Adaptívna optika
Adaptívna optika je prídavný optický systém väčšinou veľkých teleskopov, ktorý odstraňuje zhoršenie kvality obrazu spôsobené prechodom svetla zemskou atmosférou. Značne tým zvyšuje rozlišovaciu schopnosť ďalekohľadov. Výsledná kvalita obrazu závisí od všetkých troch zložiek: kvality optiky ďalekohľadu, kvality adaptívnej optiky/systému a aktuálneho stavu zemskej atmosféry.[1] Adaptívna optika sa používa výlučne pri zrkadlových ďalekohľadoch - reflektoroch.
Pod zrkadlom ďalekohľadu s adaptívnou optikou je systém elektrických opôr, ktoré v reálnom čase kompenzujú deformáciu vlnoplochy pri prechode svetla atmosférou. Tvar zrkadla sa mení až niekoľko stokrát za sekundu.[1] Deformácia vlnoplochy sa zníži z hodnoty niekoľkých mikrónov asi na 0,02 mikrometra.
Systém tvorí malé adaptívne zrkadlo za ohniskom ďalekohľadu, senzory na detekciu deformácie vlnoplochy a kontrolný počítačový systém. Počítačový systém na základe údajov zo senzorov riadi nastavenie adaptívneho zrkadla. Na snímač už dopadá príslušne korigovaná vlnoplocha.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c adaptívna optika. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 48.
