Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému? V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Zriaďovateľom verejnej výskumnej inštitúcie Ústavu ekológie lesa je SAV. V zákone č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov  je uvedené, že SAV nie je daňovníkom na účely tohto zákona. Je Ústav ekológie lesa, verejná výskumná inštitúcia daňovníkom pre daň z finančných transakcií?

Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne?

Rozpočtová organizácia zamestnáva zamestnancov, ktorí do práce dochádzajú z iných obcí a miest. Organizácia by chcela zamestnancom dochádzajúcim do práce finančne pomôcť a vyplácať im príspevok na dopravu. Akým spôsobom je potrebné postupovať a ktoré právne predpisy upravujú predmetnú problematiku?

Zamestnankyňa mala u zamestnávateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu na miesto upratovačky na zastupovanie práceneschopnosti inej zamestnankyne v termíne od 1. januára 2025 do 28. februára 2025 (ide o zamestnankyňu, ktorá je nad 70 % ZŤP). Spoločnosť robila pracovný pohovor na voľné miesto upratovačky (nie na zastupovanie) a tento pohovor vyhrala. Je to miesto, kde spoločnosť plánuje uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú na 1 rok s dvojmesačnou skúšobnou dobou (od 1. marca .2025 do 28. februára 2026).

Živnostník A (kaderník, ktorého účtujeme) ešte v rokoch 2011-2012 prenajímal jednu miestnosť od hlavného nájomcu B. Hlavnému nájomcovi B potom majiteľ nehnuteľnosti C na konci roku 2012 vypovedal zmluvu (takže medzi B a C bola vypovedaná zmluva). Následne živnostník A podpísal zmluvu o nájme priamo s majiteľom C. Medzi B a C sme nevideli zmluvu. Medzi A a B bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú a okrem nájmu mu prenajímal aj nábytok. Zmluva medzi A a B nebola nebola žiadnym spôsobom vypovedaná, odvtedy sa ani nestretli (od tej doby samozrejme ani faktúry neboli). Teraz živnostník A chce ukončiť svoju činnosť a len sa chce uistiť, že z nevypovedania zmluvy s B mu neskôr nevzniknú žiadne ťažkosti. Ono to predmet zmluvy medzi A a B sa automaticky zrušil, v momente keď majiteľ C vypovedal subjektu B zmluvu, však? Logicky B nemôže prenajímať nehnuteľnosť, ktorú nevlastní ani neprenajíma, však? Tiež nábytok nie je starosťou subjektu A však? Čo by ste poradili?

Je daná maďarská neziskovka, ktorá chce poskytovať slovenským študentom (priamo študentom základných škôl, stredných skôl, vysokých škôl) vlastne štipendiá (finančné prostriedky priamo žiakom na základe ich výkonu). Táto Maďarská neziskovka chce založiť slovenskú neziskovku (n.o. alebo n.f.). Peniaze by išli od maďarskej neziskovky do slovenskej neziskovky a slovenská neziskovka by ich prevodom zaplatila priamo študentom. Inú činnosť by neziskovka nemala. Otázka: Akým spôsobom účtovať prijaté a poskytnuté peniaze? 221/384 a následne 384/662 a 5xx? Alebo neúčtovať to na výnosy a náklady vôbec (lebo je to len vlastne tok peňazí) ale len spôsobom 221/379 pri prijatí a 379/221 pri úhrade žiakom. Slovenská n.o. by bola vlastne len kvôli zjednodušeniu prevodu a kurzu a z dôvodu neplatenia transakčnej dane.

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)?