Bejrút

Bejrút (بيروت)
Hlavné mesto Libanonskej republiky
Vlajka Erb
Motto: Berytus Nutrix Legum
Štát	Libanon
Gubernia	Bejrút
Okres	Bejrút
Nadmorská výška	0 m n. m.
Súradnice	33°53′13″S 35°30′47″V / 33,88694°S 35,51306°V / 33.88694; 35.51306
Rozloha	18 km² (1 800 ha)
- Metropolitná oblasť	67 km² (6 700 ha)
Obyvateľstvo	361 366 (2012)
- Metropolitná oblasť	2 063 363
Hustota	20 075,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1500 pred Kr.
Primátor	Bilal Hamad
Časové pásmo	GMT+2
- letný čas	GMT+3
Tel. predvoľba	+961
Poloha mesta na mape Libanonu
Wikimedia Commons: Beirut
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bejrút (arab. بيروت – Bajrút  – libanonská výslovnosť: [bérút] alebo staršie [bairút]) je hlavné a najväčšie mesto Libanonu a hlavný prístav v krajine. Žije v ňom 361 366 obyvateľov a 2,1 milióna aj s okolitými metropolitnými oblasťami.

Bejrút je komerčným centrom regiónu a niekedy býva označovaný ako Paríž stredného východu vďaka kozmopolitnej atmosfére. V posledných rokoch prešiel výraznou rekonštrukciou.

Mesto je sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Sídli tu Ekonomická a sociálna komisia Spojených národov pre západnú Áziu. Medzinárodná organizácia práce a Vzdelávacia, vedecká a kultúrna organizácia Spojených národov majú regionálne kancelárie v Bejrúte zastrešujúce arabský svet. Sídli tu aj Arab Ait Carriers Organization.

Bejrút sa nachádza na výbežku približne v strede libanonského pobrežia, čo je ideálna poloha a je ľahko dostupný z takmer každého miesta v Libanone.

Obyvateľstvo hlavného mesta Libanonu po etnickej stránke tvoria prevažne obyvatelia arabského pôvodu. Arabsky rozpráva väčšina tamojších moslimov aj kresťanov. Medzi obyvateľmi arabského pôvodu je aj veľa palestínskych utečencov. Z ostatných národností tu žije početná arménska komunita. V minulosti tu žilo aj veľa židov, ktorí sa ale po konfliktoch s Izraelom vysťahovali. Mesto je však rozdelené po náboženskej stránke. Východný Bejrút je osídlený prevažne kresťanmi a malou sunnitskou komunitou. Medzi kresťanmi dominujú hlavne libanonskí maronitskí kresťania, ktorí sú zjednotení s Rímom. V libanonskom politickom, hospodárskom a kultúrnom živote zastávajú dôležitú úlohu. Okrem nich kresťanskú komunitu tvoria aj príslušníci pravoslávnej cirkvi (nezjednotenej s Rímom), arménski kresťania, grécki katolíci, sýrski katolíci i protestanti. Západná časť mesta je prevažne moslimská s malou kresťanskou a drúzskou komunitou. Medzi moslimami dominujú hlavne sunniti, ale žije tu aj šiitská menšina.

Sídli tu 21 univerzít vrátane Univerzity Balamand, Americkej Bejrútskej univerzity, Libanonskej Americkej univerzity (pôvodne prvá ženská univerzita na Strednom východe), Université de Saint-Joseph, Global University, Haigazian University, Lebanese University, Lebanese International University, American University of Science and Technology, Middle East University, Beirut Arab University a Middle East Canadian Academy of Technology (MECAT).

Pred vojnou s Izraelom v roku 2006 bol Bejrút populárnou medzinárodnou turistickou destináciou s mnohými medzinárodnými hotelmi a pulzujúcim nočným životom. V posledných rokoch bolo mesto rekonštruované, predovšetkým kvôli turizmu, s hlavným cieľom obnoviť zničené centrum. Zatiaľ čo vidiecke oblasti sú mierne konzervatívnejšie, v meste je typické západné oblečenie vrátane krátkych sukní a šortiek, s výnimkou cirkevných budov. Nočný život v Bejrúte je považovaný za najdivokejší v celom arabskom svete, s hudbou od jazzu až po trance. Chodia sem najlepší hudobníci a diskdžokeji zo sveta na usporadúvanie svojich koncertov. Zrekonštruované oblasti nočného života sú hlavne kluby na Monot Street a v okolí Gemmayzeh, ako napríklad Element a Music Hall, ktoré patria medzi klasické, zatiaľ čo viac extrémne miesta nočného života sa nachádzajú v kluboch ako napríklad B018 alebo Basement.

Okrem samotného mesta je k dispozícii množstvo archeologických nálezísk, napríklad Baalbek a Byblos, o ktorom sa prehlasuje, že je to najstaršie súvisle obývané mesto na svete. V zime je možné lyžovať v pohoriach v strediskách ako Faraya Mzaar, Faqra in Kfardebian a The Cedars.

Mestské letisko umiestnené v južnom predmestí bolo známe ako Bejrútske medzinárodné letisko, v roku 2005 bolo premenované na Medzinárodné letisko Rafic Hariri na počesť zavraždeného bývalého premiéra.

Mesto má frekventované autobusové spojenie s inými libanonskými mestami a dôležitými mestami v Sýrii. Autobusy do severných cieľov a Sýrie odchádzajú zo stanice Charles Helou na severe mesta v blízkosti prístavu, do južných cieľov a údolia Bekaa odchádzajú z dopravného uzla Cola na juhu centra mesta.

Medzinárodná doprava je zabezpečená množstvom autobusových liniek a taxíkov, ktoré často fungujú ako služobné taxíky na fixných linkách, ale sú k dispozícii aj na súkromnú objednávku. Mesto trpí pomerne veľkým dopravným zaťažením počas špičky.

V meste pôsobia dve spoločnosti mestskej dopravy, z toho je jedna štátna a jedna súkromná. V poslednom čase prebehli určité diskusie o obnove železničných liniek medzi Bejrútom a Damaskom v Sýrii.

Mesto je známe aj ako najväčší prístav na východnom pobreží Stredozemného mora. Bejrútsky prístav sa snaží stať hlavným prístavom v oblasti na transport tovaru do Sýrie, Jordánska, Iraku a do krajín zálivu.

• 
  Kresťanský chrám a mešita
• 
  Holubí kameň
• 
  Americká univerzita
• 
  Centrum mesta po rekonštrukcii
• 
  Promenáda na Avenue de Paris

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bejrút