Giuseppe Farina

Giuseppe Farina
Osobné informácie
Štát	Taliansko
Dátum narodenia	30. október 1906
Miesto narodenia	Turín, Taliansko
Miesto úmrtia	Aiguebelle, Francúzsko
Kariéra vo Formule 1
Sezóny	1950 – 1957
Tímy	Alfa Romeo, Ferrari, Lancia
Počet pretekov	36
Majster sveta	1 (1950)
Víťazstvá	5
Stupne víťazov	20
Body	115
Pole positions	5
Najrýchlejšie kolá	5
Prvá GP	Veľká cena Veľkej Británie 1950
Prvé víťazstvo	Veľká cena Veľkej Británie 1950
Posledné víťazstvo	Veľká cena Nemecka 1953
Posledná GP	Indianapolis 500 1957
Odkazy
Giuseppe Farina multimediálny obsah na commons
Športový portál  Taliansky portál  Biografický portál

Emilio Giuseppe Farina, prezývaný aj Nino, (* 30. október 1906, Turín – † 30. jún 1966, Aiguebelle, Francúzsko) bol taliansky automobilový pretekár a prvý majster sveta Formuly 1 z roku 1950.

Narodil sa v Turíne, centre automobilového priemyslu v Taliansku. Ako synovec známeho konštruktéra karosérií Pinina Farinu mal blízky vzťah k automobilom. Jeho kariéra automobilového pretekára sa začala až po skončení štúdia na univerzite v Turíne. Pretekársky debut absolvoval v roku 1932 na pretekoch automobilov do vrchu Aosta – St Bernard. V pretekoch však havaroval a skončil v nemocnici. Začal jazdiť s Maserati na okruhoch, ale zlom v jeho kariére znamenal prechod k Alfe Romeo, kde jazdil po boku slávneho Tazia Nuvolariho. Tu zdokonalil svoje jazdecké schopnosti a vyhral mnohé menšie preteky v triede Voiturette. V rokoch 1937 – 1939 vyhral Majstrovstvá Talianska. V roku 1939 vyhral Veľkú cenu Švajčiarska a v roku 1940 Veľkú cenu Tripolisu v Líbyi. Ďalšie úspechy v automobilových pretekoch Farinovi, ktorý bol na vrchole kariéry, znemožnila druhá svetová vojna.

Po vojne sa k pretekania vrátil v roku 1946, keď vyhral s Alfou Romeo Veľkú cenu národov v Ženeve. V roku 1948 jazdil na súkromnom Maserati a zvíťazil na Veľkej cene Monaka. Okrem toho zvíťazil ešte v Ženeve a Mar del Plata.

Keď FIA schválila usporiadanie majstrovstiev sveta Formule 1, ktoré sa mali prvýkrát uskutočniť v roku 1950, angažovala Farinu do svojho tímu Alfa Romeo. Jeho spolujazdcami v tíme sa stali Juan Manuel Fangio a Luigi Fagioli. Zvíťazil hneď v prvej Veľkej cene Veľkej Británie, okrem toho získal aj pole position a dosiahol najrýchlejšie kolo. V nasledujúcich pretekoch v Monaku havaroval a preteky nedokončil. Pretekov v Indianapolis, ktoré boli súčasťou majstrovstiev, sa pretekári z Európy nezúčastnili. Nasledovalo víťazstvo vo Švajčiarsku, štvrté miesto v Belgicku a siedme miesto vo Francúzsku. Pred poslednými pretekmi v Taliansku mali najväčšiu šancu na titul majstra sveta Farina a Fangio. Farina v Monze vyhral, Fangio preteky nedokončil, a tak bolo o titule majstra sveta rozhodnuté.

Do nového ročníka vstúpil Farina tretím miestom na Veľkej cene Švajčiarska. Nasledovalo víťazstvo v Belgicku. Po piatom mieste na Veľkej cene Európy však prišli dva výpadky vo Veľkej Británii a Nemecku a navrch začal mať jeho spolujazdec z tímu Fangio. Okrem toho sa čoraz viac začali presadzovať jazdci tímu Ferrari: Alberto Ascari a Jose Froilan Gonzalez. Na Veľkej cene Talianska získal tretie miesto, ale o body sa delil s Felicem Bonettom. Tretie miesto obsadil aj na záverečných pretekoch sezóny v Španielsku. Sezónu ukončil na celkovom štvrtom mieste.

Keď sa po sezóne 1951 Alfa Romeo rozhodla stiahnuť z F1, stal sa Farina v sezóne 1952 pretekárom tímu Ferrari. V úvodných pretekoch sezóny vo Švajčiarsku nedošiel do cieľa, ani potom, čo si vymenil auto s André Simonom. Pretekov v Indianapolis sa nezúčastnil. V Belgicku a vo Francúzsku skončil na druhom mieste, vždy za tímovým kolegom Albertom Ascarim. Na Veľkej cene Veľkej Británie ho problém s vynechávajúcim motorom odsunul na šieste miesto. V Nemecku a v Holandsku opäť skončil na druhom mieste, a opäť za Ascarim. So sezónou sa rozlúčil štvrtým miestom na Veľkej cene Talianska. V celkovom poradí obsadil konečné druhé miesto za bezkonkurenčným Ascarim.

Sezóna 1953 začínala v Južnej Amerike Veľkou cenou Argentíny. Preteky sa pre Farinu vôbec neskončili šťastne. V jednej zo zákrut stratil kontrolu na automobilom a vrazil medzi divákov pri trati. V Indianapolis opäť neštartoval. Na Veľkej cene Holandska obsadil druhé miesto. V Belgicku nedokončil pre poruchu motora. Vo Francúzsku obsadil piate miesto. V Silverstone obsadil tretie miesto a v Nemecku po dlhej dobe dosiahol víťazstvo. V posledných dvoch pretekoch, vo Švajčiarsku a v Taliansku, obsadil zhodne druhé miesto. Celkovo skončil tretí, za Ascarim a Fangiom.

V tomto roku okrem toho vyhral spolu s ďalším jazdcom F1 Mikeom Hawthornom 24-hodinové preteky v Spa.

Do sezóny 1954 vstupoval Farina s veľkými nádejami. Jeho tímový spolujazdec Ascari, v ktorého tieni bol posledné dva roky, totiž prestúpil z Ferrari do úplne nového tímu Lancia. V úvodných pretekoch v Argentíne získal pole position, v pretekoch však už nestačil na Fangia. Pretekov v Indianapolis aj v tomto roku pretekári z Európy nezúčastnili. Prvou veľkou cenou v Európe bola Veľká cena Belgicka, ktorú však Farina nedokončil pre problémy so zapaľovaním. Pred ďalšou veľkou cenou sa zúčastnil pretekov športových automobilov v Monze, počas ktorých sa stala nehoda, z ktorej vyviazol s popáleninami nôh. Sezóna sa tak pre neho predčasne skončila, v celkovom poradí obsadil ôsme miesto.

V sezóne 1955 sa k pretekaniu vrátil, musel však často užívať lieky proti bolesti. Na úvodnej veľkej cene v Argentíne bodoval dokonca na dvoch autách (druhé a tretie miesto), pretože si každé z nich vymenil s dvoma ďalšími jazdcami. V Monaku obsadil štvrté miesto. Najlepší výsledok sezóny dosiahol v Belgicku, kde obsadil tretie miesto. Boli to jeho posledné bodované preteky. Nasledujúce preteky v Holandsku a Veľkej Británii vynechal. V posledných pretekoch sezóny v Taliansku z bezpečnostných dôvodov nenastúpil (pre problémy s pneumatikami v kvalifikácii). Sezónu ukončil na celkovom piatom mieste. Po sezóne sa rozhodol s pretekaním v F1 skončiť.

V roku 1956 sa pokúsil o návrat počas pretekov v Indianapolis. Neuspel však v záverečnej kvalifikácii a tak musel preteky sledovať len z tribúny. V nasledujúcom roku sa chcel opäť zúčastniť pretekov v Indianapolis. Keď však počas testov zahynul jeho tímový kolega Keith Andrews, rozhodol sa skončiť s pretekaním navždy.

Je iróniou osudu, že Farina, ktorý počas svojej pretekárskej kariéry prežil množstvo ťažkých nehôd, zahynul nakoniec pri automobilovej nehode počas cesty na Veľkú cenu Francúzska 1966.

• hrubým písmom sú označené preteky, v ktorých získal pole position

* Na Veľkej cene Talianska 1951 skončil na treťom mieste spolu s Bonettom, získal polovicu bodov.
** Na Veľkej cene Argentíny 1955 skončil na druhom mieste (spoločne s Trintignantom a Gonzálezom) a na treťom mieste (spoločne s Magliolim a Trintignantom), získal jednu tretinu bodov za tieto výsledky.