximálny prietok dosahuje 25 100 m³/s v júni a minimálne 23,5 m³/s v apríli). Prietok v ústí je 3 900 m³/s, čo predstavuje ročný odtok 123 km³. Ročne unáša 5,5 Mt pevných usadenín. Zamŕza v polovici októbra zriedka už na konci septembra. Pred úplným zamrznutím dva dni až mesiac unáša ľadové kryhy a ľadovú triešť, ktorá sa môže v niektorých miestach hromadiť. Rozmŕza v druhej polovici mája až na začiatku júna a opäť 2 až 18 dní nesie ľad, ktorý môže vytvárať zátarasy. Od polovice mája do septembra dosahuje najvyšší stav. Rozsah kolísania hladiny predstavuje až 14 m.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Vodná doprava je možná od ústia rieky Bachapča, pravidelná doprava od Usť-Srednekanu a to počas 3 až 3,5 mesiaca. Hlavné prístavy sú Usť-Srednekan, Zyrjanka a v ústí sú to Čerskij a Zeljonyj Mys. Nad ústím pri Debine bola vybudovaná Kolymská vodná elektráreň. Na dolnom toku je rozvinutý rybolov, pričom medzi najbežnejšie druhy patria (sih malý, muksun, sih severný, nelma obyčajná, síh omul). V povodí rieky sú náleziská zlata.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Davydov LK, Hydrogeografia ZSSR, č 2, Leningrad 1955, (Давыдов Л. К., Гидрография СССР, ч. 2, Л., 1955)
- Zalogin BS, Rodionov NA, Oblasti ústia riek v ZSSR, Moskva 1969, (Залогин Б. С., Родионов Н. А., Устьевые области рек СССР, М., 1969)
- Zdroje povrchových vôd v ZSSR, 19. diel - severovýchod, Leningrad 1969, (Ресурсы поверхностных вод СССР, т. 19 - Северо-Восток, Л., 1969)
- Domanickij AP, Dubrovina RG, Isajeva AI, Rieky a jazerá Sovietskeho zväzu, Leningrad 1971, (Доманицкий А. П., Дубровина Р. Г., Исаева А. И., Реки и озёра Советского Союза , Л., 1971)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolyma na českej Wikipédii.