Folland Gnat

Folland Gnat
cvičný Folland Gnat
Typ	cvičné/ľahké stíhacie lietadlo
Výrobca	Folland
Konštruktér	W.E.W. Petter
Prvý let	1954
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	RAF
Varianty	HAL Ajeet
Letecký portál

Folland Gnat bolo ľahké prúdové stíhacie lietadlo navrhnuté a skonštruované firmou Folland. V RAF slúžil iba k výcviku. Preslávil sa hlavne pôsobením v akrobatickej skupine Red Arrows, ale letectvá Fínska a Indie ho používali ako kvalitné stíhacie lietadlo. V roku 1965, v priebehu vojny Indie s Pakistanom bol natoľko úspešný, že ho firma HAL (Hindustan Aeronautics Limited) vyrábala ešte v roku 1974. V Indii vznikla verzia Mk 2, ktorá dostala názov Ajeet.

V čase, keď boli prúdové stíhacie lietadlá stále drahšie a náročnejšie na obsluhu, navrhla firma Folland malý a ľahký Midge, predchodcu Gnatu. Fo-139 Midge s motorom Viper vzlietol v auguste 1954. Pilotoval ho Teddy Tennant ktorý ho chválil za ľahké ovládanie a výbornú manévrovateľnosť. Midge bol skúšaný pilotmi z Kanady, Indie, Jordánska, Nového Zélandu, a z US Air Force a väčšina pilotov sa o jeho letových vlastnostiach vyjadrovala pozitívne. Midge vykonal celkom 220 letov. Bol zničený pri smrteľnej nehode 26. septembra 1955, keď švajčiarsky pilot stratil pri lete nad strojom kontrolu. Ukázalo sa, že Midge má ešte dosť nedostatkov, napríklad nestabilný podvozok. To prinútilo firmu stroj značne upraviť a premenovať na Folland Gnat. Gnat sa ukázal ako obratný stroj a v klesavom lete bol schopný prekonať rýchlosť zvuku.

RAF síce dala pred malým a ľahkým Gnatom prednosť ťažšiemu a drahšiemu Hunteru, ale objednala si celkom 105 kusov cvičnej dvojmiestnej verzie. Fínsko zakúpilo 13 jednomiestnych strojov; dva fínske stroje niesli v špici prieskumné kamery. Cvičné stroje Gnat T. Mk 1 RAF sa od jednomiestnej verzie líšili podstatne väčšími krídlami a chvostovými plochami. India kúpila 25 strojov a 20 ďalších postavila z dodaných dielov. Spoločnosť HAL navyše v rokoch 1962 až 1974 dodala 213 ďalších, v Indii vyrobených exemplárov. Keď v roku 1971 došlo k ďalšiemu konfliktu Indie s Pakistanom, bol Gnat vo výzbroji ôsmich indických perutí.

V marci 1975 zalietal HAL prvé Gnat Mk 2, ktoré boli neskôr nazvané Ajeet. Tento výkonnejší stroj mal novú avioniku a navigačné prístroje a bol určený k priamej podpore vojsk. Firma vyrobila 89 exemplárov, posledné boli predané v marci 1982. Touto verziou boli vyzbrojené dve perute.

Hlavným používateľom Gnatu bola India, ktorá doviezla 45 kusov z Británie a od mája 1962 do januára 1974 sama vyrobila ďalších 213 exemplárov. Ich nástupcom sa stal rýchlejší MiG-21 a domáci Ajeet.

Fínsko kúpilo 13 jednomiestnych Gnatov, ktoré sa výborne osvedčili. Dva fínske stroje, ktoré inak približne odpovedali verzii F.Mk 1 RAF, boli pre tento účel vybavené kamerou v špici za účelom taktického prieskumu.

RAF síce vyskúšala niekoľko jednomiestnych exemplárov, využívala však Gnaty v úlohe prúdového cvičného lietadla. Celkom bolo dodaných 91 kusov verzie Gnat T.Mk 1; spoločne so 14 predsériovými lietadlami tak RAF dostala 105 cvičných strojov.

V roku 1991 boli vyradené posledné Gnaty a Ajeety z IAF. Naďalej ich však používa akrobatická skupina Red Arrows z Británie.

Lietadlo bolo veľmi obratné pri pohybe okolo vlastnej osi. Juhoslávia si skúšobne objednala 2 Gnaty, dodávky ale boli zrušené a juhoslovanské Gnaty boli používané ku zbraňovým skúškam.

(údaje platia pre HAL Gnat)

• Rýchlosť: 1 152 km/h
• Dostup: 15 000 m
• Dolet: 750 km
• Výzbroj: dva kanóny Aden kalibru 30 mm; dve bomby po 227 kg alebo 12 rakiet kalibru 76 mm
• Rozpätie: 6,75 m
• Dĺžka: 9,07 m
• Výška: 2,69 m

• Světová encyklopedie letadel
• http://www.theaviationzone.com. Dostupné online. (anglicky)

Letecký portál