Bitka pri Eylau

Bitka pri Eylau
Súčasť napoleonských vojen
Napoleon počas bitky pri Eylau.
Dátum 7.-8. február 1807 Miesto Preußisch Eylau, Východné Prusko, dnes Bagrationovsk, Rusko Výsledok francúzske taktické víťazstvo bitka zo strategického hľadiska nerozhodná
Protivníci
Francúzsko	Rusko Prusko
Velitelia
Napoleon Bonaparte	gen. von Bennigsen gen. von L'Estocq
Sila
75 000 mužov Napoleon: 45 000 Ney: 14 500 Davout: 15 000 200 kanónov	76 000 mužov Benningsen: 67 000 Rusov L'Estocq: 9 000 Prusov 460 kanónov
Straty
10 000 - 25 000 padlých	20 000 - 26 000 padlých 3000 zajatých
Historický portál

Bitka pri Eylau alebo bitka pri Jílovom^[1][2] bola ozbrojeným stretnutím medzi armádou Napoleona Bonaparta a ruskou armádou pod vedením grófa von Bennigsena, ktorá sa uskutočnila 7. a 8. februára 1807 pri meste Preußisch Eylau vo Východnom Prusku, dnešný Bagrationovsk v Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie. Bitka skončila nerozhodne, ťažkými stratami na oboch stranách. Bola jednou z najkrvavejších bitiek napoleonských vojen.

Prusko spolu so Spojeným kráľovstvom a Ruskom sa znovu postavili proti Napoleonovi a na jar 1806 vytvorili tzv. štvrtú koalíciu. Po víťazstve nad Pruskom v bitkách pri Jene a Auerstädte postupoval Napoleon ďalej na východ, obsadil Berlín a prenikol na územie Poľska, ktoré bolo obsadené Pruskom a Ruskom. 1. januára 1807 Napoleon vstúpil do Varšavy, kde ho ako osloboditeľa prijalo poľské obyvateľstvo. Poľsko vytvorilo armádu, ktorej velil Dambrowski, neskôr Jozef Poniatowski. Napoleon vytvoril Varšavské veľkokniežatsvo.

V januári von Bennigsenove ruské jednotky prenikli do Východného Pruska, porazili VI. zbor maršala Neya a postupovali smerom na západ. Stretli sa pri tom v bitke pri Mohrungene s I. zborom maršala Bernadotta, ktorému sa však podarilo ustúpiť. Napoleon na to zareagoval útokom na sever, čím chcel Rusom odrezať ústupovú cestu. Ruské kozácke jednotky však získali Napoleonov písomný rozkaz a von Benningsen preto rýchlo zareagoval ústupom k severovýchodu, aby sa vyhol obkľúčeniu. Francúzi prenasledovali ruské sily niekoľko dní a nakoniec na ne narazili pri obci Eylau.

7. februára okolo 14:00 francúzske jednotky IV. zboru maršala Saluta a jazdectva maršala Murata dorazili k Eylau. Výšinu pred mestom sa na vyvýšenine bránili zadné voje generála Bagrationa, ktoré mali rozkaz klásť tvrdý odpor aby získali čas pre presun ruského ťažkého delostrelectva, ktoré malo zaujať pozície za mestom. Prvý francúzsky útok ruské jednotky odrazili. Popoludní boli francúzske sily posilnené o zbor maršala Augereaua a cisársku gardu, takže ich počet presiahol 45 000 mužov. Bagration takejto presile nemohol dlho odolávať a preto sa jeho vojská začali organizovane sťahovať k hlavným silám ruskej armády kryté vojskom generála Barclaya de Tolly. Francúzske vojská, ktoré potrebovali útočisko v chladnom počasí prenikli z dvoch smerov do Eylau. Boj o mesto eskaloval a trval do neskorej noci. V boji obe strany stratili asi 4000 mužov. Ranený bol aj Barclay de Tolly. Mesto nakoniec Francúzi obsadili ale väčšina ich vojska sa v ňom aj tak neohriala a nocovala v chlade bez prístrešia, rovnako ako Rusi.

Bennigsen mal v poli 67 000 mužov a 400 diel. Francúzi mali na bojisku len 49 000 mužov a 300 diel. V priebehu dňa však obe strany počítali s príchodom posíl. Rusov mal posilniť oddiel 9000 Prusov pod vedením generála von L'Estocq. Napoleonovi mal prísť na pomoc III. zbor maršala Davouta o sile asi 15 000 mužov a VI. zbor maršala Neya o sile asi 14 000 mužov. Napoleon tak disponoval celkom asi 74 000 mužmi.

8. februára od rána intenzívne snežilo. Obe vojská obsadili vedľa seba stojace rovnobežné pahorky. Francúzi podnikali prieskum bojom aby zistili silu ruských pozícií. Benningsen, ktorý sa obával, že zistia oslabenie jeho pravého krídla preto nariadil spustiť paľbu delostrelectvu, čím fakticky začal bitku. Napoleon najprv očakával, že ruské jednotky budú ďalej ustupovať a nepustia sa do boja. Ruskú aktivitu na svojom ľavom krídle považoval za prípravu k útoku na Eylau. Zaútočil preto na stred a ľavé krídlo ruskej zostavy vľavo so VII. zborom Augereaua a Saint-Hilaireovou divíziou Saloutovho IV. zboru vpravo. Útok však zmaril fakt, že Augereau bol chorý a sotva sa držal v sedle koňa a silné sneženie, ktoré spôsobilo, že jednotky nepostupovali správnym smerom ale udreli na dotyk pravého ruského krídla a centra zostavy v oblasti ruskej 70. delostreleckej batérie. V zlom počasí sa navyše Augereauove jednotky dostali do paľby vlastného delostrelectva. Saint-Hilairova divízia útočila správnym smerom, ale bola príliš slabá na to aby prerazila. Augereauov zbor utrpel ťažké straty a bol nútený ustupovať pred ruskými protiútokmi. Napoleón, ktorý v Eylau sledoval bitku z pozorovateľne v kostolnej veži sa pri ruskom protiútoku takmer dostal do zajatia. Situáciu zachránil protiútok Cisárskej gardy a Bruyèrovho jazdectva, ktoré vpadli do tyla ruského protiútoku a prinútili nepriateľa k ústupu.

Stred francúzskej zostavy bol po týchto bojoch v neporiadku a v prípade ďalších útokov bol vystavený veľkému nebezpečenstvu. Napoleón preto nariadil protiútok jedinej bojmi neoslabenej jednotky, ktorá mu zostala - Muratovho jazdeckého zboru o sile asi 11 000 mužov. Tie doplnil aj jednotkami gardy.

Útok najprv rozbil zvyšky ruských pechotných jednotiek útočiacich na Eylau a následne sa rozdelil. Dragúni generála Grouchyho tvoriaci pravé krídlo útoku napadli najprv ruské jazdectvo útočiace na Saint-Hilairove jednotky a rozohnali ho. Ku dragúnom sa následne pripojila divízia kyrysníkov generála d'Hautpoul. Rusi následne protiútokom jazdectva zastavili útok dragúnov, ale d'Hautpoulovi kyrysníci sa prebojovali cez ruskú zostavu, prenikli až do delostreleckých postavení, kde zlikvidovali obsluhy kanónov a pobili aj pechotu, ktorá sa im postavila. Ich útok zastavili až ďalšie privolané posily. Následne došlo k druhému útoku francúzskych dragúnov s podporou gardového jazdectva. Aj tento útok prenikol prvou aj druhou líniou ruskej pechoty a znížil tlak na ťažko skúšané jednotky Augereaua, Saint-Hilaira a Soulta, zamestnávajúc Rusov dostatočne dlho na to aby sa mohol rozvinúť prichádzajúci Davoutov zbor.

Napriek neporiadku, ktorý nastal v strede ruskej zostavy Napoleon nenasadil gardové zálohy, očakával totiž ešte stále príchod pruských jednotiek L'Estocqa. V priebehu popoludnia sa Soult, Augereau a Murat stále držali vo svojich pozíciách, zatiaľ čo Davout, s podporou Saint-Hilaira postupne zatláčal ruské ľavé krídlo, ktoré nakoniec zvieralo pravý uhol s postaveniami v strede ruskej zostavy. Okolo pol štvrtej už situácia vyzerala tak, že ruská zostava sa začne rozpadávať, pretože jej ľavé krídlo bolo prinútené k ústupu. Medzitým Benningsen osobne súril Prusov L'Estocqa a von Scharnhorsta k rýchlemu presunu na bojisko. Tí cestou zbierali aj roztrúsené ruské oddiely aby posilnili svoje preriedené rady, keďže v predošlých bojoch s Neyom stratili asi tretinu svojich mužov. Okolo 16. hodiny pruské jednotky, skutočne dorazili na bojisko a prešli do protiútoku na Davoutovom nechránenom pravom krídle. V nasledujúcich troch hodinách bol Davoutov útok zastavený a prinútený ustupovať k dedinám Kutschitten a Anklappen. Davout nakoniec v rýchlosti zorganizoval obranu na pahorkoch Klein Sausgarten a jeho delostrelectvo prinútilo Prusov ustúpiť do lesov. Po zotmení obe strany premohlo vyčerpanie a boje na ruskom ľavom krídle sa zastavili.

V podvečer okolo 19. hodiny začali na bojisko prichádzať Neyove jednotky, ktoré spomalili boje s L'Estocqovým zadným vojom. Neyov zbor bol okamžite vrhnutý aby obchvátil ruské pravé krídlo. Benningsen však odpovedal protiútokom a ostré boje trvali až do 22. hodiny. Po porade so svojimi generálmi, ktorí mu odporúčali pokračovať v boji aj nesledujúci deň, Benningsen nariadil o 23. hodine ústup. Ruské jednotky pri ňom kryli oddiely kozákov. Vyčerpané francúzske jednotky si tichý ústup Rusov až do tretej ráno ani nevšimli. Na ich prenasledovanie však nemohli ani pomyslieť.

Bitka prelomila mýtus o Napoleonovej neporaziteľnosti. Po 14 hodinovej bitke nevybojovala ani jedna zo strán jasné víťazstvo. Francúzi síce získali kontrolu nad bojiskom, ale bolo to len bojisko zaviate snehom a pokryté tisíckami mŕtvych tiel. Nepodarilo sa im zničiť nepriateľa, ktorý v noci ustúpil. Obe strany však utrpeli ťažké straty. Odhady ruských strát sa pohybujú medzi 15 až 20 000 mŕtvych a ranených a 3000 zajatých. Stratených bolo aj 23 kanónov a 16 zástav. Francúzi prišli v boji o 10 až 15 000 mužov a 5 zástav (orlov). Niektoré zdroje uvádzajú, že ich straty sa mohli vyšplhať až na 25 000 padlých. Bol to maršal Ney, ktorý ráno 9. februára po bitke prechádzal bojisko na koni a konštatoval: „Aký masaker! A bez výsledku.“ Až bitka pri Friedlande 14. júna 1807 prinútila ruského cára Alexandra I. uzavrieť mier v Tilsite.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Eylau

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Eylau na anglickej Wikipédii.