Adnetský vápenec
| Adnetské súvrstvie | |
|---|---|
 Blok červeného hľuznatého adnetského vápenca, Rakúsko. | |
| Nadradená | adnetská skupina |
| Nadložie | allgäuské súvrstvie alebo klauské súvrstvie |
| Podložie | hierlatzské súvrstvie |
| Hrúbka | 30 m |
| Vek | vrchný sinemúr-álen (spodná až stredná jura) |
| Zloženie | |
| Primárne | červený hľuznatý vápenec |
| Ostatné | slieňovce, brekcie, pestré krinoidové vápence |
| Umiestnenie | |
| Názov podľa | Adnet (Rakúsko) |
| Pomenovaná | von Hauer (1853) |
| Región | Alpy, Karpaty |
| Krajina (y) | Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Slovensko |
Adnetský vápenec alebo adnetské súvrstvie je typ červeného hľuznatého vápenca spodno- až strednojurského veku. Na Slovensku sa horniny tohto typu bežne vyskytujú hlavne v tatriku a fatriku.
Litológia
[upraviť | upraviť zdroj]Litologicky predstavuje pomerne pestrý sled doskovitých až lavicovitých červených mikritických (pelagických) vápencov alebo slieňovcov. Z petrografického hľadiska mudstone, wackstone až packstone. Súvrstvie obsahuje aj cm až m hrubé vrstvy intraformačných brekcií tmelené jemnozrnno základnou hmotou. Brekciovité vápence sú označované ako Scheckbreccia.[1]
Obsahuje aj telesá krinoidových vápencov. Na niektorých miestach sa objavujú hľuzy čiernych rohovcov.
Sedimentárne prostredie
[upraviť | upraviť zdroj]Adnetské súvrstvie predstavuje kondenzovanú sedimentáciu, je niekedy sprevádzané hardgroundami a mangánovým zrudnením. Takéto prostredie možno všeobecne interpretovať ako veľmi pomalú sedimentáciu v dôsledku nedostatočného prínosu sedimentu v relatívne hlbokomorskom prostredí a/alebo ako dôsledok zosúvania (redepozície) sedimentov na svahoch.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ako litostratigrafickú jednotku ho vyčlenil F. von Hauer roku 1853 pôvodne ako Adnethen-Schichten (adnetské vrstvy).[3] Pomenovaný je podľa obce Adnet v Rakúsku v Nördliche Kalkalpen.
Pozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v nadloží krinoidových vápencov hierlatzského súvrstvia.[4] Väčšinou leží v podloží allgäuského súvrstvia (fleckenmergel) alebo klauského súvrstvia. Môže však ležať aj v nadloží allgäuského súvrtvia. V tatriku a fatriku sú v jeho nadloží bežné rádiolarity ždiarskeho súvrstvia.
Vek
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svojej typovej lokalite adnetský vápenec predstavuje sedimenty sinemúrsko až álenského veku (stredná jura).[1]
Na území Slovenska sa odhaduje ich vek na toark až bajok (spodná časť strednej jury).[5][6]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Vyskytuje sa vo väčšine mezozoických jednotiek Vnútorných Karpát. Typická litostratigrafická jednotka pre tatrikum a fatrikum (krížňanský príkrov). Vyskytuje sa aj v hroniku (chočský príkrov) aj silicikum.[7] Na Slovensku sa vyskytuje pomerne napríklad v Tatrách, Veľkej Fatre, Slovenskom krase.
Vo Východných Alpách je známa z hornín vrchného aj spodného austroalpinika a Nördliche Kalkalpen, tiež z príkrovu Dent Blanche, zóny Sesia-Lanzo a Tonale.[8]
Fosílie
[upraviť | upraviť zdroj]V adnetských vápencoch možno často pozorovať fosílie amonitov, ktorých jadrá bežne tvoria hľuzy. Okrem nich sú bežné zvyšky ľalioviek, nautiloidov, foraminifer a belemnitov.[8]
Ekvivalenty
[upraviť | upraviť zdroj]V plytkovodných jednotkách fatrika (krížňanského príkrovu), napr. vo vysockej jednotke v Malých Karpatoch je jeho ekvivalentom prístodolské súvrstvie.[9]
V bradlovom pásme je jeho (hlavne faciálnym) ekvivalentom čorštynské súvrtvie.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Böhm, F., 2003, Lithostratigraphy of the Adnet Group (Lower to Middle Jurassic, Salzburg, Austria). in Piller, W.E. (Editor), Stratigraphia Austriaca. Österr. Akad. Wiss., Wien, s. 231-268
- ↑ Flügel, E., 2010, Microfacies of Carbonate Rocks. Springer, Berlin, 984 s.
- ↑ von Hauer, F., 1853, Ueber die Gliederung der Trias-, Lias- und Juragebilde in den nordöstlichen Alpen. Jb. k. k. geol. Reichsanst. 4, s. 715-784
- ↑ Nemčok, J. (Editor) 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.
- ↑ Bezák, V. (Editor) 2009: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape Slovenskej republiky 1 : 200 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 534 s.
- ↑ Ivanička, J., Havrila, M., Kohút, M., (Editori), 2011, Vysvetlivky ku Geologickej mape regiónu Považský Inovec a jv. časť Trenčianskej kotliny, M = 1 : 50 000. ŠGÚDŠ Bratislava, 267 s.
- ↑ Less, G., Mello, J., (Editori), Elečko, M., Kovács, S., Pelikán, P., Pentelényi, L. Peregi, Z., Pristaš, J., Radócz, G., Szentpétery, I., Vass, D., Vozár, J., Vozárová, A., 2005, Geologická mapa regiónu Gemer – Bükk v mierke 1 : 100 000. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava
- ↑ a b Adnet-Kalk, Lithostratigraphic Lexicon of Switzerland [online]. Swiss Academy of Sciences, [cit. 2014-12-26]. Dostupné online. Archivované 2016-04-09 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Koša, 1998, Lithostratigraphy and depositional environment of Lower-Middle Jurassic Crinoidal limestone formation of the Vysoká Nappe Unit (Malé Karpaty Mts., Western Carpathians). Geologica Carpathica, 49, 5, s. 329-339
- ↑ Borza, K., Michalík, J., 1987, On stratigraphy and lithology of Czorsztyn limestone formation in the Central West Carpathians (Jurassic, Malm). Geologický zborník - Geologica Carpathica, 38, 3, s. 259-284
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Adnetský vápenec. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 55.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adnetský vápenec
