Congrès International d’Architecture Moderne

Congrès International d'Architecture Moderne (CIAM) bol národný kongres modernej architektúry založený v roku 1928. Rozpadol sa v roku 1959. Bolo to myšlienkové hnutie moderného smeru v architektúre. Organizácia a zároveň séria stretnutí architektov.

CIAM bola organizácia, ktorá vznikla na popud rady významných, pokrokovo zmýšľajúcich architektov, ktorých prekvapilo rozhodnutie v súťaži na palác Spoločnosti národov, ktorá sa konala roku 1926 v Ženeve.

V súťaži sa po prvýkrát stretlo moderné, pokrokové poňatie architektúry s konzervatívnym. Títo architekti si chceli naďalej ujasniť, upevniť a preveriť svoje názory a vízie.

Hlavnými organizátormi prvého kongresu CIAM boli Le Corbusier a švajčiarsky teoretik Siegfried Giedion. Pozvaní boli takisto aj českí a slovenskí architekti (Josef Gočár, Jaromír Krejcar, Adolf Loos a O. Starý), ktorí sa však nakoniec kongresu nezúčastnili.

O niekoľko rokov neskôr (1935) sa ale stali, na návrh Le Corbusiera, delegátmi Bohuslav Fuchs a František L. Kalivoda. Sekretariát CIAM v Československu vznikol v Brne a viedol ho František Kalivoda.

Prvý kongres sa konal na zámku La Sarraz pri Lausanne v roku 1928. Zaoberal sa témami urbanizmu, národného hospodárstva, architektúry, vs. verejná mienka, architektúra vs. štát. Architekti zdôrazňovali požiadavku kolektívneho pozemkového hospodárstva, kritizovali výchovu architektov a tiež výsostné postavenie oficiálneho akademizmu.

Manifest podpísal rad významných architektov: Hendrik Petrus Berlage, Hugo Häring, Le Corbusier, André Lurçat, Ernst May, Hanz Meyer, Gerrit Rietveld. Neskôr vyvrcholili rozpravy na poslednom stretnutí kongresu v podpísanie tzv. Aténskej charty (1931).

• 1929: Frankfurt nad Mohanom – Bývanie pre sociálne slabých obyvateľov
• 1930: Brusel – Racionálne rozdelenie mestskej pôdy
• 1933: Marseille-Atény – prijatie tzv. Aténskej charty

Medzinárodný kongres modernej architektúry (CIAM) bol založený v júni 1928, na Chateau de la Sarraz vo Švajčiarsku, skupinou 28 európskych architektov zorganizovaných Le Corbusierom, Hélène de Mandrot (vlastníkom hradu) a Sigfried Giedionom (prvým generálnym tajomníkom). CIAM bola jedna z množstva manifestov 20. storočia, ktorá chcela posunúť vnímanie architektúry ako sociálne umenie (ľudské).

Ďalšími z prvých členov boli Karl Moser prvý prezident, Victor Bourgeois, Pierre Chareau, Josef Frank, Gabriel Guévrékian, Max Ernst Haefeli, Hugo Häring, Arnold Höchel, Huib Hoste, Pierre Jeanneret, bratranec Le Corbusiera, André Lurçat, Ernst May, Fernando García Mercadal, Hannes Meyer, Werner Max Moser, Carlo Enrico Rava, Gerrit Rietveld, Alberto Sartoris, Hans Schmidt, Mart Stam, Rudolf Steiger, Henri-Robert Von der Mühll, a Juan de Zavala. Sovietskymi vtedajšími delegátmi boli Eľ Lisickij, Nikolaj Kolli a Moisej Ginzburg, a hoci bola konferencia v Sarraze nebolo im umožnené získať víza.

Ďalší neskorší členovia: Alvar Aalto a Hendrik Petrus Berlage. V 1931 Harwell Hamilton Harris bol zvolený za generálneho tajomníka americkej skupiny CIAM.

Organizácia bola masívne vplyvná. Nebolo to len zasadením architektonických princípov moderného smeru, ale taktiež videnie architektúry ako ekonomický a politický nástroj, ktorý mohol byť použitý k zlepšeniu sveta cez architektonické princípy, vzhľad budov, až po urbanistické plánovanie, navrhovanie.

Štvrtý CIAM míting v roku 1933 sa mal uskutočniť v Moskve. Zamietnutie príchodu Le Corbusiera do Paláca sovietov, náznaky, že Rusi upustili od CIAMských princípov, zmenili tieto plány. Namiesto toho bola loď SS PATRIS II vypravená z Marseille do Atén. CIAM skupina to využila. Stretnutia CIAM mali tendenciu sa uskutočňovať v rôznych kútoch sveta.

V Aténach skupina diskutovala o princípoch "Funkčného Mesta", čo plynule prešlo do CIAM-ského poľa urbanistického plánovania. Postaveného na analýzach 33. miest, CIAM navrhol, že sociálne problémy tvár miest môže byť vyriešený striktnou funkčnou segregáciou zón. Tieto stretnutia viedli nakoniec od 1933 do 1942, keď Le Corbusier, zastupujúci sám seba, publikoval návrh na odsúhlasenie Aténskej Charty.

CIAM organizácia sa rozpadla v roku 1959, keď sa vízie jednotlivých členov začali rozbiehať. Le Corbusier opustil skupinu v roku 1955, predmetom jeho odchodu bola vzrastajúca užívateľnosť Anglického jazyka počas stretnutí.

Zvolená rozhodovacia rada CIAMu bola CIRPAC „Medzinárodná komisia pre riešenie problémov v súčasnej architektúre.“ (franc. Comité International pour la Résolution des Problèmes de l’Architecture Contemporaine), (angl. International Committee for the Resolution of Problems in Contemporary Architecture)

CIAM's konferencie pozostávali z:

• 1928, CIAM I, La Sarraz, Švajčiarsko, Financovanie CIAM
• 1929, CIAM II, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, Sociálne bývanie
• 1930, CIAM III, Brusel, Belgicko, Racionálne zhodnotenie krajiny
• 1933, CIAM IV, Atény, Grécko, Funkčnosť mesta
• 1937, CIAM V, Paríž, Francúzsko, Bývanie a obnova
• 1947, CIAM VI, Bridgwater, Anglicko, Rekonštrukcia miest
• 1949, CIAM VII, Bergamo, Taliansko, Umenie a Architektúra
• 1951, CIAM VIII, Hoddesdon, Anglicko, Srdce mesta – centrum
• 1953, CIAM IX, Aix-en-Provence, Francúzsko, Sídliská
• 1956, CIAM X, Dubrovnik, Juhoslávia, Sídliská
• 1959, CIAM XI, Otterlo, Holandsko, organizovaný rozpad CIAM na Team X

• Architektonický štýl
• Aténska charta
• Team X
• Urbanizmus
• Územné plánovanie
• Union of Modern Architects
• DOCOMOMO

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Congrès International d'Architecture Moderne na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Mumford, E.: The CIAM Discourse on Urbanism, 1928-1960, The MIT Press, 2002, ISBN 0-262-63263-2
• Kees Somer: The Functional City: CIAM and the Legacy of Van Eesteren, UK NAi Publishers, 2007, ISBN 90-5662-576-4

• CIAM
• MIT press CIAM Archivované 2006-09-12 na Wayback Machine